Denník N

Blog č. 2: Pozor, únik mozgov (Made in Slovakia)

Je načase otvorene priznať: Je obrovským problémom Slovenska, že ľudia neodchádzajú do zahraničia dočasne, kvôli vzdelaniu, kariére alebo dočasnému zárobku, ale emigrujú natrvalo a často nedobrovoľne, kvôli nedostatku primerane ohodnotených pracovných príležitostí v mieste svojho bydliska, nízkej kvalite školstva a korupcii a klientelizmu vo verejnom živote. Od roku 2004 odišlo zo Slovenska približne 350 tisíc ľudí a od Nežnej revolúcie takmer 10 percent obyvateľstva – druhé najvyššie percento spomedzi krajín strednej a východnej Európy. Je vo vitálnom záujme Slovenska, aby Slovenky a Slováci z našej vlasti natrvalo neodchádzali a pokiaľ odišli, aby sa chceli a mali možnosť vrátiť.

Keď počas svojich častých pobytov v zahraničí robím náhodný prieskum medzi Slovákmi v Prahe, Londýne, New Yorku a inde, väčšina zhodne tvrdí to isté – odchod do zahraničia určite patrí medzi najťažšie rozhodnutia v živote. Navyše dlhodobú emigráciu zo Slovenska zaraďujú moji známi a priatelia v zahraničí medzi najvýznamnejšie problémy, akým novodobé Slovensko čelí, prinajmenšom na rovnakej úrovni ako sú demografická kríza, závislosť od automobilového priemyslu alebo korupcia a klientelizmus na najvyšších miestach. Navyše sa z pohľadu zo zahraničia často zdá, že Slovensko o novodobých emigrantov v lepšom prípade nemá záujem a v tom horšom ich z krajiny rôznymi spôsobmi vytláča.

Novodobá slovenská emigrácia v skratke

Na Slovensku sa donedávna ani nevedelo, koľko ľudí trvalo alebo dočasne opustilo krajinu. K dispozícii boli len odhady Štatistického úradu SR a veľvyslanectiev SR. Až v roku 2017 Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií podľa analýzy dát zdravotných poisťovní vypočítal, že od roku 2004 (rok vstupu do EÚ) celkovo odišlo zo Slovenska 319 tisíc občanov (netto po odpočítaní návratov a po vylúčení imigrujúcich cudzincov). Keďže v prípade vysokoškolských študentov platí poistenie štát aj počas štúdia v zahraničí, toto číslo je potrebné zvýšiť o približne ďalších 25 tisíc slovenských študentov zahraničných vysokých škôl. Takže medzi rokmi 2004 a 2017 (posledné dostupné údaje) celkovo odišlo a (zatiaľ) sa nevrátilo okolo 344 tisíc Sloveniek a Slovákov.

Bilancia je alarmujúca. Za 13 rokov otvorených hraníc odišlo zo Slovenska približne 6 percent obyvateľstva a približne 12 percent ekonomicky aktívneho obyvateľstva. OECD používa inú metodológiu a dokonca udáva, že takmer 10 percent celkového obyvateľstva krajiny žije v zahraničí, čo je druhá najhoršia priečka spomedzi krajín strednej a východnej Európy.

Podľa údajov IFP sa trend čistej emigrácie zvrátil až v roku 2016, kedy počet odchádzajúcich Slovákov klesol pod počet prichádzajúcich cudzincov. Medzi prichádzajúcich na Slovensko patria hlavne študenti z krajín mimo EÚ a zamestnanci priemyslu z Ukrajiny a Srbska. Zvrátenie čistej emigrácie týmto spôsobom preto nemožno ani zďaleka považovať za vyriešenie problému.

Študenti a čerství absolventi, ale nielen oni

Z analýz IFP ďalej vyplýva, že viac ako polovica emigrantov zo Slovenska je medzi 19 a 31 rokom života, čiže absolventov stredných a vysokých škôl. V Českej republike študovalo v roku 2018 viac ako 22 tisíc Slovákov, čo je okolo 14 % z celkového počtu študentov študujúcich na slovenských vysokých školách. Na britských vysokých školách študuje ďalších približne 1700 Slovákov a ďalšie tisíce v Nemecku, Rakúsku, USA a iných krajinách. Podľa štúdie OECD z roku 2017 je Slovensko krajina s druhým najvyšším percentom VŠ študentov z zahraničí spomedzi 36 členov tohto ekonomického klubu.

 

Absolventi slovenských vysokých škôl odchádzajú za prácou o niečo častejšie než iní mladí ľudia. Najčastejšie odchádzajú Slováci okolo 25 roku života, čiže čerstvo po skončení vysokoškolského štúdia. Približne každý desiaty absolvent odchádza, čo podľa IFP predstavuje stratu štátu v investíciách do vzdelania vo výške 44,8 mil. eur ročne. Najčastejšie odchádzajú absolventi z našich troch lekárskych fakúlt a inžinieri z leteckej, strojníckej, či hutníckej fakulty v Košiciach. Najvyššia miera odchodu je z okresov s vysokou nezamestnanosťou na severovýchode Slovenska (Snina, Humenné a Medzilaborce).

