Denník N

Byť či nebyť? Les či neles? Vlk či nevlk? Medveď či nemedveď? To je otázka!

Národný park Poloniny
Národný park Poloniny

V dnešnej spoločnosti rezonuje téma ekológie, životného prostredia a ochrany prírody. No v tejto spoločnosti žije päť skupín ľudí, ktorí majú vplyv na ekológiu – poľovníci, lesníci, ochranári, poľnohospodári a bežný občan (spoločnosť). Ako dokáže týchto päť skupín nájsť tú správnu mieru a dôjsť k 100%-nej spokojnosti svojich videní o stave krajiny v ktorej žijú?

 

V dnešnej spoločnosti rezonuje téma ekológie, životného prostredia a ochrany prírody. No v tejto spoločnosti žije päť skupín ľudí, ktorí majú vplyv na ekológiu – poľovníci, lesníci, ochranári, poľnohospodári a bežný občan (spoločnosť). Ako dokáže týchto päť skupín nájsť tú správnu mieru a dôjsť k 100%-nej spokojnosti svojich videní o stave krajiny v ktorej žijú? Odpoveď je na to – nikdy. Jedine vzájomným rešpektom všetkých zúčastnených.
Prečo?  Pretože v súčasnosti má každá zo strán vlastný vyhradený uhol pohľadu.

Poľovníci- 60 000 ľudí sa venuje poľovníctvu a ich predstava je mať plné lesy zvierat, môcť poľovať a vlastniť trofeje a neniesť žiadnu zodpovednosť za škody, ktoré spôsobí zver poľnohospodárom alebo lesníkom.

Lesníci – chcú mať plné lesy a skládky stromov lebo drevo je ich jediným finančným príjmom. Chcú mať menšie stavy zveri nakoľko zver im ničí mladé porasty a zvyšuje im finančnú zaťaženosť na výsadbu nových lesov. No nechcú preberať spoločenskú hodnotu za výzor lesa lebo pre nich je drevo obnoviteľný zdroj prírodných surovín. Zalesnenosť SR je 43% a radi by navýšili túto rozlohu, nakoľko väčšia plocha vyššia tržba.

Poľnohospodári – chcú mať menej zveri, ktorá im ničí úrodu. Požadujú kompenzácie od poľovníkov za vzniknutú škodu a zvýšenie ornej pôdy na úkor iných pozemkov a pasienok – viac pôdy viac tržby.

Ochranári – chcú lesy bez zásahu, potraviny bez chémie, mnoho zveri a žiadne holiny, rúbaniska a viac turistov v lesoch a národných parkoch.

Spoločnosť – chce mať pekné lesy, zdravé domáce potraviny, premnoženú zver na poliach a v lesoch vníma ako rozprávkovú srnku Bambi – nie háveď. Nechce mať medveďa na krku ani v kontajnery pred domom. Les je krásny, poďme na víkend tam na štvorkolkách poprípade len tak sa prejsť. Nechce rúbaniska ani prázdne hole. Vlk je krásne spanilé zviera. Nechce povodne a storočné vody a žiadne klimatické zmeny.

No a teraz to všetko zložte dohromady k jednej všeobecnej spokojnosti.?! Uff výkon hodný Nobelovej ceny. Prečo je to tak? Je to dedičstvo, ktoré si nesieme stovku rokov, mali naňho vplyv aj svetové vojny a vlády, ktoré tu boli pred nami. V minulosti klesla zalesnenosť územia na 20%, drevo bolo stavebný materiál, výzor lesa nebol podstatný. Na stav zveri mali vplyv svetové vojny kedy bol hlad a zver z lesov vymizla. Na poľnohospodárstvo vplyv kolektivizácie a vytváranie mega kolchozov a v poslednom desaťročí eurodotácie, ktoré znižujú potravinovú sebestačnosť, no zvýšili záujem o množstvo akejkoľvek pôdy. Výsadba smrekov na rýchle zalesnenie územia a vytvorenie smrekových lesov aj tam kde pre neho nie sú podmienky je dopad krokov predchádzajúcej generácie. No klimatické zmeny začínajú mať iný reálny vplyv na životné prostredie a tak spoločnosť mení pohľad na využitie lesa, vody a pôdy. Spoločnosť chce mať zdravé regionálne potraviny, pekný les, ktorý zadržiava vlahu a prináša uponáhľanej spoločnosti oddych a relax. No súčasťou tejto spoločnosti sú vyššie uvedené skupiny starajúce sa o tieto elementy, ktoré im prinášajú obživu a živobytie.
V tomto bode prichádza úloha štátu lebo všetci títo hore vymenovaní platia dane, odvody a prispievajú na chod tohto štátu a preto úlohou štátu je prerozdeliť určité % týchto financií z dani do tohto celého ekosystému a spoločenskej požiadavky v ktorej žijeme. No každý bude musieť urobiť nejaký ústupok, nikto nebude spokojní na 100%.

