Denník N

Veľa vysokoškolákov odchádza za štúdiom do zahraničia. Láka ich najmä väčšia prestíž škôl

Na vysokých školách (VŠ) v zahraničí študuje čoraz väčší podiel našich študentov a študentiek. Študenti sa na VŠ do zahraničia hlásia s predpokladom, že na nich získajú kvalitnejšie vzdelanie. Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum indikujú, že v hodnotení kvality štúdia a jeho podmienok existujú medzi študentmi na Slovensku a v zahraničí výrazné rozdiely.

Podiel našich vysokoškolákov v zahraničí rastie

Slovensko sa dlhodobo stretáva  s problémom odchodu veľkej časti študentskej populácie na vysoké školy  do zahraničia. Oproti priemeru krajín OECD (2 %) Slovensko dosahuje viac ako osemnásobný podiel vysokoškolákov a vysokoškoláčok študujúcich v zahraničí (17 %).1  Navyše, podiel študentov, ktorí sa rozhodli odísť za štúdiom na VŠ v zahraničí, za posledné roky rastie. V roku 2010 tento podiel predstavoval 14 %. Podľa štatistík organizácie UNESCO študovalo v roku 2017 v zahraničí viac ako 32 000 študentov zo Slovenska.2

Najväčší počet našich vysokoškolákov v zahraničí študuje v Česku. V roku 2018 tam na vysoké školy nastúpilo 21 292 študentov so slovenským štátnym občianstvom.3 Veľká časť z nich študuje odbory, v ktorých boli identifikované viaceré na Slovensku nedostatkové profesie (napr. lekári, IT odborníci, technici).4 Tieto profesie by z našich absolventov VŠ v zahraničí mohli profitovať. Avšak, podľa odpovedí našich študentov v zahraničí v dotazníkovom prieskume To dá rozum sa viac ako polovica z nich na Slovensko neplánuje vrátiť, resp. ešte nie je rozhodnutá.5

Vysoké školy v zahraničí majú v očiach študentov a študentiek lepšiu reputáciu

Motivácie študentov a študentiek uprednostniť štúdium v zahraničí pred štúdiom na Slovensku sú kombináciou profesijných a osobných dôvodov. Zistiť tieto motivácie bolo jedným z cieľov dotazníkového prieskumu To dá rozum, do ktorého sa zapojilo 1 404 respondentov zo Slovenska študujúcich v zahraničí. Najviac respondentov sa zapojilo z krajín, v ktorých študuje najviac našich vysokoškolákov – Česko, Maďarsko, Veľká Británia či Dánsko.2

Lepšie renomé VŠ patrilo podľa respondentov medzi jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré ich ovplyvnili, keď sa rozhodovali či odísť študovať na vysokú školu do zahraničia. Mysleli si to viac ako štyri pätiny respondentov z radov študentov prvého a druhého stupňa VŠ štúdia študujúcich v zahraničí. Celkovo bol faktor reputácie VŠ označovaný z ponúkaných položiek najčastejšie (pozri tabuľku 1).

Tabuľka 1: Štyri najviac označované faktory, ktoré ovplyvnili rozhodnutie respondentov odísť na VŠ do zahraničia

Zdroj: Analýza zistení o stave školstva na Slovensku5

Lepšie renomé VŠ v zahraničí než na Slovensku označili za faktor, ktorý prispel k ich rozhodnutiu odísť študovať za hranice Slovenska až deviati z desiatich respondentov dotazníkového prieskumu študujúci na VŠ v Česku. Lepšiu prestíž majú školy v zahraničí aj podľa respondentov, ktorí sa zúčastnili na skupinových rozhovorov To dá rozum s našimi vysokoškolákmi študujúcimi v Brne, Olomouci a v Prahe. Svoj študijný program by aj kvôli lepšej uplatniteľnosti v porovnaní s diplomom z iných škôl odporučil respondent, ktorý absolvoval svoje bakalárske štúdium na VŠ na Slovensku: “Určite by som odporučil ten program. Škola ako taká, to prostredie je, myslím si, aj z toho čo počúvam, čo ľudia hovoria o štúdiu, tak určite je odtiaľ vyššia uplatniteľnosť, ako z tých škôl, na ktorých som mal možnosť študoval doteraz.

