Denník N

Prečo dostávajú dievčatá menej cukríkov?

Nie sme na tom dobre, čo sa týka rovnosti postavenia žien v príjmoch, biznise, pri moci a ani v spoločnosti. Čo s tým? Okrem každodennej snahy to zmeniť aspoň v našom bezprostrednom okolí to my, čo pracujeme v oblasti reklamy a komunikácie, môžeme akcentovať v kampaniach. Pozrite si niekoľko dobrých príkladov.

„Deň rovnosti v odmeňovaní tento rok pripadá na 28. októbra, kedy ženy v porovnaní s mužmi začínajú akoby pracovať zadarmo do konca roka, pretože v priemere vlaňajšieho roku zarobili o 18 percent menej.“ píše sa na stránke Inštitútu pre výskum rodovej rovnosti. Nerozumiem tomu, prečo sa toto stále deje (The Economist to pekne vystvetľuje v tomto videu), aj keď mnohí z nás, bez ohľadu na pohlavie či vek sme faktom, že „ženské Euro“ má hodnotu len 82 centov zaskočení. Pozrite si milý a zároveň smutný experiment s deťmi z Austrálie, ktoré dostali rôznu odmenu za vykonané domáce práce podľa toho, či to bol chlapec alebo dievča:

Ako to už pri dobrých nápadoch býva, zopakovali ho o pár rokov aj v obmenej verzii na opačnom konci zemegule:

Už malým deťom je jasné, že je to divné, však? Ako sa ďalej píše v správe:

„Podľa Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti v SR sa najvýraznejšie rozdiely v mzdách prejavujú u vysokoškolsky vzdelaných ľudí v riadiacich pozíciách, a to najmä v podnikateľskom sektore. Pritom vysokoškolské vzdelanie ukončuje viac žien ako mužov, až 62 % zo všetkých absolventiek a absolventov vysokých škôl za rok 2018 boli ženy. Ženy tiež vo výrazne väčšej miere zarábajú minimálnu mzdu v porovnaní s mužmi. Na nižšie odmeňovanie žien na trhu práce  majú vplyv viaceré  faktory, ktoré súvisia skôr so stereotypmi a predsudkami, ktoré sa s prácou žien spájajú. Výsledkom takýchto stereotypov  a predsudkov sú  potom rozdiely v pomere ženskej a mužskej pracovnej sily v odvetviach a povolaniach.

To znamená, že zamestnanosť žien je koncentrovaná do určitých odvetví a profesií, pričom tieto odvetvia sú nižšie odmeňované ako napr. učiteľské profesie, pomáhajúce profesie v sociálnej práci, v zdravotníctve, nižšie administratívne pomocné práce. Práve kvôli rodovej socializácii sú to najmä ženy, ktoré majú na pleciach starostlivosť o deti a rodinu a sú zvyčajne vychovávané tak, aby neboli príliš priebojné a sebavedomé. Napríklad o varenie a chod domácnosti sa aspoň hodinu denne stará 60 % žien a len 16 % mužov, pri partnerských pároch s deťmi je to až 87 % žien a len 18 % mužov.“

V poslednej vete tohto citátu zaznel fakt, z ktorého vychádzali tvorcovia kampane pre značku papierovej hygieny Harmony:

Škoda, že tento šlachetný počin trochu zdevastovali nešikovným wordingom. Napr. hneď v úvode spotu sa píše, že „Doma pomáha denne iba 16% mužov“ – to znie akokeby tí muži asistovali či priložili ruku k niečomu čo vlastne ani memajú robiť, len pri tom pomáhajú… Keby použili presný citát „O varenie a chod domácnosti sa aspoň hodinu denne len 16 % mužov“ bolo by to o level korektnejšie. Túto tému prináša už dlhodobo značka Ariel. Naposledy pracovali s pekným insightom v Brazílii v spote, ktorý hovoril o tom, čo všetko spolu zdieľame v živote:

https://youtu.be/JcAWSABqpSU

 

V Indii publikovali už sériu spotov upozorňujúcich na to, ako sa muži stavajú k domácim prácam v rámci niekoľko rokov trvajúcej kampane #ShareTheLoan:

Aby toho nebolo málo, pred pár dňami Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) zverejnil rebríček, v ktorom sme sa ocitli na treťom mieste – ale žial od konca (a toto ani Pellegrini nemá rád). „Ženy stále zarábajú o 21 percent menej ako muži.  Ešte väčší rodový platový rozdiel je medzi ženami a mužmi, ktorí sú na Slovensku prisťahovalcami z inej krajiny, až 40 percent.“ 

Čo s tým?

Odborníci radia v zásade tieto tri veci, čo by sme mali urobiť:

• využívanie existujúcich zákonov na ochranu pred platovou diskrimináciou, napr. cez inšpektoráty práce

• podpora transparentnosti v oblasti odmeňovania

• nestereotypná výchova a vzdelávanie dievčat a chlapcov

Zároveň však môžu firmy inštitúcie upozorňovať na túto tému vo svojej komunikácii. Napríklad ako to urobial Scotiabank, ktorá upravila ceny pre ženy u svojich obchodných partnerov tak, aby dorovnali rozdiel v príjmoch:

Ak vás zaujímajú dobré (alebo aj zlé) reklamy zo sveta či Slovenska, pridajte sa do mojej skupiny Pán Slovák vie čo-to o reklame a neváha vás to naučiť na Facebooku. A/alebo si pozrite aj moje straršie blogposty na tému komunikácie a reklamy (klik na obrázok):

 

Teraz najčítanejšie

Róbert Slovák

Dvadsať rokov sa venujem reklame a komunikácii. Bol som prezident Art Directors Clubu a Klubu reklamných agentúr Slovenska, som člen Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu a spoluzakladateľ ždruženia Ľudia z marketingu. Nedávno som vydal knihu Viac ako reklama. Bol som spoluiniciátor Výzvy k ľudskosti, pod záštitou prezidenta Andreja Kisku som založil medzinárodnú databázu charitatívnych kampaní GOODEAS.org. Po komédii o neexistujúcom filme s názvom Prvý slovenský horor dokončujem smutnú komédiu o nezmysle života a smrti La Dolce Morte. Ak vás zaujíma na čom pracujem, pozrite www.slovakandfriends.agency