Denník N

Post-americký svet sa nám páčiť nebude

Osud Kurdov je dôkazom, že bez americkej prítomnosti na Blízkom východe lepšie nebude.

Ťažko si predstaviť lepší materiál pre náborové videá Islamského štátu či ruskú propagandu, než zábery amerických jednotiek sťahujúcich sa z kurdských oblastí Sýrie. Za katastrofu môže prezident Donald Trump. Ten sa na odchod nechal po telefóne presvedčiť tureckým diktátorom Erdoganom rovnako, ako sa naivní dôchodcovia nechávajú presvedčiť k nevýhodným nákupom bezškrupulóznymi „šmejdmi“. Tureckému prezidentovi sa potom Trump na sociálnych sieťach vyhrážal sankciami, ktoré však odvolal hneď po vyhlásení údajného prímeria.

Pamätníkom sa pri televíznych záberoch odchodu musela vybaviť americká evakuácia Saigonu v roku 1975. Je tu však jeden významný rozdiel. Kým porážka vo vietnamskej vojne predstavovala pre Washington poníženie a politický zlom, odchod zo Sýrie je šokujúco bez politických následkov. Trump sa vezie na vlne meniaceho sa konsenzu naprieč oboma politickými stranami. Po novom je americké angažovanie sa vo svete – zvlášť na Blízkom východe – len na príťaž a je zdrojom nestability. Rovnako to popisuje ruská propaganda a poslanec Ľuboš Blaha.

Jedna z demokratických kandidátok na prezidenta Tulsi Gabbard napríklad nazvala Hillary Clintonovú „kráľovnou vojnových štváčov“ a vyzvala na stiahnutie amerických vojsk z regiónu. Gabbard je síce marginálna figúrka, ktorá sa len tesne kvalifikovala do prezidentskej debaty, ale hlúposti o potrebe konca „nekonečných vojen“ opakujú aj významnejší kandidáti: Elizabeth Warren a Bernie Sanders.

Joe Biden možno nesúhlasí, ale súčasné americké sťahovanie sa zo sveta začalo práve za jeho šéfa Baracka Obamu, Trump ho len urýchlil. Azda jediný nádejnejší prezidentský kandidát so zodpovedným pohľadom na úlohu Ameriky vo svete je tak dnes starosta mesta South Bend v štáte Indiana Peter Buttigieg.

Ak máte sklon s kritikmi americkej prítomnosti na Blízkom východe súhlasiť, skúste malé mentálne cvičenie: ako sa budú správať Izrael, Saudská Arábia a iné spojenecké krajiny, ak dospejú k záveru, že na Ameriku niet spoľahnutia – aj vo svetle osudu, ktorý stihol Kurdov? Hrozba jadrového Iránu je pre mnohé z týchto krajín hrozbou existenciálnou. Ak bude treba, obrátia sa na Rusko, prípadne sa pokúsia o vybudovanie vlastného jadrového arzenálu. A to môže, zvlášť v saudskom prípade, ľahko viesť k vojne.

Myslieť si, že taký konflikt by sa západného svetu netýkal, je prejavom naivity, z ktorej nás mala vyliečiť utečenecká kríza roku 2015 a vlna teroristických útokov v Európe spájaná s ideológiou saláfisticko-džihádistického hnutia.

Nemenej dôležitý je stále aj hospodársky rozmer regiónu. Keď Zbigniew Brzezinski sformuloval tzv. Carterovu doktrínu, podľa ktorej je akýkoľvek pokus ovládnuť Záliv útokom na životné záujmy Spojených štátov, na ktorý bude Washington odpovedať silou, nebolo to z lásky k saudskej kráľovskej rodine. Bolo to z obáv o to, čo by so svetovou ekonomikou urobila ďalšia ropná kríza.

Sú Spojené štáty na Blízkom východe či inde bezchybným šerifom? Určite nie – v tom majú kritici pravdu. Lenže región šerifa potrebuje a Amerika je v tejto chvíli stále tou najlepšou z možností.

(Komentár vyšiel pôvodne v časopise .týždeň. Publikovaný je tu so súhlasom redakcie .týždňa a administrátorov blogu.)

Teraz najčítanejšie

Dalibor Roháč

Ekonóm, zahraničnopolitický analytik a publicista, ktorý sa po rokoch práce v thinktankoch na oboch stranách Atlantiku vracia na Slovensko. Člen strany SPOLU-Občianska demokracia. Najnovšia kniha: In Defense of Globalism (Rowman & Littlefield, október 2019).