Ako sa Richard Vašečka svojou oddanosťou najviac priblížil vyznávačom SMERu
Akási umelo podnecovaná hodnotová vojna medzi tzv. konzervatívcami a liberálmi je jedna z najobľúbenejších zámienok sa povadiť, a to platí v celej našej spoločnosti. Výnimkou nie je ani dnešný žabo-myší spor, v ktorom sa časť spoločnosti pohoršila nad obsahom učebnice náboženstva pre deti, a tá druhá, oddanejšia skupina, sa voči kritike ohradila – je to fajn, je to prijateľné, je to kresťanské, a preto som na to hrdý. Smiešne je, že sa do rozumnej debaty odmietol zapojiť aj pán Vašečka, ktorý sa prezentuje ako rozumný, moderný a kresťanský učiteľ. Miesto vecnej diskusie zhrnul, že je hrdý na to, že je kresťan, aj keď sa to liberálom a ultraliberálom nepáči, a teda aj učebnica je ako kresťanská automaticky OK. Nuž teda, odpovedám ako presvedčený katolík, ktorého postoje pána Vašečku urážajú – ja sám tú učebnicu odmietam, a predsa sa k liberálom zrejme hlásiť ani nemôžem.
Samotná učebnica a kde sa vlastne začína dnešná hádka
(nepoznám pôvodcu tohto záberu, na snímku som narazil na facebooku – zdieľal ju pán Vašečka)
Tak teda po poriadku:
Táto učebnica je prinajmenšom zaujímavá, a to hneď z niekoľkých dôvodov.
Bod záujmu číslo 1
V prvom rade je táto knižka smerovaná na žiakov náboženstva. Vo väčšine škôl nie je náboženstvo ako vyučovací predmet ani povinné, a tak sa celé zastúpenie tohto predmetu v našich osnovách už dlhodobo teší zvláštnej pozornosti zo strany nadšencov i kritikov.
Dôležité je pochopiť, že táto knižka je vlastne učebnica. Publikácia, ktorej cieľom je vzdelávať deti a mládež, a to ju robí nesmierne zaujímavou a stavia ju to do svetla reflektorov.
Písanie detských a mládežníckych učebníc je umenie i vedou, ktorá má vlastnú metodiku. Učebnice pre žiakov by mali byť písané odborníkmi na výučbu predmetov a zároveň i odborníkmi na komponovanie učebných materiálov, hotové publikácie určené na vzdelávanie by zasa mali byť kritizované a kontrolované, a tak by každá učebnica mala spĺňať formálne, obsahové i hodnotové požiadavky – ako to stanovujú podmienky i prax tvorby učebných materiálov, a to zvlášť pre deti a mládež.
Deti a mládež sú totiž v našej legislatíve špeciálne ohrozenou skupinou, pretože sú citliví na všetky negatívne javy, ktorým môžu byť vystavení. Deti a mladistvých možno ľahšie podviesť, oklamať, zmanipulovať, radikalizovať a inými spôsobmi poškodiť ich vývoj, pretože ešte nie sú schopní sa dostatočne brániť.
Táto knižka podľa mnohých rozhodne nie je neškodná – a to ani podľa mňa osobne, hoci som katolík.
Bod záujmu číslo 2
Druhým dôvodom, prečo je táto publikácia taká zaujímavá, je, samozrejme, rétorika použitá v jej textoch.
V prvom rade je nutné povedať, že je celý jazykový prejav a samotný štýl, ktorý pre knižku autori vybrali, minimálne zvláštny. Treba brať do úvahy, že cieľovou skupinou tejto publikácie sú stále deti a mladiství, a teda si treba predstaviť, ako by tento text pôsobil na nás, keby sme ho čítali napríklad ako násťroční.
Pokiaľ ide o konkrétne riadky, upozorňujeme na tradičné kresťanské šlágre, ktoré sú v učebnici menované.