 

Zrušenie prijímačiek na slovenských VŠ vnímajú študenti v zahraničí ako zlý krok

Študenti a študentky, ktorí sa zúčastnili prieskumu To dá rozum, vnímali negatívne upúšťanie od organizácie prijímacieho konania na VŠ na Slovensku. Takmer 80 % respondentov sa v prieskume vyjadrilo, že zrušenie prijímacích skúšok na väčšine VŠ na Slovensku vnímajú ako krok k znižovaniu ich kvality. Podobný podiel (78,2 %) vnímal zrušenie prijímačiek ako signál, že slovenským školám nezáleží na výbere kvalitných študentov. Medzi respondentmi študujúcimi v Česku si to mysleli až deviati z desiatich študentov (89 %).5

Vysokoškoláci v zahraničí vnímajú, že im štúdium dáva viac

Analýza kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum poukazuje na pozitívnejšie vnímanie štúdia a jeho kvality u respondentov študujúcich na VŠ v zahraničí. Okrem toho, že školy v zahraničí považovali za kvalitnejšie ako na Slovensku už pri rozhodovaní sa, kam pokračovať v štúdiu na vysokej škole, dáta To dá rozum naznačujú, že študenti si zo štúdia v zahraničí odnášajú viac vedomostí a zručností ako ich kolegovia študujúci na Slovensku. Pri porovnaní odpovedí respondentov z radov vysokoškolákov študujúcich na Slovensku a v zahraničí sa ukázalo, že väčší podiel respondentov v zahraničí sa považoval byť rozvíjaný svojím štúdiom vo väčšom množstve oblastí. Najväčšie rozdiely v odpovediach respondentov boli zaznamenané v schopnosti učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami, v schopnosti kritického myslenia a v prijímaní odlišnosti a rozmanitosti (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 2: Vnímané oblasti rozvoja podľa študentov 1. a 2. stupňa VŠ štúdia na Slovensku a našich vysokoškolákov v zahraničí. Porovnanie vybraných oblastí.

 

Zdroj: Analýza zistení o stave školstva na Slovensku5

Aj v Českej republike boli zručnosti a vedomosti vo všeobecnosti považované za rozvíjané väčším podielom respondentov ako na Slovensku. Jedným zo zaujímavých zistení je, že v Česku sa podľa názoru respondentov pri štúdiu častejšie používa angličtina. Respondenti študujúci v zahraničí považovali vedomosti, ktoré štúdiom nadobúdajú, za aktuálnejšie ako respondenti študujúci na Slovensku. Častejšie tiež v prieskume označovali, že ich vyučujúci využívajú aktivizujúce metódy a formy výučby. Respondenti v zahraničí si mohli formovať štúdium viac podľa svojich záujmov a potrieb. Častejšie ako na Slovensku si mohli vyberať pre nich zaujímavé predmety, ako aj predmety z inej katedry alebo fakulty. Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu dostávajú respondenti v zahraničí tiež viac podpory pri adaptácii na vysokoškolské prostredie, so zvládaním stresu a záťažových situácií, či pri hľadaní práce.5

Zahraničný diplom má na trhu práce väčší cveng

Ďalším z faktorov, ktoré ovplyvnili rozhodovanie respondentov a respondentiek prieskumu odísť na VŠ do zahraničia patrí presvedčenie, že s diplomom zo zahraničia rastie ich uplatniteľnosť na trhu práce. V prieskume sa tak vyjadrila viac ako polovica vysokoškolákov študujúca v zahraničí (pozri tabuľku 1).

Vyjadrenia špecialistov na ľudské zdroje v dotazníkovom prieskume To dá rozum naznačujú záujem o absolventov VŠ v zahraničí. Viac ako polovica týchto respondentov (53,7 %) súhlasila s výrokom, že absolventi vysokých škôl v zahraničí sú lepšie pripravení na prácu ako absolventi slovenských škôl. Počas individuálnych rozhovorov hodnotili špecialisti na ľudské zdroje absolventov VŠ v zahraničí ako lepšie pripravených z pohľadu praktických skúseností, aktuálnosti poznatkov, ako aj mäkkých zručností (napr. prezentačné a argumentačné zručnosti). Vo všeobecnosti ich považovali za kvalitnejších, priebojnejších a motivovanejších.5 Práve motivácia k práci a učeniu, schopnosť učiť sa či zručnosti ako tímová práca patria podľa odpovedí v dotazníkovom prieskume To dá rozum medzi najkľúčovejšie kritéria pri výbere vysokokvalifikovaných zamestnancov.5 Zároveň toto sa javia byť aj zručnosti, ktoré vnímala ako rozvíjané väčšia časť respondentov spomedzi vysokoškolákov študujúcich v zahraničí než respondentov študujúcich na Slovensku (pozri tabuľku č. 2). Absolventov VŠ zo zahraničia oceňovali aj riadiaci pracovníci spoločností, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska. Okrem lepšej angličtiny sa podľa nich od absolventov slovenských VŠ odlišovali najmä samostatnosťou v plnení úloh, nebojácnosťou či vyššou motiváciou.6

Záver

Samotnú mobilitu študentov a študentiek za štúdiom do zahraničia možno hodnotiť ako prínos, keďže s pobytom v zahraničí sa spája okrem nadobudnutia širšieho spektra vedomostí ako na Slovensku, aj získanie dôležitých zručností pre život, ako je napríklad väčšia samostatnosť či schopnosť prispôsobiť sa odlišnému prostrediu. Tieto zručnosti u absolventov so vzdelaním zo zahraničia oceňujú aj zamestnávatelia. Problémom pre Slovensko však je, že odliv našich študentov do zahraničia nekončí len samotným štúdiom, ale značná časť z nich sa na Slovensko momentálne neplánuje vrátiť. Na Slovensku tak dochádza k masívnej strate potenciálu vysokokvalifikovanej populácie, ktorá by mohla prispievať k celkovému napredovaniu našej spoločnosti po ekonomickej, kultúrnej, vedeckej i spoločenskej stránke.5

Stanislav Lukáč

Analytik projektu To dá rozum

Článok je skrátenou verziou kapitoly Odchod študentov do zahraničia v Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupnej na: https://analyza.todarozum.sk/docs/382410002tu0a/

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:

  1. OECD. Tabuľka B6.3. Mobility patterns of foreign and international students. In Education at a Glance 2018: OECD Indicators. 2018. OECD Publishing, Paris. Dostupné na: <https://read.oecd-ilibrary.org/education/education-at-a-glance-2018_eag-2018-en#page231>
  2. UNESCO INSTITUTE FOR STATISTICS. Total outbound internationally mobile tertiary students studying abroad. Dostupné na: <http://data.uis.unesco.org/#>
  3. MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, MLÁDEŽE A TELOVÝCHOVY ČR. Štatistika výkonových ukazovateľov verejných a súkromných vysokých škol ČR. Dostupné na: <http://109.238.209.120/vykonyVS1.aspx>
  4. AKTUALITY.SK. Na Slovensku chýbajú remeselníci, šoféri a operátori. 13.9.2018 [cit. 2019-9-26]. Dostupné na: <https://www.aktuality.sk/clanok/623008/na-slovensku-chybaju-remeselnici-soferi-a-operatori/>
  5. HALL, R., DRÁĽ, P., FRIDRICHOVÁ, P., HAPALOVÁ, M., LUKÁČ, S., MIŠKOLCI, J., VANČÍKOVÁ, K. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum. Bratislava: MESA10, október 2019. Dostupné na: <https://analyza.todarozum.sk/>
  6. PODNIKATEĽSKÁ ALIANCIA SLOVENSKA. Podľa podnikateľov je na Slovensku zlý vzdelávací systém. December 2018. Dostupné na: <https://www.alianciapas.sk/2019/02/06/podla-podnikatelov-je-na-slovensku-zly-vzdelavaci-system/>

 

TO DÁ ROZUM: je iniciatíva pripravujúca ucelenú zmenu vzdelávania postavenú na analýze príčin problémov a na príkladoch dobrej praxe zo Slovenska i zahraničia. Článok vychádza z „Analýzy zistení o stave školstva na Slovensku“,  postavenej na rozsiahlom kvalitatívnom a kvantitatívnom prieskume realizovanom v rokoch 2017 – 2019. Rozsahom oslovených respondentov a komplexnosťou prístupu ide o jedinečný prieskum na Slovensku. 421 individuálnych a skupinových rozhovorov bolo realizovaných so 656 respondentmi a respondentkami z oblasti školstva, ako aj spomedzi zamestnávateľov. Dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo celkovo 15 322 respondentov z regionálneho a vysokého školstva, ako aj z radov špecialistov na ľudské zdroje. Celá analýza je dostupná na https://analyza.todarozum.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/