Denník N

Čo Vám matka povedať nemohla a otec nevedel

Keď John Gray prišiel s knihou Muži sú z Marsu a Ženy z Venuše, kniha lámala rekordy. Jej podstatou bola informácia, že muži a ženy sú iní. Sú rovnocenní, ale nie rovnakí…

Mňa však oveľa viac oslovila jeho druhá kniha Čo Vám matka povedať nemohla a otec nevedel. Dnes si priblížime jej posolstvo.

Často frfleme na našich rodičov a zaprisahávame sa, že budeme iní, aby sme neskôr zistili, že sme im viac podobní, než sme si kedy boli ochotní pripustiť. Doba sa zmenila, ale my stále fungujeme podľa pôvodných princípov, podobne ako naši rodičia a ich rodičia a tak stále dokola. Gray nehodnotí zmenu len konštatuje, že k zmene prišlo, ale do veľkej miery konáme po starom a hlavne muži sa ťažšie prispôsobujú zmenám. Preto akoby stratili dych…

Kedysi žena cítila, že ju muž miluje a rešpektuje, pretože každý deň odchádzal a riskoval život preto, aby ju zaopatril. Žena nečakala, že ju bude hýčkať  – ona vytvárala domov. A ani nečakala, že sa s ním bude veľa rozprávať – v tom jej túžbu naplnili ženy v jej okolí. Pokiaľ sa muž osvedčil a ženu zabezpečil, nič viac sa od neho nečakalo. Keď prišiel domov, našiel pokoj. A domov.

Rozdelenie úloh

Muž aj žena mali každý svoju oblasť, za ktorú mali zodpovednosť a v ktorej boli doma.

Muž mal na starosti lov – teda zabezpečenie potravy (a materiálov) a bezpečnosť (ochrana pred nepriateľmi). V niektorých kultúrach to bolo aj pestovanie, teda roľníctvo. A netreba zabúdať na zabezpečenie domova, teda postavenie domu.

Žena pripravovala jedlo, spracovávala materiál z lovu (koža = oblečenie) a starala sa o deti. Ak muž postavil dom, žena z neho vytvorila domov. V týchto svojich úlohách sa navzájom rešpektovali a dokázali jeden druhého oceniť.

Muž bol ochotný tak často riskovať život, pretože žena mu vytvorila domov a žena dokázala muža doceniť, pretože jej dal istotu a pocit bezpečia.

Kým muž bol na love, ženy viedli domácnosť. Venovali sa deťom. Aj dnes sú vzťahy pre ženy dôležité. A venovali sa domácnosti. Nemuseli nikam cestovať a neboli to fyzicky náročné práce. Tým že muž žene vytváral zázemie, bol pre ňu hrdinom. Obidvaja si pomáhali, navzájom sa potrebovali a vzájomne sa rešpektovali a dokázali oceniť toho druhého.

Zmena priorít

Ak donedávna bol vzťah postavený na bezpečnosti a prežití, dnes sa do popredia dostala láska. Teda emócie, blízkosť, rozhovor, intimita a vášeň. Hlavne pre mužov je problém zareagovať na túto zmenu. Zmena totiž nastala, ale stále muži fungujú po starom…

Súčasná žena už nepotrebuje muža, aby sa cítila v bezpečí a bola zabezpečená. Dokáže pracovať aj sama, bezpečnosť dokáže zabezpečiť aj polícia a väčšina mužov, nech sa snaží akokoľvek, s platom ktorý dostanú, nedokážu rodinu uživiť.