Medzi stálice patrí rozdelenie moderných životných štýlov presne na dva, teda na kultúru života a kultúru smrti. Tieto sloganové a heslovité vyjadrenia sú minimálne neštandardné pre cieľovú skupinu maloletých čitateľov.
Takisto sa v dotyčnej publikácii kritizujú aj ekonomická efektivita či konzumizmus – otázkou zostáva, či vôbec majú prinajlepšom násťroční čitatelia dostatočný prehľad na to, aby tieto termíny pochopili. Osobne neviem, či by som ja, povedzme ako štrnásťročný, vedel na počkanie pochopiť, prečo je zlé, aby som sa snažil žiť ekonomicky efektívne. Čo to vlastne znamená? Nemám si na seba zarobiť? Alebo nemám šetriť? Alebo čo vlastne..?
Takisto sa vyskytuje heslo o rodovej rovnosti a dlhodobo populárne slovo ‚gender‘. Musím sa priznať, že ako štrnásťročnému by mi heslo o rodovej rovnosti naznačovalo najskôr postavenie mužov a žien v spoločnosti a to, že pohlavia majú rovnakú pozíciu. Zrejme by som mal tendenciu s rovnocennosťou žien a mužov v spoločnosti ešte aj súhlasiť. Tu však slovíčko ‚gender‘ naznačuje aj akési iné a temnejšie dimenzie, avšak stále neviem, či sú vôbec tieto ideové premisy vhodné (alebo vôbec pochopiteľné) pre nesústredeného pubertiaka.
Koniec koncov však problém nastáva v jednej primárnej veci – rétorika použitá v učebnici je (nielen podľa mňa) do značnej miery ideologická. Prezentuje slová typické pre niektoré politické a záujmové spektrá, prezentuje zvláštne a deliace spoločenské pozície, eutanáziu a antikoncepciu prvoplánovo hádže do jednej škatuľky, hoci by ich pubertálna myseľ možno nemusela vedieť ani len správne pojať, nieto ešte zatriediť do ideového spektra.
A tak celkovo má celý tento text charakter ideologickej a agitačnej literatúry, ale rozhodne sa nepodobá na to, čo si väčšina z nás predstaví pod pojmom náboženskej literatúry.
Bod záujmu číslo 3
Prirodzene, otázkou je aj postoj rodičov detí navštevujúcich hodiny náboženstva.
Chcel by som ja ako rodič, aby sa moje dieťa na náboženstve učilo toto?
Predpokladám ako kresťanský rodič, že túto učebnicu dieťa dostane ako učebný materiál potom, čo ho prihlásim na hodinu náboženstva?
Je toto cieľom základoškolskej, prípadnej stredoškolskej vierouky?
Som spokojný s tým, že učiteľ náboženstva bude svoj výklad stavať na takýchto textoch?
Vari by nebolo lepšie vyrábať ružence z gaštanov, spievať v domovoch dôchodcov či študovať životopisy svätcov, ako sme to na náboženstve s pánom farárom či rehoľnými sestrami zvykli voľakedy my?
Problém však nie je len v našich mysliach a svedomiach
Voči tejto publikácii a jej ideologickým prejavom som veľmi kritický, a to aj preto, lebo podľa mňa je aj z právneho a legislatívneho hľadiska vo veľmi nevhodnej, šedej zóne morálky a slušnosti.
Na vysvetlenie vyberám zo Zákona č. 245/2008 – Z. z.Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 3 Princípy výchovy a vzdelávania
Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch…
j) prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
—
§ 151 Ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania
(2) V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí a ich propagácia.
———————————————————————
Otázkou zostáva, či môžeme túto knihu priamo upodozrievať, že tieto časti zákona svojou rétorikou porušila. Porušila predpis o potrebe šírenia rovnosti mužov a žien, keď kritizuje nastavenie ideí o rodovej rovnosti?
Nie som poverený vynášaním takýchto rozsudkov, avšak si môžem dovoliť povedať, že prejavy v tej knižke sú minimálne nediplomatické a treba pri nich spozornieť.
