Hluk v meste: samospráva bez práva? 

Veronika Prachárová je riaditeľka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)

Mestá a obce nemajú právomoc zakazovať, povoľovať ani kontrolovať hlučnosť. Podľa Ústavy môžu vydávať všeobecné záväzné nariadenia (VZN) len na úpravu vecí územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh, ktoré majú zo zákona plniť. Ochrana proti hluku však medzi ne nepatrí.

Čo z toho vyplýva? Dve veci.

Po prvé, obce môžu ovplyvňovať túto oblasť len nepriamo. Napríklad tak, že cez VZN-ko určia prevádzkovú dobu podnikov (čas poskytovania služieb), teda hodiny, počas ktorých môžu mať (hlučných) hostí. Následne majú právo kontrolovať, či konkrétna prevádzka dodržiava určenú prevádzkovú dobu – z vlastnej iniciatívy aj na podnet občanov.

Po druhé, samosprávy môžu na problémy s hlukom iba reagovať. A, žiaľ, ani vtedy nemajú úplne rozviazané ruky.

Randál u susedov = problém pre mestskú políciu

Typický príklad: susedia sa rozhodli usporiadať párty, no sú hluční. Odbila polnoc, zavoláte teda mestských policajtov – veď, asi ide o priestupok. Ako môžu postupovať?

Predstava, že prídu so zariadením na meranie hluku, je nesprávna. Ako pre Inštitút SGI uviedla Mestská polícia v Bratislave, pri priestupkovom konaní príslušníci vyhodnocujú  situáciu na základe obsahu oznámenia, svedeckých vyjadrení a vlastného vnímania. Hluk spravidla nemerajú.

Polícia vysvetľuje, že stanovené hlukové limity nemožno stotožňovať s intenzitou hluku, ktorá predstavuje rušenie nočného kľudu: „V konkrétnom prípade môže nočný kľud rušiť aj hluk menšej intenzity.“

V súvislosti s meraním hluku mestská polícia poukazuje tiež na to, že „napríklad v situácii, kedy nočný kľud ruší hlučným správaním (krikom) skupina ľudí v pohybe, sa merací prístroj nedá použiť.” Policajti by totiž nevedeli presne identifikovať osobu, ktorá je hlučná.

„Navyše, ak by šíriteľ hluku zaregistroval, že je naňho aplikovaný merací prístroj, zrejme by svoje správanie zmenil a tento postup by bol neúčinný,“ dodáva polícia. V prípade spoľahlivého zistenia priestupku spáchaného fyzickou osobou sa vec vybavuje napomenutím alebo blokovou pokutou.

Len pre ilustráciu: od januára do augusta 2019 zaznamenala bratislavská Mestská polícia 204 porušení nočného kľudu podľa priestupkového zákona. Policajti vyrubili 60 sankcií v priemernej výške 19,50 eur.

Čo je však zásadnejšie, mestská polícia má v niektorých prípadoch zviazané ruky – a to aj napriek tomu, že dochádza k spáchaniu priestupku.

„Pri rušení nočného kľudu z objektov, ktoré požívajú ochranu domovej slobody, nie je pri spáchaní priestupku možné do nich vstúpiť bez súhlasu oprávnenej osoby.“ A teda: keď mestských policajtov nepustíte do bytu sami, vojsť nemôžu.

Situáciu by podľa polície mohlo zlepšiť takéto oprávnenie s následným zaistením osoby, aby upustila od protiprávneho konania.

Hluk v podniku? Parketa pre úrad verejného zdravotníctva

Teraz naoko podobná situácia: párty sa koná v podniku cez ulicu. Aj v tomto prípade chcete zavolať mestskú políciu, no k rýchlemu riešeniu sa nemusíte dopracovať. Pôvodcom hluku totiž nie je fyzická osoba, ale prevádzka. Pôjde teda o dokazovanie správneho deliktu – a v takých prípadoch je potrebné vykonať meranie hluku.

Orgánom príslušným na vykonanie dokazovania a uloženie sankcie je Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚZV), nie je ním podľa vyjadrení z bratislavského poriadkového útvaru mestská polícia.

Nemusíte však zúfať. Hoci príslušníci mestskej polície na takéto správne konanie právomoc nemajú, zvyčajne s RÚZV spolupracujú a o problémovej prevádzke mu dajú vedieť.

Odkaz pre starostu môže pomôcť vytvoriť tlak

Niektorí ľudia riešia problémy s rušením nočného kľudu aj cez Odkaz pre starostu.

Odkaz občanom umožňuje nahlasovať samospráve podnety súvisiace s verejným priestranstvom či fungovaním služieb. Úspešnosť riešenia podnetov týkajúcich sa rušenia nočného pokoja je však v porovnaní s inými kategóriami dlhodobo podpriemerná. Minulý rok ich bolo nahlásených 50, vyriešená bola len pätina.

Súvisí to s obmedzenými kompetenciami samospráv, ale aj s dlhším reakčným časom úradov v porovnaní s tým, keby boli kontaktované priamo.

To však neznamená, že Odkaz nemôže významne pomôcť. Ak sa situácia opakuje, nahlásenie podnetu môže byť účinným nástrojom na prilákanie pozornosti. O danom probléme sa nedozvie len samospráva, ale aj ostatní obyvatelia, čím vznikne tlak na odstránenie problému.

Poznáme prípady, kedy hlukom nedotknutý obyvateľ pomohol k vyriešeniu celej situácie.

Zhrnuté a podčiarknuté

Mestá a obce nemajú právomoci na regulovanie hluku. Túto problematiku však môžu aspoň nepriamo ovplyvňovať určením otváracích hodín podnikov a obchodov. A môžu reagovať.

Ak narazíte na problém s rušením nočného kľudu, je najlepšie zavolať mestskú políciu. V prípade zistenia priestupku vyrieši vec dohovorom alebo pokutou. Posúdenie nadmerného hluku v podniku či v reštaurácii je v kompetencii RÚZV, s ktorým polícia zvykne spolupracovať.

Aj keď je nahlásenie podnetu na Odkaze pre starostu pomalšia alternatíva, môže pomôcť vytvoriť tlak na riešenie problému – najmä pri opakujúcich sa situáciách.

 

Blog je súčasťou projektu Participácia, informovanosť a tvorba verejných politík na úrovni samospráv – Odkaz pre starostu 2.0 podporeného z Európskeho sociálneho fondu cez Operačný program Efektívna verejná správa.

 

Stiahnite si mobilnú aplikáciu Odkaz pre starostu pre Android aj iOS.

Odkaz pre starostu je projektom Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.