Je dosť možné, že muž pracuje viac, než v minulosti, ale už to k zabezpečeniu nestačí. Je to potrebné? Nie nutne, často pracuje aj žena. Ak spoja svoje platy, spolu prežijú. Ale muž stále túži ženu zabezpečiť a keď sa mu to nedarí, vníma to ako zahanbenie. Nakoniec aj žena pre pocit bezpečia túži mať istotu, že keď príde dieťa a bude odkázaná na muža, dokáže ju zabezpečiť, ale bez úspor (pre nízky plat) už to nie je možné. Možnosti ako sa prispôsobiť zmene sú, ale zmena bola rýchlejšia, než naša schopnosť sa jej prispôsobiť…

Muži od žien stále čakajú, že sa postarajú o deti a domácnosť, ale ako? Ak pracujú na plný úväzok a starosť o deti a domácnosť je tiež na plný úväzok? Muž jej s tým môže pomôcť, ale stále očakáva, že ťarcha bude hlavne na jej pleciach.

Čo nás nenaučili

Matky nenaučili svoje dcéry, ako sa zveriť tak, aby sa muž necítil v defenzíve a ako muža požiadať o pomoc tak, aby reagoval priaznivo. Nenaučili ich ako zachádzať s mužmi tak, aby ich nevychovávali (nepristupovali k nim ako k deťom) a aby chránili svoje vlastné sily a nedávali zo seba viac, než je zdravé. A nenaučili ich ako vyhovieť prianiam muža i detí bez toho, aby to bolo na ich „účet“. Nenaučili ich, ako byť silné a zároveň ženské, ako byť mužovi oporou.

Otcovia zas svojich synov nenaučili, ako so ženami komunikovať a nehádať sa. Nenaučili ich, ako rodinu usmerňovať a pritom rešpektovať názor každého jej člena. Nedokážu byť silní a zároveň byť citovou oporou. Majú problém sa vcítiť, uchopiť krásu a jedinečnosť ženy, aby ju zároveň dokázali pohladiť slovami. A bez toho trpí intimita vzťahu.

Naši rodičia nás to nenaučili, pretože kedysi frčalo to, čo nám odovzdali a čo dnes už nestačí…

Nová istota

Keď vo vzťahu nastane problém, muž si nekúpi knihu, nezačne chodiť do terapie, alebo na seminár. Pretože v minulosti problém znamenal, že muž ženu dostatočne nezaopatril. A tak aj dnes mnohí muži sa snažia viac zarobiť, ak majú takú možnosť. Ak nemajú, prepadajú frustrácii. Riešenia vidia v tom – viac zarobiť, nie v starostlivosti o vzťah, či citové potreby ženy… A pritom, ženy dnes mužov neopúšťajú preto, že by ich nedokázali dostatočne zabezpečiť, ale preto, že ich nedokáže naplniť a pochopiť.

Vezmite si taký jednoduchý príklad. Keď muž vyrazil na lov, nemusel volať kedy príde a aj keď prišiel neskoro, žena bola šťastná, že sa vrátil. A to že bol dlho preč vnímala ako dôkaz toho, že mu na nej záleží. Ak dnes je muž v práci dlhšie, tak hoci je jeho motiváciou aby sa lepšie o rodinu postaral, myslí si o ňom, že ju zanedbáva – pretože nie je doma.

Keď je muž presvedčený, že jeho rodina nie je šťastná, upne sa na prácu. Keď pracuje, nevšíma si, ako veľmi beží čas. Jemu plynie rýchlo, pre ženu ktorá ho čaká doma to je večnosť. Riešenie tohto problému ho môže tak zamestnať, že prestane si všímať všetko ostatné. Ale aj ak sa mu nedarí tento cieľ dosiahnuť, môže skĺznuť do frustrácie a výsledok je rovnaký.

Toto pohltenie muža prácou, kedy sa menej venuje iným oblastiam môže žena vnímať ako chlad a ľahostajnosť. Ona by sa pre takéto nasadenie musela rozhodnúť vedome, preto to vníma osobne. A tak začína mať pocit, že mu na nej nezáleží. Navonok to vyzerá oveľa horšie, než to v skutočnosti je. Muž naďalej má záujem o manželku a rodinu, len mu nedochádza, ako to navonok vyzerá.

