Prečo protesty po celom svete narastajú geometrickým radom?

Len počas októbra Amnesty International zdokumentovala zneužívanie moci a použitie násilia na protestoch v Bolívii, Libanone, Čile, Španielsku, Iraku, Guinei, Hongkongu, Spojenom kráľovstve, Ekvádore, Kamerune a Egypte.

Zatiaľ čo napríklad v Hongkongu protesty aj navzdory policajným zákrokom pokračujú už niekoľko mesiacov, v iných krajinách demonštrácie rýchlo potlačili pomocou taktík ako je masové zatýkanie. V Egypte zadržali viac ako 2 300 ľudí za účasť na septembrových protestoch. Ak budú postavení pred súd, pôjde o najväčšie hromadné trestné stíhanie v súvislosti s protestami v dejinách Egypta.

V Amnesty International neustále pripomíname, že pokojné protestovanie nie je zločin, naopak, je to jedno z medzinárodne uznaných ľudských práv. Reakcie vlád na tieto protesty však boli väčšinou neoprávnené a veľmi neprimerané – teda nezákonné.

Protestovaním si ľudia uplatňujú svoje neodňateľné právo a nikto by im v tom nemal brániť. Nemenej dôležité je uvedomiť si, že aj samotné dôvody, ktoré ich vyhnali do ulíc, súvisia s otázkami ľudských práv.

Pozrime sa na to, aké faktory najčastejšie vedú ľudí k rozhodnutiu protestovať.

Korupcia

Jedným zo spúšťačov masových protestov v Čile, Egypte či Libanone boli obvinenia vlády z korupcie.

Do demonštrácií v Egypte sa koncom septembra zapojili tisícky ľudí v mnohých mestách. Protesty odštartovala séria virálnych videí o korupcii vysokopostavených armádnych predstaviteľov. Najviac ľudí sa zhromaždilo na káhirskom námestí Tahrír, nabitom symbolikou protestov z roku 2011, ktoré zvrhli predchádzajúcu hlavu štátu, Husního Mubaraka.

V Libanone medzi hlavné faktory, ktoré viedli k výzvam na odstúpenie vlády a celkovú zmenu politického establišmentu, patrilo presvedčenie ľudu o ich skorumpovanosti a neschopnosti zabezpečiť v krajine napĺňanie základných sociálnych a ekonomických práv. Za všetko hovorí požiadavka protestujúcich, aby všetci ministri a štátni úradníci boli postavení pred súd za rozkrádanie verejných prostriedkov.

Nezákonné využívanie verejných zdrojov prostredníctvom korupcie nie je iba ekonomickým trestným činom. Zasahuje aj do ľudských práv, pretože často vedie k odčerpávaniu prostriedkov, ktoré by mali slúžiť na pokrytie základných služieb. Medzinárodné dohody o ľudských právach vyžadujú od vlád, aby verejné zdroje využívali efektívne, na zabezpečenie dôstojného života pre obyvateľstvo.

Vysoké životné náklady

Všade, kde sa rozšíri korupcia, ľudia zápasia aj s vysokými životnými nákladmi. Demonštrácie v Čile začali študenti a študentky, keď vláda ohlásila, že v hlavnom meste Santiagu dôjde k zvýšeniu cien cestovného.

Predmet protestov sa odvtedy rozšíril a dnes pokrýva množstvo vládnych politík, ktoré tvrdo doliehajú na ekonomické, kultúrne a sociálne práva bežných Čiľanov a Čiľaniek. Ich obavy sú o to pochopiteľnejšie, že Čile patrí ku krajinám s najväčšou platovou nerovnosťou.

Výhrady voči zvyšovaniu životných nákladov sú zvlášť oprávnené v krajinách, ktoré zavádzajú tvrdé úsporné opatrenia, ako napríklad Egypt či Ekvádor.

V Ekvádore viedlo k masovým protestom proti balíku úsporných opatrení rozhodnutie vlády o ukončení dotácií na palivá – od ktorého bola napokon nútená ustúpiť.

Čakajú nás žiaľ ešte tvrdšie úsporné opatrenia. Podľa jednej z predpovedí už v roku 2021 zasiahne zásadné uťahovanie opaskov až dve tretiny všetkých krajín a pocíti ho takmer šesť miliárd ľudí. Môžeme očakávať, že milióny ľudí za ne zaplatia stratou zamestnania, pričom ich vyhliadky na nové pracovné uplatnenie budú mizivé.

Klimatická spravodlivosť

Do popredia protestných hnutí v posledných rokoch preniká téma pálčivej nespravodlivosti, s akou na ľudí dopadajú prejavy klimatickej zmeny a rozvrat životného prostredia. Počnúc aktivistkami a aktivistami z radov pôvodného obyvateľstva zasiahnutého dejinami kolonizácie, ktorí stoja v prvých líniách protestov proti ničeniu životného prostredia, cez skupiny hlásiace sa k stratégii občianskej neposlušnosti, ktoré plnia titulné stránky novín vo Veľkej Británii, až po masové protesty v Bolívii proti tomu, ako sa vláda zachovala v kalamitnej situácii, keď obrovské prírodné územie stravovali rozsiahle požiare – stále viac a viac ľudí vychádza do ulíc vyjadriť rozhorčenie nad tým, ako štátni predstavitelia a predstaviteľky reagujú (prípadne nereagujú) na klimatickú krízu.

Výnimočným momentom boli septembrové klimatické protesty. Počas týždňa mobilizácie sa do nich zapojilo viac ako 7,6 milióna ľudí v 185 krajinách. Organizovalo ich hnutie Fridays for Future, ktoré iniciovala švédska aktivistka Greta Thunberg, keď viac ako pred rokom začala každý piatok namiesto účasti na vyučovaní „štrajkovať“ pred budovou parlamentu.

Práve hnutiu Fridays for Future udelila Amnesty International tento rok svoje najvyššie ocenenie Veľvyslankyňa/veľvyslanec svedomia. Po prijatí ceny Greta Thunberg povedala: „Táto cena patrí miliónom ľudí na celom svete, mladým ľuďom, ktorí spolu tvoria hnutie nazývané Fridays for Future. Všetkým tým odvážnym mladým ľuďom bojujúcim za svoju budúcnosť. Budúcnosť, ktorú by mali považovať za samozrejmosť. Ale dnes to vyzerá tak, že s ňou rátať nemôžu.“

Politické slobody

Tento mesiac sledujeme masovú mobilizáciu na demonštráciách v Barcelone a ďalších katalánskych mestách, po tom ako španielsky najvyšší súd odsúdil 12 katalánskych politických lídrov a líderiek.

V Indii protestovali davy po jednostrannom rozhodnutí vlády zrušiť platnosť článku 370 ústavy, ktorý garantoval špeciálny autonómny status severoindickému štátu Džammú a Kašmír. Vláda ho v tichosti rozdelila na dve samostatné územné jednotky. Zmenu sprevádzalo zavedenie obmedzení pohybu a masové zatýkanie regionálnych politických lídrov, ako aj aktivistov a aktivistiek za tichý protest.

Hongkong sa stal nesporne dejiskom jedného z najväčších a najvytrvalejších tohtoročných protestov spojených s otázkami politických slobôd. Celkom prvé protesty začali v apríli, po tom, ako hongkonská vláda predložila návrh zákona, ktorý by umožnil vydávanie osôb do kontinentálnej Číny. V júni zaplnili ulice rekordné počty ľudí. Dokým vláda od návrhu zákona konečne neupustila, protesty sa rozrástli na oveľa širšie volanie po zmene. Požiadavky zahŕňajú aj dôkladné prešetrenie násilných policajných zákrokov proti pokojným protestujúcim a politické reformy, ktoré občanom a občiankam Hongkongu umožnia, aby si sami demokraticky volili svojich predstaviteľov a predstaviteľky.

Text z anglického originálu přeložila a upravila Elena Teplanová.

Zaujíma vás viac noviniek zo sveta ľudských práv? Prihláste sa na odber nášho newslettera a/alebo nás sledujte na Facebooku a Instragrame. Viac blogov ako tento nájdete TU.