Ak už aj tá publikácia priamo nepodnecuje k určitej nevraživosti (aj keď nazývanie väčšiny spoločnosti ‚vyznávačmi kultúry smrti‘ rozhodne nie je pekný zvyk), je dôležité sa zamyslieť aspoň nad tým, či je takéto lavírovanie na hranici slušnosti a dokonca i právnej normy primerané pre vzdelávanie detí a mladistvých.
Ja osobne by som akýkoľvek text, ktorý možno čo i len podozrievať z nevhodnosti, do školy neumiestnil, práve naopak, snažil by som sa o jeho urýchlené vyradenie z osnov.
A teda čo pán Richard Vašečka, poslanec Kresťanskej únie?
Aby som necitoval a neriskoval nepresnosť, pridávam skrinšot.
(zdroj: facebook stránky poslanca Richarda Vašečku)
Tak teda takto to je podľa neho.
Ak niečo vychádza z učenia Cirkvi, treba sa k tomu hlásiť, treba byť na to hrdý, treba to prijímať a brať a pýšiť sa tým a rozhodne netreba počúvať nejaké médiá, ktoré by to kritizovali. A ináč, ak niekto nesúhlasí a obúva sa do toho, určite je to liberál, ak nie hneď rovno ultraliberál!
Problém je v tom, že ja som katolík, a nie ten oný… ultraliberál či ako to bolo.
A dokonca nekritizujem ani kresťanstvo, ani učenie Cirkvi, ani nič inšie. Len tú nešťastnú knihu neznášam do špiku kosti a neželám si, aby z nej niekto vyučoval moje deti.
Podľa mňa je tá kniha totiž napísaná veľmi nevhodným spôsobom a do školy nepatrí.
Podľa mňa tá publikácia obsahuje známky ideologickej propagandy a ak by sme ju hneď aj pred súdom nemohli obviniť z porušenia toho či onoho zákona, rozhodne je minimálne rozporuplná v nedobrom zmysle slova.
Takže čo predstavuje reakcia pána Vašečku a jeho prívržencov?
V kocke? Pripomínajú reakcie voličov a fanúšikov strany SMER Roberta Fica.
Nech by vyšla najavo akákoľvek kauza, nech by straníci SMERu odniekiaľ vyčarovali milión eur v bankovkách a šľahli ho na stôl ako mafiáni v zlatých časoch vraždenia nepohodlných jedincov, nech by akokoľvek porušila táto strana protokol alebo keby aj jej predseda natočil poburujúce video, v ktorom zastáva pozíciu iného politika odsúdeného za prejav neznášanlivosti, skalným voličom strany SMER to nevadí. A nikdy vadiť ani nebude.
Nie je možné kritizovať kauzy a problémy strany SMER a kto ju aj napriek tomu kritizuje, ten je liberál a feťák.
Nie je postoj pána Vašečku rovnaký? Nie sú všetci kritici automatickými liberálmi a ultraliberálmi, ktorí sa navážajú do viery len preto, lebo je to módne?
Porušenia zákona alebo protokolu sa vstrebú, pretože sme na niečo hrdí a sme skalní a oddaní a vôbec.
A hrdí sme len preto, lebo cítime príslušnosť – napríklad ku všetkému, čo vydá niekto zo SMERu, alebo ku všetkému, čo nesie značku ‚kresťanské‘. A tieto veci sa nekritizujú a nespochybňujú!
—
Problém je v tom, že na tú učebnicu nemáme byť prečo hrdí – práve naopak.
Vyžadujeme lepšie, múdrejšie a slušnejšie učebnice náboženstva pre naše deti…
…a žiadame, aby ste nás prestali nazývať ultraliberálmi len preto, že ich vyžadujeme
Pravda je taká, že vyjadrenia ako to od pána Vašečku nám nepomáhajú.
Aj vďaka nemu sú dnes Cirkev a jej veriaci zasa na smiech.
Tá učebnica je objektívnym zlyhaním, nie terčom kritiky ultraliberálov.
