Istanbulský dohovor – v čom sme sa zmýlili?
V marci Slovensko zastavilo ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Ironicky, samotný Dohovor s jasne stanovený cieľom – uchrániť ženy a dievčatá pred násilím, sa nakoniec sám stal obeťou obáv a mnohých neprávd. Expertná komisia Rady Európy na žiadosť Arménska nedávno vydala stanovisko, v ktorom adresovala niektoré z obáv, ktoré boli súčasťou diskusie aj na Slovensku. Ohrozuje teda Dohovor tradičnú rodinu, snaží sa nám nanútiť rodovú ideológiu alebo manželstvá homosexuálov? NIE. Slovami Generálnej tajomníčky Rady Európy Marija Pejčinović Burić „Dohovor je o boji proti násiliu na ženách – nič viac a nič menej.“
Istanbulský dohovor nie je vlkom v ovčom rúchu, ani Trójskym koňom rodovej ideológie.
Arménsko sa obrátilo na Benátsku komisiu, zloženú z odborníčok a odborníkov na medzinárodné a ústavné právo, v súvislosti s procesom ratifikácie Istanbulského dohovoru. Komisia vo svojom nedávno zverejnenom stanovisku dospela k záveru, že žiadne z ustanovení Dohovoru nie je v rozpore s Ústavou. Ako vo svojej reakcii uviedla Generálna tajomníčka Rady Európy, stanovisko je dôležité nielen pre Arménsko, ktoré sa môže suverénne rozhodnúť ako bude ďalej postupovať s ratifikáciou, ale rovnako aj pre iné krajiny, ktoré čelia strachu z mylných predstáv o Dohovore.
Komisia tak definitívne a na základe faktov vyvracia mylné predstavy, ktoré boli súčasťou debaty aj na Slovensku. Medzi inými polemiku ohľadom termínov manželstvo, rodová identita, sexuálna orientácia alebo rodina. Tvrdenie, že Dohovor je Trójskym koňom tzv. rodovej ideológie, ktorej údajným cieľom je zmeniť kultúru štátov a prinútiť ich poprieť biologické rozdiely medzi mužmi a ženami, sa ukázalo absolútne neopodstatnené. Dohovor jasne rozlišuje medzi pohlavím ako biologickou skutočnosťou a rodom ako sociálno-spoločenským očakávaním spojeným so skutočnosťou, pričom táto „sociálno-spoločenská“ definícia nemá v úmysle nahradiť tú biologickú. Ústava Slovenskej republiky, na rozdiel od tej arménskej, obsahuje slovo rod a rovnako garantuje rovnosť mužov a žien. Preto snaha o elimináciu rodovo podmieneného násilia, vrátane zmeny škodlivých rodových stereotypov, je v súlade s jej ustanoveniami.
Navyše Dohovor nevyžaduje od členských štátov prijať nijaké opatrenia za účelom uznať viaceré kategórie osôb alebo im priznať nejaké špeciálne postavenie na základe ich rodovej identity. Dohovor len zakazuje diskrimináciu na základe rodovej identifikácie, pričom takéto ustanovenie je už súčasťou slovenskej legislatívy. To isté platí aj pre sexuálnu orientáciu. Komisia zároveň vyvracia tvrdenie, že ratifikácia Dohovoru by zaviedla manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Ako je uvedené v stanovisku „tento argument zohral kľúčovú úlohu v odmietnutí vládneho návrhu ratifikovať Istanbulský dohovor na Slovensku„. Komisii nie je zrejmé na akom právnom základe vznikli tieto obavy, keďže Dohovor vôbec nespomína homosexuálov, na sexuálnu orientáciu odkazuje len v antidiskriminačnej doložke a manželstvo je spomenuté len v kontexte nútených manželstiev.
Istanbulský dohovor tiež neobsahuje žiadnu definíciu rodiny, partnera alebo vzťahu osôb rovnakého pohlavia, ani ich nijakým spôsobom nepropaguje. Z toho vyplýva, že nedochádza k rozporu s ústavami členských štátov, vrátane iných európskych krajín, teda aj Slovenska. Manželstvo je v Dohovore spomenuté len v kontexte nútených manželstiev a nijakým spôsobom neodporuje ústavnej definícii manželstva ako zväzku muža a ženy, ani nezaväzuje štáty legalizovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia.
Tiež treba spomenúť, že Dohovor nezakladá žiadne nové záväzky v oblasti azylového práva a vo svojich ustanoveniach vychádza z praxe a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Obavy, že ratifikáciou Dohovoru by ženám automaticky vzniklo právo na štatút utečenkyne, sú neopodstatnené. Rovnako Dohovor nezasahuje do práva rodičov na výchovu ich detí, naopak ponecháva na uvážení štátov akým spôsobom a v akom rozsahu zabezpečia vzdelávanie na túto tému.
Cieľom dohovoru je zabrániť, stíhať a odstrániť všetky formy násilia páchaného na ženách, vrátane domáceho násilia, ktoré neprimerane viac postihuje ženy, prispieť k odstráneniu všetkých foriem diskriminácie žien a podporiť skutočnú rovnosť medzi mužmi a ženami. Napriek tomu, že vychádza už z ratifikovaných ľudsko-právnych dokumentov, Istanbulský dohovor je komplexnejší a predstavuje pridanú hodnotu k týmto dokumentom, ale aj k národným ústavám. Nielenže im neodporuje, ale dopĺňa ich. Jeho prijatie má nielen symbolický význam, ale tiež poskytuje štátom priestor na medzinárodnej úrovni na diskusiu ako čo najefektívnejšie naplniť jeho ciele.
Každý z nás sa môže zmýliť alebo mať obavy, obzvlášť v témach, ktorým sa až tak nerozumie. Dnes však máme k dispozícii odborné stanovisko a je zrejmé, že neexistuje žiadny dôvod sa chváliť tým, že sme sa zastavili Dohovor, ktorého jediným cieľom je boj proti násiliu na ženách – nič viac a nič menej.
https://search.coe.int/directorate_of_communications/Pages/result_details.aspx?ObjectId=0900001680982bd7
Venice Commission :: Council of Europe