 Prečo ľudia hlasujú nohami?

Je symptomatické, že nikto na Slovensku nevie, a vládne inštitúcie to zdá sa tiež nezaujíma, prečo okolo 350 tisíc občanov tohto štátu odišlo do zahraničia. Reprezentatívny prieskum príčin odchodu v súčasnosti jednoducho neexistuje. Pár vlastných prieskumov pripravili Podnikateľská aliancia Slovenska (2015) a Slovenská Technická Univerzita (2017).

V posledných rokoch sa téme najviac venuje vzdelávacia nezisková organizácia LEAF, ktorú mnohí z vás poznajú. Prieskumy LEAF v rokoch 2016 a 2018 na základe online dotazníka od približne 6 tisíc a 4 tisíc prevažne mladých Slovákov v zahraničí ako zásadné dôvody odchodu do zahraničia uvádzajú medzi inými aj korupciu a klientelizmus, radikalizáciu spoločnosti a nízku životnú úroveň (t.j. nedostatok dostatočne platovo zaujímavých pracovných ponúk, hlavne v regiónoch), či kvalitu poskytovaného vysokoškolského vzdelania a jej prepojenie na prax.

Je pozoruhodné, že mladých ľudí podľa prieskumu LEAF zo Slovenska vyhnali práve problémy, ktoré strana Za ľudí považuje za svoje priority – hlavne boj proti korupcii a klientelizmu, odpor voči neonacistom vo verejnom priestore, rast hospodárskej úrovne hlavne v regiónoch, a fungujúce školstvo a zdravotníctvo.

V LEAF prieskume z roku 2018 až 54% z viac ako 4 tisíc respondentov uviedlo, že zmena politickej kultúry je jeden z faktorov, ktorý by ich motivovala k návratu na Slovensko, a 45% uviedlo lepšiu kvalitu štátom poskytovaných služieb.

Za ľudí – aj za ľudí (dočasne) v zahraničí

V strane Za ľudí veríme, že ľudia nielen na Slovensku, ale aj stovky tisíc Slovákov a Sloveniek v zahraničí, si zaslúžia pozornosť štátu. Je obrovským problémom Slovenska, že ľudia neodchádzajú dočasne, kvôli vzdelaniu, kariére alebo dočasnému zárobku, ale Slováci odchádzajú dlhodobo a nedobrovoľne, kvôli nedostatku primerane ohodnotených pracovných príležitostí v mieste svojho bydliska, nízkej kvalite školstva a korupcii a klientelizmu vo verejnom živote. Je vo vitálnom záujme Slovenska, aby sa masová emigrácia zo Slovenska čo najskôr zastavila.

V našej facebookovej skupine a v tomto blogu v priebehu nasledujúcich týždňov predstavíme návrhy opatrení z programu strany ZA ĽUDÍ – opatrení, aby Slovenky a Slováci už z našej vlasti neodchádzali, pokiaľ odišli, aby sa chceli vrátiť, a pokiaľ z hocijakých dôvodov v súčasnosti nezvažujú návrat, aby sa mali príležitosť angažovať sa na Slovensku aj zo zahraničia.

Pomôžte aj vy svojimi skúsenosťami a zdieľajte s nami vaše odporúčania – pridajte sa k nám:

https://www.facebook.com/groups/ZALUDIvzahranici/ 

 

Martin Oravec, CFA

Člen predsedníctva strany ZA ĽUDÍ

Autor (1979) študoval, pracoval a žil v rokoch 1998 až 2016 v Českej republike, Nemecku, USA, Veľkej Británii a Švajčiarsku. Od roku 2017 donedávna pomáhal ako dobrovoľník s problematikou Slovákov v zahraničí v neziskovej organizácii LEAF. Pracuje ako investičný riaditeľ pre medzinárodnú verejne obchodovanú spoločnosť. S manželkou a dvoma deťmi žije v Bratislave.

Teraz najčítanejšie

Martin Oravec

Autor (1979) študoval, pracoval a žil v rokoch 1998 až 2016 v Českej republike, Nemecku, USA, Veľkej Británii a Švajčiarsku. Pracoval ako konzultant pre poradenskú firmu vo Washingtone, DC, ako manažér pre fond v Londýne a v súčasnosti pôsobí ako Chief Investment Officer vo verejne obchodovanej spoločnosti v Toronte a Štokholme. Dva roky pomáhal ako dobrovoľník s problematikou Slovákov v zahraničí v neziskovej organizácii LEAF. S manželkou a dvoma deťmi žije v Bratislave.