Nenechať sa pohltiť prácou je pre muža výzvou. O to viac, že mnohých mužov nedorozumenia vo vzťahu, viac emócií u ženy, ale aj jej nespokojnosť, vracajú do náruče práce. Akoby to bol jediný spodob, ako si s tým poradiť…

Úspech mužovi pomáha dať práci postavenie, ktoré jej patrí. A tak netrávi v práci viac času, než je potrebné. Hodiť prácu za hlavu mu pomáha oddych, ktorí si dopraje pri návrate domov, ale pomáha mu aj ocenenie ženy – to že je v jej očiach hrdinom. Muž ktorí sa teší na manželku, nemá dôvod byť v práci zbytočne dlho a ak sa to bude diať často, zmení prácu. Dnes pomerne často počúvame, ako ľahko sme nahraditeľní, tak prečo pre tak nestabilného zamestnávateľa riskovať vzťah. To nedáva zmysel…

Kedysi bolo otázkou nanajvýš pár dní nájsť, vystopovať a uloviť korisť, pritiahnuť ju domov a oslavovať. Dnes dosiahnuť cieľ je oveľa zložitejšie a dlhšie to trvá. Okrem toho, úlohy ktoré musí plniť sú zložitejšie, preto tu a tam niečo zabudne.

Pokoj vs. opora

Kedysi muž po príchode z práce našiel doma pokoj. Kým zarábal peniaze, žena peniaze premenila na domov. Dnes už to neplatí. Od muža sa očakáva, že sa zapojí aj do ďalších aktivít (pomôže žene) a uberie z toho, čo má na chrbte. Ale aj keď to urobí, obaja akoby mali 1,5 úväzku, je pochopiteľné, že sú unavení… Kedysi sa muž po práci tešil na ženu, ktorá odrobila to svoje – rovnako ako on a predsa mu dokázala byť potechou. Dnes muž ak je slušný pomáha žene a aj tak sú obaja na konci dňa úplne vyfľusnutí…

Muž bol zvyknutý odovzdať sa v práci a doma oddychovať. Ak v práci dal kus seba, po príchode domov sa stiahol (oddych, chvíľa pre seba), aby opäť mohol dávať. U žien to tak nie je. Tie dávajú, aj keď sami by potrebovali prijať, dokonca aj keď už nemajú z čoho. Preto tak často zápasia s vyhorením. Keď je žena unavená, stráca schopnosť rozlišovať a tak dostanú priestor inštinkty a v duchu výchovy znovu lipne na tom – obetovať sa… Veď tak to robili ženy po celé generácie… Pre ženu je ťažké relaxovať.

V mužovi ostal kus lovca. Zamerať sa na problém a vyriešiť ho, to je ako zamerať sa na lov a uloviť. Zamerať sa na cieľ. Keď v súčasnosti muž príde z práce domov, sadne si do obľúbeného kresla a začne si čítať noviny, alebo sledovať tv. Pripomína tak lovca, ktorý vyšiel na skalu a pozeral na obzor. Akoby skúmal svet a znovu bol pánom situácie. V okamihu kedy záujme túto pozíciu, vynorí sa v ňom hlboký pocit bezpečia. Je to jeho spôsob, ako sa vyrovnať so stresom. Keď sa muž stiahne do takejto samoty, stretáva sa s nepochopením. Žena sa ho inštinktívne začne vypytovať, či je v poriadku a pátrať po tom, čo ho trápi. Žena túto situáciu nepozná, preto sa pýta znova a znova, až kým muž nie je otrávený a reaguje s hnevom…

To že muž potrebuje chvíľu pre seba neznamená, že sa žena musí vzdať potreby komunikovať. Ide o správne načasovanie. Pokiaľ žena dovolí mužovi, aby mal tento priestor, na oplátku ho to povedie k nej. Za pochopenie jej oplatí láskou. Bude sa domov tešiť a keď si krátko „vyfúkne“, bude sa venovať jej, prípadne rodine. Ak ten priestor mať nebude, bude domov chodiť neskôr a medzi manželmi bude narastať priepasť. Alebo bude z domu utekať. Platí tu zákon akcie a reakcie. Ak žena bude na muža tlačiť, on zareaguje tým, že sa odtiahne…

Zázemie

Moderné ženy sú prepracované. Nikdy v histórii sa od nich nechcelo toľko, ako teraz. A do toho rôzne ideály, ktoré nároky len stupňujú. Okrem toho sú tlačené do pozície, ktorá im nie je vlastná. Napr. v práci sa neočakáva ich vlastný ženský prístup a riešenia, ale mužský postoj a prístup. Potom prídu domov a znovu sa preorientujú na „ženu“ a tak stále dokola..

Práca doma, dnes by sme povedali z domu, dávala ženám priestor veľa času tráviť s inými ženami. Pre ženy sú vzťahy dôležité. Tu našli „vyžitie“ a okrem toho sa dobre porozprávali. Dnes o to viac žena očakáva od vzťahu s mužom, ale ten nie je na to stavaný…

Byť štedrá, to je rys ženy. V minulosti keď bol muž na výprave, ženy si navzájom pomáhali, podelili sa o to, čo mali. Vďaka tomu mali istotu, že keby sa niečo stalo, ostatné ženy by im pomohli. Obetovať sa a dávať zo seba je tak žene prirodzené… Lenže muž to nevie. Preto ak je unavený a žena je aktívna, nechápe že potrebuje jeho pomoc, alebo aby jej vytvoril priestor na oddych… To že je aktívna vníma ako znak toho, že ho nepotrebuje a vystačí si sama…

V dnešnej dobe sú ženy ochudobnené o zázemie, ktoré im dávalo spoločenstvo žien. Nemajú toľko času na rozhovory a na vzťahy. Okrem toho, kedysi dávali spoločenstvu z toho čo mali a nikomu nič nechýbalo. Dnes dávajú v práci výmenou za peniaze a to protirečí ich cíteniu. Nikdy neboli stavané na to, aby takto „kalkulovali“.

Komunikácia bola kedysi vo svete žien nástrojom, ako udržovať blízke vzťahy a tak vybudovať ochrannú sieť, vďaka ktorej v prípade problému nebola na to sama – pomohla jej rodina, alebo spoločenstvo. Hovoriť o problémoch bolo o sympatií a súdržnosti. Riešenie problému bolo až na ďalšom mieste. Ak žena hovorí o probléme, riešenie jej treba núkať, až keď si ho sama pýta. Väčšinou však vypočuť je dôležitejšie, než poradiť. Žene sa uľaví, keď o probléme hovorí. Mužovi sa uľaví, keď o ňom premýšľa a keď ho rieši.

Kedysi ženy trávili vedľa času spolu, čo pre muža malo to čaro, že žena pri jeho príchode bola už celkom slušne vyrozprávaná a tak nepotrebovala od muža tak veľa času tráviť rozhovorom. Dnes to tak nie a pre muža je ťažké len…

Jeden tím

Zapojenie obidvoch do pracovného života a pochopiteľná potreba ženy podeliť sa o starostlivosť o domácnosť, stavia tých dvoch pred úlohu hľadať spôsob, ako si byť oporou a rešpektovať pri tom odlišnosti, ktoré sú na tým spojené.

Muž po príchode z práce potrebuje čas, aby sa venoval rodine. Rovnako tak žena potrebuje mužovu pozornosť a nehu, aby mohla mať záujem na sex. Všetko má svoj čas…

Keď je žena rozrušená, potrebuje mužovu pomoc. On jej však poskytne samotu, pretože to by pomohlo jemu, ale nie jej. Tí chápavejší sa snažia zistiť čo ju trápi, ale dostanú skôr nejasné odpovede. Ako sa hovorí, ani z voza a ani na voz J. Pointou je, že muž sa nesmie nechať odradiť a musí sa pýtať ďalej, to ženu presvedčí že ho to naozaj zaujíma a otvorí sa mu…

Keď žena hovorí o svojich pocitoch, muž sa zľakne, začne to vnímať ako výčitku, že sa o ňu zle stará. Nechápe, že žena sa chce primárne porozprávať. A chce mužovu pozornosť. Problém je aj to, že ak žena mužovi povie o probléme a on nepochopí, že ho nechce riešiť a napriek tomu jej ponúkne riešenie a ona po ňom nesiahne, aj v tomto prípade narastie priepasť medzi nimi.

