Denník N

Prečo si pacientov odkázaných na dlhodobú starostlivosť prehadzujeme ako vrece zemiakov?

Dlhodobá starostlivosť patrí k najväčším dlhom slovenskej spoločnosti voči starším ľuďom. Už veľmi dlho je táto oblasť zdravotníctva a sociálneho systému úplne na okraji záujmu, čo každodenne pociťujú nielen starší a odkázaní občania, ale aj ich blízky. Táto oblasť by pritom mala byť jednou z najdôležitejších politických a odborných tém súčasnosti.

V sérii textov som sa preto pozrel na 3 základné problémy a zároveň aj potenciálne riešenia poskytovania dlhodobej starostlivosti:

  1. V prvom blogu na nedostatočnú kapacitu lôžok a zariadení
  2. Následne na nedostatočné a neflexibilné financovanie
  3. V poslednom článku sa zameriam na potrebu integrácie dlhodobej zdravotnej a sociálnej starostlivosti

Problém dlhodobej starostlivosti č.3 – Chaos a dezintegrácia

Na začiatok si musíme uvedomiť jednu zásadnú vec, ktorú množstvo ľudí v zdravotníctve ignoruje. Dlhodobá a následná starostlivosť je neodmysliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti a do veľkej miery ovplyvňuje výsledok celého liečebného procesu. Zároveň vhodne nastavená doliečovacia, následná a dlhodobá starostlivosť sú pre systém dôležité pretože efektívne odbremeňujú zbytočné využitie akútnych lôžok a zároveň pacientom zabezpečujú plynulý prechod zo zdravotnej do sociálnej starostlivosti.

V súčasnosti je dlhodobá starostlivosť poskytovaná väčšinou improvizovane a pripomína skôr totálny chaos. Sociálne alebo zdravotne odkázaní pacienti ležia na akútnych lôžkach, kde sú na periférii záujmu alebo musia „kmitať“ medzi sociálnym a zdravotníckym zariadením (v mnohých prípadoch musia dokonca oni sami alebo ich príbuzní prosiť o umiestnenie). Nielen, že je to pre nich často ponižujúce a zdravie ohrozujúce, ale pre celý sociálny a zdravotnícky systém to predstavuje obrovskú neefektivitu.

Na základe odhadov expertného tímu, ktorého som bol súčasťou a ktorý pracoval s oficiálnymi dátami poisťovní, je až približne 2 000 lôžok na oddeleniach pre dlhodobo chorých a doliečovacích lôžok využitých na sociálne hospitalizácie pre ľudí, ktorí nemajú kam inam ísť. Vychádzajúc z tých istých dát, ďalších 1 300 akútnych lôžok je zbytočne obsadených doliečujúcimi sa pacientmi.

Keď si uvedomíme, že deň na akútnom lôžku stojí systém verejného zdravotného poistenia približne 150 eur v porovnaní so 40 eurami na lôžko v domove ošetrovateľskej služby, ide o zásadný rozdiel. V praxi to znamená, že racionalizácia využitia akútnych kapacít presmerovaním pacientov do centier dlhodobej starostlivosti by viedla k úspore cca 80m EUR. Len pre ilustráciu, za túto cenu by sme mohli mať dve nové moderné nemocnice ročne, po vzore tej čo Penta postavila v Michalovciach (rozumejme najmodernejšia nemocnica v strednej Európe)!

Riešením je väčšia integrácia systému

Najväčším problémom je, že starostlivosť o seniorov a dlhodobo chorých nie je organizovaná okolo ich potriebsystém obsahuje len výnimočne akékoľvek náväznosti. Potrebujeme preto akúsi „reformu systému zdola“ na úrovni jednotlivých poskytovateľov starostlivosti. Inými slovami, integrovať lôžka na oddeleniach pre dlhodobo chorých, v domovoch ošetrovateľskej služby alebo agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti ideálne do jedného zariadenia.

Predstavme si konkrétny príklad o samote žujúceho seniora, čo si pri páde zlomil nohu. Je akútne hospitalizovaný, operovaný a na akútnom lôžku strávi niekoľko dní. Následne je mu pridelené lôžko na ODCH. Po niekoľkých týždňoch, ktoré má zo zdravotného poistenia poskytovateľ preplatené skončí v domove ošetrovateľskej služby na ďalšie 4 týždne. Potom už musí odísť zo systému VZP a ak je nevládny ide do zariadenia pre seniorov. Ak môže ísť domov, dostane starostlivosť v rámci ADOS.

Súčasné nastavanie predstavuje obrovský priestor na zlepšenie, ktoré by priniesli integrované centrá. Ich vznik by umožnil prechod z doliečovacej do dlhodobej zdravotnej a následne do sociálnej starostlivosti prirodzeným procesom bez prekážok a komplikácií pre pacienta – či už kapacitných, finančných alebo procesných dôvodov.

Skúsenosti z Nemecka, v ktorom je systém dlhodobej starostlivosti už dnes založený na integrovaných súkromných poskytovateľoch ukazujú, že takto poskytovaná zdravotná a sociálna starostlivosti má za následok nielen vyššiu bezpečnosť a komfort pacienta, ale aj efektivitu systému. Na Slovensku potenciálne každoročne ušetrených 80 mil. EUR z verejného zdravotného poistenia.

Ako zlepšiť dlhodobú starostlivosť na Slovensku?

Na záver by som len zhrnul kľúčové návrhy zmien obsiahnuté v celej sérii blogov. Aby sa dlhodobá starostlivosť na Slovensku konečne zmenila k lepšiemu, budeme musieť:

  1. Pustiť do systému viac súkromných poskytovateľov aby zvýšili dostupné kapacity a nedémonizovať dosahovanie primeraného zisku ako odmenu za poskytovanie kvalitných služieb
  2. Zmeniť jej financovanie smerom k pacientom, aby si mohli vyberať a aby zároveň poisťovne nevedeli preferovať vybraných poskytovateľov
  3. Integrovať existujúce zdravotné zariadenia („doliečováky“) so sociálnymi zariadeniami na zvýšenie kvality a efektivity starostlivosti

Ja osobne verím, že je najvyšší čas, aby sa tieto zmeny dostali do pozornosti politických programov a čím skôr realizovali. Ľudia odkázaní na starostlivosť druhých si to zaslúžia.

Teraz najčítanejšie

Michal Kaszas

Michal Kaszas

Michal je medzinárodný finančný a zdravotnícky stratég. V Boston Consulting Group (BCG) pomáhal popredným svetovým spoločnostiam a vládam so stratégiou a optimalizáciou procesov. Zameriaval sa na zdravotníctvo a Private Equity. Medzinárodnú expertízu sa rozhodol aplikovať a dnes buduje vlastný Private Equity fond, HardWood Investments, ktorý sa zameriava na investície do zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a infraštruktúrnych aktív. Je bývalý triatlonista a najmladší európsky finisher Ironmanu.