Denník N

Ako Watergate, ale hlúpejšia

Držte si klobúky, Trumpove prezidentovanie ide z kopca. Bez bŕzd.

Na verejnosť sa nedávno dostal list Donalda Trumpa tureckému prezidentovi Erdoganovi, napísaný slovníkom a dikciou desaťročného dieťaťa, trápnou scénkou sa skončilo prezidentovo stretnutie s delegáciou demokratických zákonodarcov. O Kurdoch v Sýrii prezident stihol povedať, že v krajine „je dostatok piesku, s ktorým sa môžu hrať.“ Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o Trumpovu bežnú prevádzku, pod povrchom je však nervozita a dávka paranoje prezidenta a jeho najbližšieho okolia. Je čoraz ťažšie nájsť Republikánov ochotných ísť prezidentove chovanie obhajovať na televízne obrazovky. Po kritike z vlastnej strany Trump upustil od svojho plánu hostiť budúcoročný summit G7 v jednom zo svojich vlastných hotelov. V Trumpov neprospech sa menia aj postoje Američanov k jeho ústavnej obžalobe.

Minulý pondelok v Snemovni reprezentantov za zavretými dverami desať hodín vypovedala bývalá poradkyňa prezidenta Trumpa pre východnú Európu Fiona Hill, rešpektovaná expertka na Rusko, pracujúca pre prestížny centristický thinktank Brookings. Hovorila o panike, ktorá medzi ňou a ostatnými členmi tímu bývalého hlavného poradcu pre národnú bezpečnosť Johna Boltona vznikla, keď sa dozvedeli o Trumpovej snahe viesť svoju osobnú politiku smerom k Ukrajine mimo oficiálnych kanálov, s cieľom donútiť ukrajinské vedenie na hľadanie špiny na bývalého viceprezidenta Bidena.

Hill aj Bolton zo situácie vychádzajú dobre, rovnako ako bývalá americká veľvyslankyňa na Ukrajine Maria Yovanovitch – kariérna diplomatka, ktorú Trump z funkcie odvolal, pretože na Ukrajincov tlačiť odmietala. Horšie je to s Mickom Mulvaneym, úradujúcim šéfom kancelárie prezidenta, ktorý sa tlakom na Ukrajinu netají, a s Gordonom Sondlandom, bývalým hoteliérom a republikánskym donorom, z ktorého Trump urobil veľvyslanca pri EÚ a osobného vybavovača na Ukrajine.

Najhoršie svetlo kauza vrhá na bývalého newyorského starostu Rudyho Giulianiho, ktorý bol vo veci Trumpovým hlavným sprostredkovateľom. Len pred pár dňami na Dullesovom letisku pri Washingtone zatkli podnikateľov Leva Parnasa a Igora Frumana s jednosmernými letenkami do Viedne. Tí cez schránkové firmy prepierali peniaze zo zahraničia, ktoré potom smerovali do politických kampaní. Do ich obchodov bol podľa všetkého zapletený aj Giuliani.

Fakt, že prípad má aj trestnoprávny rozmer, znamená, že svedkovia sú ochotnejší na spoluprácu. Nemusia už riskovať len hanbu, ale aj trestné stíhanie. Možno preto veľvyslanec Sondland vo štvrtok Kongresu ochotne potvrdil, že Trump zadržiaval pomoc pre Ukrajinu – a potvrdil to napriek tlaku z Bieleho domu a ministerstva zahraničia, aby predvolanie z Kongresu ignoroval.

Hlavným rizikom ústavnej obžaloby prezidenta od začiatku bolo, že sa z nej stane nekonečný príbeh spomalený obštrukciami a zahmlievaním a novými škandálmi. Kým by prišlo na hlasovanie v Snemovni reprezentantov, prezidentské voľby by boli na dohľad a na prvotné dôvody vyšetrovania by si už málokto spomenul. Demokrati by sa však tomuto riziku mohli vyhnúť, ak obsah vyšetrovania obmedzia na ukrajinskú kauzu. Na základe toho, čo už vieme, nie je dôvod o „impeachmente“ nehlasovať najneskôr pred Vianocami. Senát síce Trumpa neodvolá, ale pri súčasnom spáde udalostí existuje solídna šanca, že výsledok bude pre Trumpa natoľko zahanbujúci, že sa od neho odvráti aspoň časť Republikánskej strany a jej voličskej základne. A to môže byť dosť na to, aby Trumpov pobyt v Bielom dome netrval až do januára 2025.

(Komentár vyšiel pôvodne v časopise .týždeň. Publikovaný je tu so súhlasom redakcie .týždňa a administrátorov blogu.)

Teraz najčítanejšie

Dalibor Roháč

Ekonóm, zahraničnopolitický analytik a publicista, ktorý sa po rokoch práce v thinktankoch na oboch stranách Atlantiku vracia na Slovensko. Člen strany SPOLU-Občianska demokracia. Najnovšia kniha: In Defense of Globalism (Rowman & Littlefield, október 2019).