Prečo si pacientov odkázaných na dlhodobú starostlivosť prehadzujeme ako vrece zemiakov?
Dlhodobá starostlivosť patrí k najväčším dlhom slovenskej spoločnosti voči starším ľuďom. Už veľmi dlho je táto oblasť zdravotníctva a sociálneho systému úplne na okraji záujmu, čo každodenne pociťujú nielen starší a odkázaní občania, ale aj ich blízky. Táto oblasť by pritom mala byť jednou z najdôležitejších politických a odborných tém súčasnosti.
V sérii textov som sa preto pozrel na 3 základné problémy a zároveň aj potenciálne riešenia poskytovania dlhodobej starostlivosti:
- V prvom blogu na nedostatočnú kapacitu lôžok a zariadení
- Následne na nedostatočné a neflexibilné financovanie
- V poslednom článku sa zameriam na potrebu integrácie dlhodobej zdravotnej a sociálnej starostlivosti
Problém dlhodobej starostlivosti č.3 – Chaos a dezintegrácia
Na začiatok si musíme uvedomiť jednu zásadnú vec, ktorú množstvo ľudí v zdravotníctve ignoruje. Dlhodobá a následná starostlivosť je neodmysliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti a do veľkej miery ovplyvňuje výsledok celého liečebného procesu. Zároveň vhodne nastavená doliečovacia, následná a dlhodobá starostlivosť sú pre systém dôležité pretože efektívne odbremeňujú zbytočné využitie akútnych lôžok a zároveň pacientom zabezpečujú plynulý prechod zo zdravotnej do sociálnej starostlivosti.
V súčasnosti je dlhodobá starostlivosť poskytovaná väčšinou improvizovane a pripomína skôr totálny chaos. Sociálne alebo zdravotne odkázaní pacienti ležia na akútnych lôžkach, kde sú na periférii záujmu alebo musia „kmitať“ medzi sociálnym a zdravotníckym zariadením (v mnohých prípadoch musia dokonca oni sami alebo ich príbuzní prosiť o umiestnenie). Nielen, že je to pre nich často ponižujúce a zdravie ohrozujúce, ale pre celý sociálny a zdravotnícky systém to predstavuje obrovskú neefektivitu.
Na základe odhadov expertného tímu, ktorého som bol súčasťou a ktorý pracoval s oficiálnymi dátami poisťovní, je až približne 2 000 lôžok na oddeleniach pre dlhodobo chorých a doliečovacích lôžok využitých na sociálne hospitalizácie pre ľudí, ktorí nemajú kam inam ísť. Vychádzajúc z tých istých dát, ďalších 1 300 akútnych lôžok je zbytočne obsadených doliečujúcimi sa pacientmi.
Keď si uvedomíme, že deň na akútnom lôžku stojí systém verejného zdravotného poistenia približne 150 eur v porovnaní so 40 eurami na lôžko v domove ošetrovateľskej služby, ide o zásadný rozdiel. V praxi to znamená, že racionalizácia využitia akútnych kapacít presmerovaním pacientov do centier dlhodobej starostlivosti by viedla k úspore cca 80m EUR. Len pre ilustráciu, za túto cenu by sme mohli mať dve nové moderné nemocnice ročne, po vzore tej čo Penta postavila v Michalovciach (rozumejme najmodernejšia nemocnica v strednej Európe)!
Riešením je väčšia integrácia systému
Najväčším problémom je, že starostlivosť o seniorov a dlhodobo chorých nie je organizovaná okolo ich potrieb a systém obsahuje len výnimočne akékoľvek náväznosti. Potrebujeme preto akúsi „reformu systému zdola“ na úrovni jednotlivých poskytovateľov starostlivosti. Inými slovami, integrovať lôžka na oddeleniach pre dlhodobo chorých, v domovoch ošetrovateľskej služby alebo agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti ideálne do jedného zariadenia.
Predstavme si konkrétny príklad o samote žujúceho seniora, čo si pri páde zlomil nohu. Je akútne hospitalizovaný, operovaný a na akútnom lôžku strávi niekoľko dní. Následne je mu pridelené lôžko na ODCH. Po niekoľkých týždňoch, ktoré má zo zdravotného poistenia poskytovateľ preplatené skončí v domove ošetrovateľskej služby na ďalšie 4 týždne. Potom už musí odísť zo systému VZP a ak je nevládny ide do zariadenia pre seniorov. Ak môže ísť domov, dostane starostlivosť v rámci ADOS.
Súčasné nastavanie predstavuje obrovský priestor na zlepšenie, ktoré by priniesli integrované centrá. Ich vznik by umožnil prechod z doliečovacej do dlhodobej zdravotnej a následne do sociálnej starostlivosti prirodzeným procesom bez prekážok a komplikácií pre pacienta – či už kapacitných, finančných alebo procesných dôvodov.
Skúsenosti z Nemecka, v ktorom je systém dlhodobej starostlivosti už dnes založený na integrovaných súkromných poskytovateľoch ukazujú, že takto poskytovaná zdravotná a sociálna starostlivosti má za následok nielen vyššiu bezpečnosť a komfort pacienta, ale aj efektivitu systému. Na Slovensku potenciálne každoročne ušetrených 80 mil. EUR z verejného zdravotného poistenia.
Ako zlepšiť dlhodobú starostlivosť na Slovensku?
Na záver by som len zhrnul kľúčové návrhy zmien obsiahnuté v celej sérii blogov. Aby sa dlhodobá starostlivosť na Slovensku konečne zmenila k lepšiemu, budeme musieť:
- Pustiť do systému viac súkromných poskytovateľov aby zvýšili dostupné kapacity a nedémonizovať dosahovanie primeraného zisku ako odmenu za poskytovanie kvalitných služieb
- Zmeniť jej financovanie smerom k pacientom, aby si mohli vyberať a aby zároveň poisťovne nevedeli preferovať vybraných poskytovateľov
- Integrovať existujúce zdravotné zariadenia („doliečováky“) so sociálnymi zariadeniami na zvýšenie kvality a efektivity starostlivosti
Ja osobne verím, že je najvyšší čas, aby sa tieto zmeny dostali do pozornosti politických programov a čím skôr realizovali. Ľudia odkázaní na starostlivosť druhých si to zaslúžia.