Poľnohospodári budú musieť začať znova s hlbokými orbami, aby prekyprili zem a zadržali vlahu. Budú musieť znížiť používanie pesticídov, chemických prípravkov a hnojív na pôdu čo im zaťaží nákladové položky a zníži úrodu – no prispejú do ekosystému zdravšími potravinami a pomôžu v krajine zadržať vodu. Tu prichádza štát, ktorý im má prispieť k vyrovnaniu týchto strát.

Lesníci budú musieť prejsť na prírode blízke obhospodarovanie lesa čo prinesie pre spoločnosť exteriérový pekný les, menej znečistený viac stabilný, odolný a zadržujúci vlahu. Zníženie ťažby dreva no vyťažené drevo sa zefektívni spracovateľským priemyslom. Tu zas prichádza úloha štátu vykompenzovať a podať pomocnú ruku k tomu, aby bola naplnená spoločenská ekologická hodnota lesa.

Poľovníci si nesmú zamieňať prikrmovanie s kŕmením a nie každá trofej je trofejou. Reálne prispôsobiť stavy zveri na únosnú mieru tak, aby dokázal v lese vyrásť strom a na poli zemiak či kukurica. Keď je niečo chránené nie je to výzvou na odstrel.

Ochranári- že je tu smrek napadnutý kôrovcom je preto lebo tu nemal byť nikdy vysadený, nezodpovedá tomu nadmorská výška a množstvo vody v spodných ložiskách kde rastie. Prírode blízke obhospodarovanie lesa a pôdy prispeje k zachovaniu lesa v krajine, zadržaniu vody a k spoločenský prijateľnému výzoru lesa. Les je národné prírodné dedičstvo – národné parky tie chráňme a odovzdajme budúcim generáciám je to naše národné bohatstvo. Tu prichádza úloha štátu ku kompenzácií strát ostatným skupinám hospodáriacim na pôde, lese a vode, a aby sme prispeli k zachovaniu prírodného dedičstva.

Spoločnosť – les je naše dedičstvo nie športový areál pre štvorkolky, žije tam zver je to ich domov, my tam buďme tichí pozorovatelia. Naša pôda nám dá zdravé potraviny no musíte ich chcieť kupovať a tak podporiť poľnohospodára. A voda je zrod akéhokoľvek života preto si ju chráňme a udržme ju v krajine čo najdlhšie – neplytvajme, nevysúšajme krajinu, neodvodňujme. Plasty sa vo voľnej prírode rozkladajú desiatky až stovky rokov. Tu prichádza úloha štátu k podpore recyklácie odpadu, vytvorenie doplnku do motorových palív z recyklácie plastov nie z poľnohospodárskych polí – repka olejná. Oplotením novovysadených lesov prispejeme k ich dvojnásobnej rýchlosti rastu, nezničí ich zver. Podporou kúpi našich spracovateľských produktov podporíte zníženie ťažby dreva lebo drevo sa bude spracovávať doma a zvýši sa jeho spoločenská pridaná hodnota a bude sa môcť menej ťažiť a z určitého % lesníkov sa pod sugesciou štátu stanú štátny drevospracujúci pracovníci.

Pohľad na slovenskú a poľskú stranu Národného parku Poloniny

Odkiaľ na to všetko vziať? Najprv musí štát sám chcieť a my všetci prispievame daňami k tomu, že keď v takejto krajine chceme žiť tak štát to musí podporiť.
Úloha štátu je prestať kradnúť v štátnych lesoch prestať rozkrádať eurodotácie a prestať používať štát ako pokladničku. Štát je služobník nie pán. Časy grófov a grófiek sú dávno preč- mali by byť. Ak nie zavrieť do basy 20 skorumpovaných politikov v jednom mesiaci a prestane sa kradnúť.

Teraz najčítanejšie