Denník N

Sudcovia vo voľbách do Súdnej rady úspešne umlčali ďalší kritický hlas

Dušan Čimo prišiel o kreslo v Súdnej rade, keďže vo voľbách zvíťazila jeho protikandidátka Petra Príbelská s pomerom hlasov 503-474. Kľúčovým pre jeho porážku sa stali súdy v Košickom kraji, kde získal iba 17,28% hlasov. Takmer tretina zo sudcov, ktorí volili Príbelskú, pôsobí práve na súdoch v tomto kraji.

V stredu (23. 10. 2019) sa konala voľba jedného člena Súdnej rady voleného sudcami, keďže Mgr. Dušanovi Čimovi, zvolenému v roku 2014, sa skončilo jeho päťročné funkčné obdobie. Čimo opätovne kandidoval, no získal o 29 hlasov menej ako jeho protikandidátka, sudkyňa Najvyššieho súdu, JUDr. Petra Príbelská, PhD. Súdna rada tak prichádza o jedného z najvýraznejších kritikov súčasných pomerov v justícii.

Kandidáti, kto ich navrhol a koho navrhovali v minulosti

Dušan Čimo

Dušan Čimo, v súčasnosti predseda senátu na občianskoprávnom kolégiu Najvyššieho súdu SR, sa prvý raz členom Súdnej rady stal v roku 2012. Vtedy však patril medzi troch členov volených Národnou radou Slovenskej republiky, pričom zvolený bol dňa 3. 2. 2012, kedy za neho hlasovali všetci prítomní členovia vtedajšej vládnej koalície. Po predčasných parlamentných voľbách nedošlo okamžite k jeho odvolaniu, pre tento krok sa parlament ovládaný stranou SMER-SD rozhodol až v roku 2014.

Jeho odvolanie s najväčšou pravdepodobnosťou súviselo s voľbami predsedov Najvyššieho súdu a Súdnej rady, napríklad exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vtedy uviedla: „Smer má predstavu, ako to má vyzerať. Pán Čimo má asi inú predstavu.“ V roku 2014 však jedného člena Súdnej rady volili aj sudcovia, pričom Čimo v týchto voľbách uspel, keď porazil mimo iných aj Štefana Harabina (získal o 87 hlasov viac).

Dušan Čimo je taktiež zakladajúcim členom a jednou z najvýraznejších postáv združenia Za otvorenú justíciu (ZOJ), ktoré vzniklo po rozkole v Združení sudcov Slovenska spôsobenom rozdielnymi postojmi jeho členov k pomerom v justícii za čias prvej Ficovej vlády. Je signatárom výzvy Päť viet, kriticky sa vyjadrujúcej k stavu justície a k vtedajšiemu pôsobeniu Štefana Harabina ako ministra spravodlivosti.

Aj v súčasnosti patrí Čimo k nemlčiacej menšine sudcov, kritizujúcej napríklad kroky predsedníčky Súdnej rady Lenky Praženkovej. Do Súdnej rady ho navrhlo 11 sudcov Najvyššieho súdu a sudcovská rada Krajského súdu v Trnave, kde Čimo v minulosti pôsobil.

Petra Príbelská

Petra Príbelská sa sudkyňou Najvyššieho súdu stala v roku 2015, predtým bola od mája 2014 na tento súd dočasne preložená z Krajského súdu v Bratislave. Na najvyššom súde pôsobí ako predsedníčka senátu na správnom kolégiu a ako členka sudcovskej rady.

V roku 2014 spolu s ďalšími sudcami navrhla za predsedu Najvyššieho súdu Daniela Hudáka (bývalého štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti, nominovaného stranou SNS, z čias, kedy bol ministrom Štefan Harabin), známeho viacerými kauzami. Hudáka navrhla aj za člena Súdnej rady v roku 2017. Tohto roku navrhovala za predsedníčku Najvyššieho súdu Ivettu Macejkovú.

Do súdnej rady Príbelskú navrhli sudcovské rady Okresného súdu Bratislava I., Krajského súdu Bratislava a Okresného súdu Malacky. Členkou sudcovskej rady KS Bratislava je aj členka Súdnej rady Marcela Kosová (známa účasťou na zabíjačke, kde bol prítomný aj Marian Kočner), ktorá kandidatúru Príbelskej podporila. Združenie sudcov Slovenska túto kandidátku síce otvorene nepodporilo, no ako si ukážeme nižšie, je možné tvrdiť, že k jej voľbe bolo pozitívne naklonené.

Výsledky volieb a „zázrak“ v Košickom kraji

Z celkového počtu 1431 sudcov s právom voliť sa volieb zúčastnilo 1028 (71,8 %), pričom platný hlasovací lístok odovzdalo 977 (68,3 %). Nižšia účasť v histórii volieb bola zaznamenaná len v tých minuloročných (54,9 %), kde však kandidovala len jedna osoba.

Najvyššia účasť bola na súdoch v Košickom kraji (88,8 %), najnižšia v kraji Žilinskom (59,1 %). Dušanovi Čimovi odovzdalo hlas 474 sudcov, v prípade Petre Príbelskej ich bolo o 29 viac.

(zdroj údajov: sudnarada.sk)

Rovnako ako v celoslovenskom meradle, tak aj v jednotlivých krajoch (resp. na súdoch, ktoré sa zaznamenávajú osobitne) bol výsledok zväčša tesný. Na Najvyššom súde Čima podporili dvadsiati piati kolegovia, v prípade Príbelskej ich bolo o sedem viac. Na Špecializovanom trestnom súde zas naopak Čimo s prehľadom zvíťazil. Viac hlasov dostal tiež v Trnavskom, Banskobystrickom, Žilinskom a Prešovskom kraji.

Aj v regiónoch, kde Čimo prehral, získal aspoň 40% hlasov, s výnimkou jedného prípadu. Skutočne výstredne pôsobí výsledok v Košickom kraji, kde Príbelská získala až 82,7 % hlasov. Volilo ju tam 158 sudcov, teda skoro tretina zo sudcov, ktorí volili Príbelskú, pôsobí na súdoch v Košickom kraji. Nejde avšak o žiadne prekvapenie, ale o už skôr nastolený trend: v Košickom kraji majú sudcovia, ktorí sú členmi združenia Za otvorenú justíciu, len minimálnu podporu.

Košický sudcovský „štát v štáte“

V Košiciach totiž sídli Združenie sudcov Slovenska (ZSS), ktorého predseda Juraj Sopoliga je známy napríklad hromadnými e-mailovými správami, ktorými šíril tzv. antichartu, teda dokument, kde otvorene útočil na signatárov výzvy Päť viet, brániac Štefana Harabina.

V roku 2017, kedy sa volili ôsmi členovia Súdnej rady, navrhlo Združenie sudcov Slovenska šiestich kandidátov (mimo iného aj súčasnú predsedníčku Lenku Praženkovú). Všetkých šesť sa do Súdnej rady aj dostalo (zvyšní dvaja kandidáti boli združením ticho podporovaní, ako to píše aj Veronika Prušová vo svojej knihe o Štefanovi Harabinovi). Naopak, cez voľby neprešiel ani jeden kandidát navrhnutý združením Za otvorenú justíciu (ZOJ).

Najväčšia disproporcia hlasov v neprospech kandidátov nominovaných ZOJ bola aj v roku 2017 zaznamenaná, ako inak, v Košickom kraji. Každý kandidát podporovaný ZSS tu získal najmenej 162 hlasov, zatiaľ čo najúspešnejší kandidát nominovaný ZOJ ich tam nazbieral len 23. Sudcovia pôsobiaci v Košickom kraji boli teda rovnako ako dnes kľúčovým faktorom neúspechu sudcov kritizujúcich súčasné pomery v justícii.

v roku 2017 „odhadli“ Košice konečný výsledok najlepšie (zdroj: sudnarada.sk)

Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák označil ZSS za ničiteľa a hrobára dobrej povesti a dôveryhodnosti slovenskej justície. Toto združenie sa v poslednom čase zviditeľnilo napríklad prehlásením, kde požiadavku na to, aby bolo Monike Jankovskej zabránené vykonávať funkciu sudkyne, označilo za „vzorové protiústavné konanie“.

Členovia Súdnej rady nominovaní týmto združením sú v súčasnosti často charakteristickí najmä svojou neschopnosťou zaujať jasný postoj k problémom, ktorým v súčasnosti justícia čelí. Napriek tomu, že toto združenie Petru Príbelskú otvorene nepodporilo, podľa informácií denníka Postoj publikovaných Martinom Hanusom, podporuje Sopoliga Príbelskú priamo.

Budúcnosť Súdnej rady

Samotná úspešná kandidátka sa síce vyjadrila, že „má problém stotožniť sa“ so stanoviskom ZSS k Jankovskej, no rozhodne nemožno čakať, že v Súdnej rade bude zastávať rovnako principiálne postoje, ako to bolo v prípade jej predchodcu Dušana Čima. Svedčia o tom jednak jej zdržanlivé vyjadrenia a taktiež to, kto ju v tejto voľbe podporoval a koho v predchádzajúcich voľbách podporovala ona.

Ostávajú tak štyria členovia, ktorí sa neboja svoje kritické postoje prezentovať verejne: Miloš Kolek, sudca KS v Prešove (zvolený sudcami) a traja členovia menovaní prezidentom (-tkou): Elena Berthótyová, sudkyňa Najvyššieho súdu, Lajos Mezsáros, bývalý sudca Ústavného súdu a Pavol Žilinčík, bývalý vedúci odboru ochrany základných práv a slobôd v kancelárii Verejnej ochrankyne práv.

Troch členov Súdnej rady volí Národná rada a troch členov menuje vláda. Mnohých môže tento fakt zvádzať k myšlienke, že k razantnej zmene môže dôjsť už v roku 2020. Nie je to však tak a môžeme za to „vďačiť“ Ústavnému súdu, ktorý pred rokom v konaní vedenom pod spisovou značkou PL. ÚS 2/2018 rozhodol, že člena Súdnej rady Slovenskej republiky nie je možné odvolať v priebehu jeho 5 ročného funkčného obdobia orgánom, ktorý ho na tento post nominoval.

K veľkej obmene členov Súdnej rady teda dôjde až v rokoch 2022-23, kedy väčšine jej členov funkčné obdobie končí. Snáď jediným pozitívnym záverom môže byť to, že podiel sudcov, ktorí hlasovali za principiálneho kandidáta kritizujúceho pomery v justícii, sa oproti voľbám v roku 2017 podstatne zväčšil.

Teraz najčítanejšie

Rastislav Fiťma

Autor je študentom Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika