Keď sa vzťah mení… a mení sa aj ten druhý…

Je dosť možné, že sme partnera kedysi nespoznali aký naozaj je. Možno sme si nevšimli, možno sme niečo prehliadli a možno on sám niečo pred nami ukryl. A až časom vyšla pravda na svetlo.

Oveľa častejšie však je, že ten druhý sa zmenil. Zmena ako taká je prirodzená. Prakticky všetko živé sa mení. Lepšie je však hovoriť o premene. Nakoniec aj ten druhý sa v niečom zmenil, ale do veľkej miery, je to ten istý človek, do ktorého sme sa kedysi zamilovali.

Preto je skôr na mieste otázka, aká veľká je to zmena, čo to znamená pre nás a ako to usmerniť tak, aby v prípade že to nie je pozitívne, nech to negatívne neovplyvní vzťah…

To že život a všetko okolo nás sa mení, je pravda. Preto by bolo zvláštne, ak by sa nemenili samotní ľudia, či ich vzťah. Je to prirodzené. Dôvody pre ktoré dochádza k zmenám sú rôzne. Avšak veľmi často dochádza k zmenám preto, že samotný vzťah sa niekam posunul.

Keď nastane zmena, ako prvé nám napadne, že nás ten druhý už nemiluje. A pritom je možné, že nás miluje viac než v minulosti, len oproti minulosti sa niečo zmenilo. Napriek tomu jeho lásku odvodzujeme od prejavov (ktoré sa zmenili) a nie od toho, ako veľmi nás miluje. A týmto pohľadom si veľmi škodíme. Pozrime sa na najčastejšie rozdiely…

Čo ženy vyčítajú mužom

Dotkne sa ma, len keď sa chce milovať…

Keď začali spolu sexuálne žiť, začal sa jej menej dotýkať. Kým sexuálne nežili, dotýkal sa jej viac. Dotýkal sa jej viac, pretože dotyk nahrádzal aj veľa z toho, čo neskôr „dostáva“ vďaka sexu. Pre ňu je prirodzené stále sa dotýkať. On si tento rozdiel neuvedomuje. Dokonca vníma dotyk ako predohru, alebo úzko spojený so sexom. Takže dotýkať sa a následne nemilovať, by bol pre neho problém. Podľa štúdií žena potrebuje 10 x viac dotykov, ako muž. Tu niekde tkvie rozdiel, prečo sa žena chce častejšie dotýkať. Ak žena prevezme iniciatívu a začne sa ho častejšie dotýkať, muž začne myslieť na sex. Tadiaľto cesta nevedie. A tak neostáva nič iné, než porozprávať sa o dotyku a nájsť riešenie, aby žena mala viac dotykov a aby si ich muž nezamieňal s predohrou, či rovno s pozvaním na sex. Dotyk dokáže naplniť veľa túžob po blízkosti a vďaka častejšiemu dotyku si potom obaja môžu viac vychutnať aj … veď viete čo :)

Kedysi všetko plánoval. Teraz sa pýta, čo by som chcela…

Plánovanie malo okrem iného dva ciele, jednak byť čo najviac spolu a zároveň vyšachovať potenciálnu konkurenciu J. Bol to spôsob ako zabezpečiť, že budú čo najviac spolu. A keď už sa rozhodli pre život spolu, už to je samozrejmé. Alebo nie? Muž to môže vnímať aj ako ohľaduplnosť – jednoducho dal priestor aj žene. Nemusí mať organizovanie pod palcom. Problém je v tom, že pre ňu je to nezáujem – akoby už mu na nej nezáležalo. Riešením je striedať to. Dať tomu druhému priestor a zároveň tu a tam niečo zorganizovať a naplánovať. Naozaj plánovanie nemusí byť v rukách jedného a možno sa striedať. Je však znakom toho, že chceme tráviť čas spolu. Naplánovať niečo je viac, než nechať čas plynúť, pretože naplánovať niečo je znakom toho, že sme tomu venovali svoj čas. Aj pre ňu zo začiatku bolo jedno kam išli. Dôležité pre ňu bolo, že boli spolu. Keď neskôr on miesta „recykloval“, už ju to nebavilo a túžila po niečom novom. On sa však touto túžbou nechal znechutiť, vnímal ju ako odmietnutie svojej snahy a preto s tým prestal. Riešením je nechať priestor pre overené veci, ale aj nové. Spýtať sa či siahneme po „klasike“, alebo vyskúšame niečo nové, nech vieme z akej oblasti má ponuka byť :).

Kedysi mi často hovoril, že sa mu páčim. Teraz sa musím spýtať…

Súčasťou dvorenia je hovoriť žene, aká je pekná. Je to lichotenie. Problém je v tom, že muž si neuvedomuje, že pre ženu je dôležité to počuť zas a zas. Myslí si, že keď si ju vezme, akoby tým povedal, že je pekná a vždy bude. Ale tak to nefunguje… Nakoniec ženské telo sa mení, preto stále a znova je potrebné uistenie o tom, že je stále pekná. Nie kedysi, teraz. Mužom neostáva nič iné, než to prijať ako výzvu a zaradiť tieto slová do svojho slovníka častejšie. Pre ženy to je dôležité…

Kedysi sme sa veľa rozprávali a teraz akoby nebolo o čom…

Niektorí muži rozprávajú až veľmi – keď sa o ženu uchádzajú a tá potom získa dojem, že narazila na typ ktorý je podobne rečovo zdatný, ako ženina priemerná kamarátka. Zo začiatku bol rozhovor nástrojom, ako lepšie spoznať toho druhého. Postupom času už sa poznali a tá potreba klesla. Nevytratila sa. Stále sú tu bežné udalosti, spoločné problémy a pohľady na svet. U muža sa však do popredia derie túžba byť spolu a klesá túžba hovoriť. U ženy túžba hovoriť je naďalej výrazná, dokonca je dôležitá pre dôveru a intimitu. Istým uľahčením pre mužov je, že rozhovor často neznamená, že musia byť rovnako zdatní rečníci, stačí načúvať. A po pravde, ak začnú počúvať, dozvedia sa aj veľa zaujímavých vecí. Hovoriť a komunikovať spolu je dôležité pre vzťah. Ak má byť naďalej živý a životaschopný, je to priam nevyhnutné. Začať zlepšovať komunikačné schopnosti možno úplne nevinnou otázkou: ako sa máš, ako sa ti darilo, ako sa cítiš…

Kedysi mi veľa pomáhal…

Aj tu je to problém mužského pohľadu na vec. Kedysi robil strašne veľa drobných vecí, aby si získal srdce ženy. Keď si ju zobral, rozhodol sa zamerať na tie veľké. Nedošlo mu však, že tie malé sú stále dôležité. Dokonca ak urobí niečo veľké a preto že neurobil niečo malé nedostane takú spätnú väzbu ako čakal, môže sa nechať znechutiť. Aj tu je dôležité jednak uistenie, že žena vie o tom, čo muž pre ňu robí a zároveň informácia o tom, že aj malé úlohy, ako napr. pomoc s riadmi, či s nákupom sú dôležité. A medzi nami mužmi, nie sú tak náročné. To čo je pre nás (z hľadiska dosiahnutia cieľa) malá vec, je pre ženu rovnako dôležitá, ako veľká. Ale ocenenie sa spája s oboma. Jednoducho treba robiť veľké aj malé veci a občas je príjemné, že hoci s malou aktivitou sa nespája veľa úsilia, odmena je rovnako príjemná. Z pohľadu športovej terminológie, sú to ľahko získané body :)

Kedysi sa viac zaujímal o moje problémy…

Kedysi sa stretli vo voľnom čase, muž ženine problémy vnímal ako niečo, čo s ním nesúvisí a veril, že keď budú spolu, tých problémov bude menej. Keď sa vzali, problémy neubudli. A ešte väčším problémom je, že keď žena začne hovoriť o problémoch, muž si automaticky myslí, že sú spojené s ním. Buď niečo urobil a nemal, neurobil a mal, alebo ženu pred niečím neochránil, prípadne jej s niečím nepomohol. Táto emócia je pre neho negatívna a keď je jej dlho vystavený, začne pred rozhovorom o problémoch utekať. Riešením je nájsť priestor, ako muža uistiť o láske, ubezpečiť ho o tom, že problémy nie sú výčitkou voči nemu a zapojiť ho, či už žena potrebuje len vypočuť, alebo pomôcť s riešením. Samozrejme že sú aj problémy, ktoré s mužom súvisia, alebo je za ne zodpovedný. Ale to už je iná téma a tam musí byť zapojený. Pred problémami sa neuteká.

Kedysi po príchode z práce prišiel rovno za mnou, teraz si sadne k tv…

Aj tento problém je spojený s odlišným pohľadom. Nezmenil sa mužov rebríček hodnôt. Len získal pocit, že keď si ženu zobral, už jej tým navždy uznal prioritu a tak nemá dôvod pochybovať. Ale tak ako o kráse, aj o dôležitosti je dôležité hovoriť znova a znova. O to viac, že slová sú pre ženu dôležité. Žena potrebuje utvrdiť v tom, že je stále prioritou. A to sa prejavuje aj praktickými vecami – jednoducho zvítať sa, prehodiť pár slov, dohodnúť sa čo a ako. To nevylučuje možnosť, že vo voľnom čase bude mať každý priestor byť aj sám…

Kedysi mal u seba poriadok a upratané…

Tu je dôvod pomerne jednoduchý. Keď žili každý osve, on pred jej návštevou upratal, aby bolo čisto. Nebola v tom snaha klamať ju, či zavádzať. Možno len chcel urobiť dojem. V každom prípade, keď sa vzali, neuvedomil si, ako je poriadok pre ňu dôležitý a že sa neuprace „samo“. Pohľad na poriadok býva odlišný. Je v tom opäť odlišnosť pohľadov. Muž a teraz nemyslím mužov ktorí nevedia čo so sebou, ale mužov ktorí sa často ženú za veľkými cieľmi a tak im z mysle vypadnú také jednoduchšie veci, ktoré často vnímajú ako niečo nepodstatné, čo ich oberá o čas. Pre vzájomnú harmóniu a útulný domov, stojí pred mužom výzva venovať čas aj poriadku.

Prestal sa na mňa pozerať, keď rozprávam. Pozerá sa inde…

Aj tu je problém v tom, že muž pri chodení postupoval ako pri love. Jednoducho sústredil všetku svoju pozornosť na to, aby si ženu získal (doslova ulovil). Keď sa mu to podarilo, neuvedomil si, že v tom treba pokračovať. Vytýčiť si cieľ, dosiahnuť ho, oddýchnuť si… vytýčiť si ďalší cieľ a tak stále dokola. To je mužova stratégia. Keď si ženu vzal, začal premýšľať nad veľkými cieľmi a uskutočňovať ich. Nedochádza mu, že preniesol pozornosť inam a že to ten druhý nevníma ako posun, pretože stále potrebuje aj to, čo je pre neho obyčajné, priam všedné… Rozhovor by v tejto veci mohol pomôcť.

Už nekupuje kvetiny, dáva svoju mzdu. Nevolá, chodí domov. Neplánuje program, ráta s ňou na celý život. Neponúka emócie, žije sexom. Miesto toho aby počúval, cíti za ňu zodpovednosť a snaží sa riešiť jej problémy. Zmenili sa akcenty jeho starostlivosti, nie jeho láska. Môžete mu to vytknúť, ak to však urobíte múdro a láskavo, získate na tom. Ale nemôžete mu vyčítať úmysel. Pred mužom je výzva pochopiť, že to čo viedlo k získaniu srdca ženy je v skutočnosti živý vzťah a treba to robiť stále. A popri tom sa môže usilovať o väčšie ciele, ako je zabezpečenie rodiny, či budovanie domu z ktorého manželka vybuduje domov.

Čo muži vyčítajú ženám

Tak ako sa ženy sťažujú, že sa zmenili ich mužovia, sťažujú sa aj muži. Aj tu, zmena nie je dôsledkom toho, že by žena muža milovala menej, dokonca ho môže milovať viac. Ale tie zmeny muž nechápe a tak sa stiahne.

Zo začiatku mala častejšie náladu na sex…

Pre ženu je dôležitá romantika a láska. Kedysi muž robil veľa romantických vecí a prejavoval lásku rôznymi spôsobmi a to aj bez toho, aby si to uvedomoval. Bolo to súčasťou zamilovanosti. Akurát, časom bolo toho menej a to sa prirodzene prenieslo aj do túžby, ktorú muž najčastejšie vníma cez sex. Viac so ženou komunikovať, viac jej pomáhať a zapájať romantiku do vzťahu je cestou k častejšiemu sexu…

Nech vyberiem čokoľvek, vyberie niečo iné…

Muž má rad istotu. Ak sa žene raz niečo páčilo, rád potom siahne znovu. Problémom je, že žena má rada pestrosť. Ak nesúhlasí, neznamená to, že jeho voľbu považuje za zlú. Len túži po zmene. Riešenie je jednoduché, viac sa rozprávať a otvoriť sa zmene a „klasiku“ si nechať v zálohe… Svet sa tým nezrúti :)

Kedysi bol ľahké ju urobiť šťastnou. Mnohé z toho vníma ako samozrejmosť…

Ocenenie na začiatku vzťahu, teda z obdobia zamilovanosti bolo okrem iného aj o ochote vytvoriť pár. Šťastie bolo spojené už s tým, že sme boli spolu. Mužovi by pomohlo, ak by častejšie počul slová uznania a ocenenia. Sú pre neho rovnako dôležité, ako pre ženu slová o kráse, či uistenia o láske. Nech už Vám to príde hocijak zvláštne, je pravdou, že žena občas samá nemá dosť síl, aby ocenila muža. Preto treba prijať skutočnosť, že občas ocenenie nepríde. Ale to neznamená, že žena si nevšíma mužovu pomoc a to, čo urobil.

Kedysi sa tešila, keď ma zbadala, teraz je chladná a odtiahnutá…

Tak ako muž niektoré veci vníma ako samozrejmosť, podobne je na tom aj žena. Keď si ju muž zobral, začala vnímať vzťah ako istotu a začala sa otvárať a hovoriť aj o veciach, o ktorých pred tým nehovorila. Vďaka láske sa stala zraniteľnejšou. Nie je to tým, že by niečo schovávala. Jednoducho ešte nebol správny čas prehovoriť o niektorých veciach… Riešením je poskytnúť žene priestor, dotyk a objatie, nech môže zápasiť a prekonať to, s čím zápasí. Ona potom znovu dosiahne svoj pokoj a z tej radosti dá aj veľa svojmu mužovi…

Kedysi stačilo, že som bol sám sebou. Teraz ma chce zmeniť…

Na začiatku vzťahu žena vníma muža ako partnera. Vníma jeho kvality. Po nejakom čase, keď vidí kým by sa mohol stať a čo by mohol dosiahnuť, túži mu v tom pomôcť. To sú tie rady… Muž má rady rád, ale keď chce poradiť. Ak žena nevidí u muža progres, prepne sa v nej modul manželka na matka a príde s programom vývoj, výskum a akcia B. Žena má naďalej pocit, že mužovi pomáha a nie je v tom kúsok sebectva. Je to prejav lásky. Len muž má inú predstavu. A má pocit, že ho chce zmeniť. Rozhovor o tom, čo muž pre ženu znamená, pomenovanie týchto materských prejavov, ale aj väčšia aktivita zo strany muža a konkrétne znaky toho, že vzal život do rúk, sú cestou ako prekonať tento „jav“.

Kedysi bola šťastná, že sme spolu. Teraz chce stále riešiť náš vzťah…

Na začiatku vzťahu veľa toho bolo nového. A niektoré veci sa ukázali až časom. Okrem toho, muž po dosiahnutí cieľa začal sa utiekať do svojej jaskyne a to žena začala vnímať ako krízu. A tak bolo len otázkou času, kedy sa objaví téma ako vzťah zlepšiť. Pre ženu je to uistenie o tom, že mužovi na vzťahu stále záleží. Problém je, že muž tento rozhovor vníma ako signál, že majú problém. A má tendenciu skôr sa odtiahnuť. Riešením je opäť rozhovor, slová uistenia a zároveň slová o tom, že vzťah môže byť ešte krajší. Pre oboch…

Kedysi som rád trávil čas doma, teraz ledva otvorím dvere a už počujem povely…

Pre ženy je ťažšie relaxovať. Keď príde z práce domov, hlási sa k slovu predstava ženy, ktorá bola kedysi celý deň doma a mala upratané, navarené a žiaden člen rodiny neplakal. Ani ten najmenší. To čo bolo kedysi možné, sa zmenilo v „tyraniu“ požiadaviek a predstáv a žena v snahe uspieť použije žolíka v podobe manžela vracajúceho sa domov, ktorý vďaka tomu nedostane svojich pár minút oddychu. A oheň je na streche. Nepotrvá dlho a muž začne chodiť domov neskôr a žena bude mať pocit, že je na všetko sama. A vzťah bude v troskách. Aj tu je riešením rozhovor, nájsť riešenie ako sa tešiť z toho, že sú spolu, dopriať si potrebný pokoj a zároveň navzájom si pomáhať.

Kedysi keď som na niečo zabudol, nič sa nestalo. Teraz mám všetko na tanieri…

Tak ako muž sa v niečom zmenil a niečo začal brať ako samozrejmosť, podobné je to aj u ženy. Zo začiatku doslova ocenila každý prejav lásky, alebo starostlivosti, neskôr sa táto citlivosť z vysokej posunula na strednú. Ale u muža sa potreba ocenenia nezmenila. To že žena tu a tam prestala vnímať jeho prejavy lásky, začal brať osobne, začal byť mrzutý, frustrovaný a to mu zobralo chuť niečo robiť. Muž potrebuje ocenenie, tak ako žena rozhovor, či slová o kráse a láske. Jediné čo možno s tým robiť, je rešpektovať to…

Kedysi bola spokojná s tím kto som a čo robím. Teraz nech robím čo robím, stále nie je spokojná…

V tejto oblasti si to nemôžeme predstaviť ako misky váhy, kde je všetko čo urobil jeden a aj druhý. Tu je problém v tom, že muž kedysi primárne pracoval vonku a žena doma. A preto teraz keď muž príde, akýkoľvek problém vníma ako vlastné zlyhanie – manželka nie je spokojná = zlyhal som. Najhoršie je, že ak to postaví takto, netuší čo má s tým robiť. Skutočnosť je taká, že žena je oveľa samostatnejšia, často jej stačí, že ju muž vypočuje a predovšetkým ho chce vtiahnuť do svojho sveta. Nie je v tom nespokojnosť s mužom. Pred mužom stojí výzva, naučiť sa v tom rozlišovať. A môžeme s tým pomôcť aj rozhovor so ženou.

Život so ženou je bohatý a rozmanitý. Je pozvánkou k objavovaniu rôznych chutí života, ale aj k prehlbovaniu vzájomného puta. To je cesta k intimite, k srdcu ženy. Je to jednoduchšie než sa zdá. Musí byť pre muža prioritou, mať v ňom oporu a pozorného poslucháča. Ak ju niečo oberá o silu, je to stres a množstvo úloh. Dokáže jej muž s tým pomôcť? Ak niečo deformuje pohľad muža na ženu, je to sexualita. Ten nádherný okamih je korunou pekného vzťahu… Tento prejav lásky bez pekného vzťahu nebude uspokojivý pre nikoho…

.

Tak ako muž po slovách v dobrom a zlom sa zameria na cieľ – zabezpečenie rodiny a vybudovanie domu, aj žena sa posunie ďalej. Spravidla sa otvorí – získala pocit istoty a dôvery a túži posunúť samotný vzťah ďalej. Kým muž sa snaží akoby o vonkajšie veci (zabezpečenie a dom), žena o vnútorné (kvalita vzťahu a premena domu na domov). Otvorí sa mužovi a potrebuje, aby ju počúval. Muž sa však toho zľakne. Začne mať pocit, že prestala byť šťastná, že ako muž zlyhal a keďže nedokáže v tom rozlišovať, začne mať pocit že je za všetko zodpovedný a dospeje k presvedčeniu, že s tým nedokáže nič urobiť. A tak sa stiahne. Cestou ako z toho von je rozhovor…

To že život a všetko okolo nás sa mení, je pravda. A mení sa aj samotný vzťah. Muž vníma tento posun a tak sa zmení. Zabudne pritom a veľmi často nevie o tom, že aj to čo bolo v minulosti, je stále dôležité. Aj žena vníma tento posun. Túži po väčšej plnosti a viac sa otvorí, preto je potrebné na vzťahu pracovať. Pohľady oboch sú pritom dôležité.

Muž je viac zameraný na cieľ. Od začiatku sa snaží ženu získať. Často sa pritom hovorí o obraze lovu. Muž sa snaží ženu uloviť. A keď sa mu to podarí, vytýči si ďalší cieľ, ktorý súvisí s jeho manželkou (zabezpečenie, dom…), ale spája sa s inými aktivitami. A začne sa snažiť o dosiahnutie týchto cieľov neuvedomujúc si, že získať srdce ženy nie je jednorazová akcia, ale celoživotná úloha. On vie, ako si ženu získať, len z nejakého dôvodu keď získa jej srdce začne ma pocit, že misia je splnená…

Ak spoja svoje sily, môžu mať pekný vzťah.

Tomáš Hupka

John Gray sa dlhodobo venuje téme vzťahov. Základné posolstvo z knihy Muži sú z Marsu a ženy z Venuše rozvinul v niekoľkých knihách. Je tiež obľúbeným stĺpčekárom v rôznych denníkoch. John Gray mal búrlivý život, manželstvo sa mu nevydarilo (s druhou manželkou prežil 32 rokov – až do jej smrti), pre mnohých sa stal nedôveryhodným pre inklinovanie k transcendentálnej meditácií a pre spoluprácu s indickým guru (čo sú skôr „hriechy“ jeho mladosti) a ďalší mu vyčítajú stereotypy v obrazoch muža a ženy (v skutočnosti rovnocennosť nie je rovnakosť, tí dvaja sú rovnocenní, ale iní). Tieto veci spomenúť treba, ale napriek tomu je jeho teória zaujímavá a dokáže obohatiť… Kniha Johna Gray Čo Vám matka povedať nemohla a otec nevedel, sa stala podkladom pre tento článok.

Zdroj fotografie:

www.rbth.com