Denník N

Zabudnutý príbeh Škótska v udalostiach brexitu

Pro-EÚ nálady badať aj na uliciach či sociálnych sieťach. Zdroj: osobný archív
Pro-EÚ nálady badať aj na uliciach či sociálnych sieťach. Zdroj: osobný archív

Anglicko chcelo odísť a odchádza. Wales chcel odísť a odchádza. Severné Írsko veľmi nechcelo odísť ale dostalo výhody s ktorými bude jednou nohou v EÚ. Je tu však jeden národ, ktorý veľmi jasne odísť nechcel (62:38) a predsa odchádza. Škóti.

Pre širší kontext sa vráťme pár rokov dozadu. Je rok 2014, Rusko anektovalo Krym, epidemia eboly sa stáva globálnou krízou, ISIS vyhlásil kalifát a Andrej Kiska sa stáva prezdientom SR. V Škotsku však dominuje iná téma. 18. septembra sa uskutoční referndum s jednou veľmi jednoduchou a jasnou otázkou: „Malo by Škótsko byť nezávislou krajinou?“ S najvyššou účasťou od roku 1910 (teda prvý krát od kedy mohli voliť ženy a chudobní) Škóti nezávislosť odmietli pomerom 55,3 ku 44,7. Prečo?

Bolo by odvážne tvrdiť, že to vieme jasne vysvetliť. Určite zohrala úlohu aj história či iné kultúrou podmienené argumenty, ktoré ako Slovák nikdy nepochopím. Vieme však, že pri exit polle väčšina Škótov, hlasujúcich proti, uviedlo ako dôvod risk nestability meny, ktorú s Anglickom, Walesom a Severným Írskom zdieľajú. Okrem mnohých ďalších dôvodov tam však patrí aj zotrvanie v EÚ. V kampani bolo veľmi často počuť zo strany unionistov (zástancov zotrvania, s heslom „Better Together“) argument, že ak sa Škótsko osamostnatní, bude si musieť prejsť dlhým procesom vstupu do EÚ. Dokonca to v tom období zaznelo od samotného predsedu Európskej komisie José Barroso. Koniec koncov, hlavný dôvod, prečo sa Škóti rozhodli ostať súčasťou Veľkej Británie, by sa dal zhnrúť milovaným slovom nášho bývalého premiéra: stabilita. S Británou majú predsa väčšiu záruku stability ekonomiky, členstva v EÚ a všetko bude ok. Well…

Dva roky na to, Spojené kráľovstvo ako celok hlasovalo za vystúpenie z EÚ s tesným pomerom 52:48.  Čo na to Škótsko? 62:38 za zotrvanie! Slovom, šesťdesiatdva ku tridsaťosem! Mestá boli za zotrvanie. Vidiek bol za zotrvanie. Hornatá časť, kde žije 9 ľudí na km² hlasovala za zotrvanie. Hlavné mesto Edinburgh hlasovalo v pomere 74,4 ku 25,6 za zotrvanie. Výsledok: odchádzajú z EÚ a ich mena padá, lebo sú súčasťou Británie. See the irony?

Začala sa riešiť dohoda. Premiérka Theresa May to nezvládla, prišiel Boris Johnson. V priamom prenose vidíme suboj populistického lídra a demokracie. Trochu pozitívneho pocitu môžeme v tejto tragikomédii získať z faktu, že zatiaľ demokracia vyhráva. Ústavný súd nedovolil Johnsonovi zatvoriť na mesiac parlament a parlament mu nedovolil odísť bez dohody.

Posledná dohoda na stole však má jeden háčik. O Škótsku tam nie je ani 1 zmienka. Všetky regióny tak viacmenej dostanú, čo chceli. Anglicko a Wales odídu, presne ako hlasovali, Severné Írsko chcelo ostať (menej presvedčivo ako Škótsko, ale stále pomerom 56:44) a v dohode má špeciálne podmienky a privilégia, ktoré sa teraz diskutujú po celej Európe naprieč politickým spektrom a v mnohých médiách. Len dva regióny vyjdú z tejto situácie pravdepodobne nespokojné. Londýn (syndróm hlavného či veľkého mesta, ktorý je vidno v takmer každých voľbách, aj na Slovensku) a Škótsko.

Tak tu teda máme politikov, ktorí zastupujú záujmy väčšieho celku bez ohľadu na malý národ v ňom a rozhodujú o jeho budúcnosti. Súčasne, napriek jasnému prejavu verejnej mienky vo voľbách, sa nakoniec presadí presný opak.

Pripomína vám to niečo?

Slovensko toho má so Škótskom spoločné viac ako sa na prvý pohľad zdá. Aj o našej budúcnosti rozhodovali v minulosti politici, ktorí nereprezntovali naše záujmy, keď v Mníchovskej dohode prenechali tretinu územia prvej ČSR fašistickému Nemecku. Rovnako sa Slováci vyjadrili v 1946 za demokraciu a proti komunizmu, čuduj sa svete, rovnakým percentom 62%, hlasujúcich za Demokratickú stranu. Oba národy sme (boli) súčasťou väčšieho štátu s podobným jazykom a opakujúcou sa diskusiou o nezávislosti.

A napriek mnohým nepopierateľným rozdielom je Škótsko príklad, čím by Slovensko mohlo byť, ak by sa ocitlo na opačnej strane železnej opony. A čím sa stále môže stať. 5 miliónovou krajinou so zaujímavou históriou, bohatou kultúrou, krásnou prírodou, vyspelými službami, špičkovým vzdelaním či kvalitným alkoholom. Prvé tri už máme.

Čo ho teraz čaká? 

Od prvého dňa po zverejnení výsledkov referenda sa v Škótsku hovorí o novom referende o nezávislosti a podľa prieskumov sa verejná mienka oproti poslednému referendu otáča v prospech samostnatnosti. Nové referendum by teda mohlo byť vypísané najskôr na rok 2021.

Teraz najčítanejšie

Timotej Jurčo

Analytik v Českej neziskovke so zameraním na vzdelávanie, absolvent Sociológie na University of Glasgow a Evanjelického gymnázia v Prešove. Fascinuje ma spoločnosť, tešia ma rozhovory, trápi ma diskriminácia a frustruje ľahostajnosť. Mám rád kvalitné umenie s nejednoznačným posolstvom, objavovanie skrytých zákutí v mestách a prírode a hlboké diskusie pri kvalitnej káve.