Ženy dnes vďaka tlaku viac než v minulosti potrebujú oporu v mužovi, ale nenachádzajú ju. A aj muž hľadá v oporu v žene, pretože nemá oporu v práci a ani u ženy ju nemá…

To že ženy opustili domov a začali pracovať im prinieslo viac stresu, než boli navyknuté a ťažko to nesú. Muž je lepšie stavaný na boj so stresom.

Žena je vyčerpaná, pretože príliš často nie je sama sebou. Vytvorte jej priestor na oddych, nájdite spôsob ako ju zahrnúť nehou a chytí druhý dych…

Pre ženy je dôležitá komunikácia, pre mužov ocenenie. Muž túži urobiť ženu šťastnou – keď príde z práce domov a nevidí v očiach ženy že je šťastná že ho vidí, jeho túžba uspokojiť ženu klesá. Ak sa to opakuje, dosiahne pocit, že to možné nie je. Možno na to rezignuje a možno odíde…

Jeden zo spôsobov ako žene pomôcť, je venovať jej čas a rozprávať sa s ňou. Nemusí to byť rozhovor do hĺbky. Okrem toho treba s ňou hovoriť o jej problémoch v práci. Hovoriť o problémoch v práci je pre muža únavné, pretože ich začne riešiť. Pre ženu je však spôsobom, ako ich hodiť za hlavu. Dovoľte jej, nech sa vyrozpráva…

Dnes už staré spôsoby neplatia. Ak by sme sa vrátili k tomu, čo bolo, nepomohlo by nám to. Doba sa zmenila a zmenili sa aj naše očakávania, hoci ešte nevieme čo s tým.

.

Celé stáročia sme fungovali určitým spôsobom a dodnes tomu druhému ponúkame to, čo sme videli u rodičov a svojich predkov, akurát dnes to už nestačí. Hlavne žena potrebuje inú starostlivosť a je pre ňu ťažké si ju vypýtať, lebo nevie pomenovať, čo to iné vlastne je. To sa ešte celkom nepodarilo obsiahnuť a definovať. Okrem toho, žiadať o „viac“ je pre ňu ťažké. Tie predchádzajúce generácie žiadať nemuseli. Preto je to problém. Ale s problémom zápasí aj muž. Stojí pred novými výzvami a nikto mu neukázal, ako na to. Musí sa tiež za pochodu učiť, ako naplniť ženu. Potrebuje k tomu zručnosť, ktorá je iná než mali jeho predkovia. A musí tiež hľadať spôsob, ako citlivo žiadať to, čo dostávali muži z predchádzajúcich generácií a čo je dnes už len jedna z množstva požiadaviek…

Tomáš Hupka

John Gray sa dlhodobo venuje téme vzťahov. Základné posolstvo z knihy Muži sú z Marsu a ženy z Venuše rozvinul v niekoľkých knihách. Je tiež obľúbeným stĺpčekárom v rôznych denníkoch. John Gray mal búrlivý život, manželstvo sa mu nevydarilo (s druhou manželkou prežil 32 rokov – až do jej smrti), pre mnohých sa stal nedôveryhodným pre inklinovanie k transcendentálnej meditácií a pre spoluprácu s indickým guru (čo sú skôr „hriechy“ jeho mladosti) a ďalší mu vyčítajú stereotypy v obrazoch muža a ženy (v skutočnosti rovnocennosť nie je rovnakosť, tí dvaja sú rovnocenní, ale iní). Tieto veci spomenúť treba, ale napriek tomu je jeho teória zaujímavá a dokáže obohatiť… Kniha Johna Gray Čo Vám matka povedať nemohla a otec nevedel, sa stala podkladom pre tento článok.

Zdroj fotografie:

www. pixabay.com/

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom