A. Christie: Päť malých prasiatok (Čitateľský denník 48/2019)
„Admirál Cronshaw mu napísal: „Je to skvelý chlapík, maximálne rozumný. Budem Vám vďačný, ak preňho spravíte, čo bude vo Vašich silách. Je veľmi zábavný, pozná veľa dobrých príbehov.“
Teraz ten chlap prišiel za ním. Skutočne nemožný, to jeho oblečenie, topánky na gombíky a neuveriteľné fúzy! Nebol to typ človeka, s akými sa Meredith Blake zvyčajne stýkal. Vyzeral, akoby nikdy nepoľoval ani nestrieľal, dokonca ani nehral nijakú poriadnu hru! Jednoducho cudzinec.
Hercule Poirot mu pobavene čítal myšlienky.“
Je veľmi osviežujúce vrátiť sa po vlne severských detektívok ku klasike. Žiadne rozštvrtené telá naukladané do divných vzorcov — len decentná mŕtvola s kvapkou krvi na ornamentálnom koberci. Žiaden alkoholom sužovaný, týždeň neoholený a tri krát rozvedený detektív bojujúci so svojimi vnútornými démonmi — ale elegantný Belgičan s podivnými fúzikmi a navoňanou vreckovkou. A už vôbec nie nejaké naháňačky a prestrelky, mon dieu! Poďme si radšej vypočuť všetkých svedkov a podozrivých, popremýšľajme, a nájdime vinníka!
Tentokrát rieši Hercule Poirot prípad starý šestnásť rokov. Otrávený (vidíte, dokonca tu nie je ani tá kvapka krvi) maliar, jeho odsúdená manželka a dcéra, ktorá chce po dlhom čase spoznať pravdu o svojej rodine. A v obsahu presne to, čo čakáte — päť podozrivých, päť rozhovorov, päť doplňujúcich otázok, finálny verdikt. Preto sa tieto príbehy tak dobre adaptujú do podoby seriálov.
Oukej, nebol to geniálny prípad z kategórie Orient Express, ale aj tak sa mi páčili tie dialógy, kulisy a celková starosvetskosť. Mal som aj svoj tip (kto je vrah), na konci to k nemu aj spelo — a potom otočka a pointa niekde úplne inde (samozrejme).
Tak na chvíľku zabudnite na Nesba (či jak sa to píše) a poďte na návštevu k Agáte.
A. Christie: Päť malých prasiatok
Slovenský spisovateľ, 2015
188 strán
*
70 %
