Zápisky knihomolníka, ep. II: Legenda o rebelskom toaste

Upozornenie: Obsahuje novotvary a iné trigger-happy veci, z ktorých vám môžu naskakovať samovoľné tiky :)

Pred očami vidím, ako zákazlík bez ohľadu na váhu publikácie, ktorú práve ide dvihnúť, ju schmatne za kraj obálky. Skôr než stihnem vykriknúť “Čo to k… robíte” v hlave a “Môžem vás poprosiť, trocha opatrnejšie s tou knihou, stojí vyše 50 evri”, väzba povoľuje a spolovice sa oddeľuje od strán. Šálim vás, osobne som vinníka nepristihol, našiel som už len nevinnú obeť.

Hodnota ale nezohráva rolu. Pokiaľ nie ste malé decko, ktoré ešte nedostalo od rodičov inštruktáž, ako si má knihu zobrať z miesta, tak zrejme máte osud publikácií tak hlboko, že by sa vám zišiel potápačský výstroj.

Vedeli ste, že kým knihu nezaplatíte, nie je vaša? Dokonca ani doma u nás nie ste. Snažíme sa navodiť pre vás pohodovú atmosféru, neznamená to však, že máte voľnú ruku v importe zlozvykov a salámizmu spoza vlastného prahu.

Kávička na stranách istotne obohatí umelecký dojem z fádnej bežnej beloty strán, len poradím, podobné experimenty skúšajte až po zakúpení. Obsluha knihomolníctva totiž takéto insitné sklony príliš neobľubuje. Maslo a rožek, toť klasika kuchyne “týždeň pred výplatou” spolu s rôznymi zmeskami s pomletými mývalmi, upokojí váš hlad, ale nevylepší šance na predaj titulu.

Niekdajšie manuály predaja prízvukovali, aby sme sa ani len nepokúšali zákazníkov “vychovávať”. Ako veľa múdrostí z papiera, aj táto v reáli pohorela a dala vzniknúť zákazlíkom. Ich obľúbená činnosť je skákanie po hlavách knihomolníkov a pravidlá majú tak niekde ako dvojročný spráchnivelý toast dátum spotreby.

Na odôvodnené upozornenia na veci, ktoré by človeku so zachovalým mozgom ani nenapadli, reagujú od fejkového prekvapenia “Jáj, som nevedél/-á” (bikoz konzumácia polozjedeného nanuka nad knihou je bežná činnosť) cez afektované pohoršenie “Kto ste vy, že mi budete kázať, čo môžem alebo nemôžem robiť, ja som ZÁKAZNÍK” až po otvorené idzdohája “Čo mi môžete, ja si to aj tak odfotím, keď odídete”.

Neviem, či by bolo lepšie, ak by som sa premenil na Gandalfa, aby ma ľudia brali vážne. Viete, isté pravidlá, písané či nepísané, majú svoj zmysel a miesto, neexistujú preto, aby sme vás účinnejšie vyhnali z predajne so znechuteným výrazom v tvári. Akosi sa časom vykryštalizovali a vďaka ich dodržiavaniu nevyzerá knihomolníctvo ako vojnová zóna a knihy ako použitý spotrebný tovar na čistenie vašich temných strán (ďakujem internetovej Star Wars meme scéne).

Bránia vypuknutiu čistej anarchie a chránia aj tovar, teda tých miláškov z papiera, kvôli ktorým k nám lidičken chodia. Ak knižku chytíte normálne, civilizovane v nej listujete a nakoniec ju pekne položíte, odkiaľ ste ju vzali, neubudne z vás a nestratíte ani badass imidž.

Takisto nikto nechce, aby ste pri návšteve knihomolníctva odpadli od smädu či od hladu, len majte na pamäti, že po vás prídu ďalší zákazníci a nie holuby, aby tú polovicu z kýblika popcornu, ktorý sa vám pri spanilej jazde po ploche vysypal, vyzobali zo zeme.

Knihomolníctvo predstavuje komerčný aj kultúrny priestor. Komerčná stránka kladie obmedzenia len na vašu peňaženku, zatiaľ čo kultúrna vyžaduje istú gráciu. V skratke, vonku môže byť jednotlivec neskrotné hoviadko, dnu by ale mal vojsť človek.

Istá svojrázne vystupujúca pani, v rukách dva načaté kotúčiky so stuhami, na moju automatickú otázku, či jej nejako pomôžem, niečo nájdem, reagovala požiadavkou, či by som jej z každej stuhy odstrihol požadovanú dĺžku. Asi zbadala neviditeľný meter, nožnice a čarovnú imaginárnu kasu, ktoré mám všetky pekne pri sebe, ale na tajnáša. S úsmevom plným pochopenia jej vysvetľujem “Ja len predávam knihy, ale pri pokladni vám z oboch stúh vymerajú, koľko potrebujete, a rovno aj nablokujú.”

Vyzerala, že pochopila. Ako som sa neskôr z výpovedí prítomných dozvedel, údajne som bol krajne neochotný, hm. Obsluhoval som ďalej a keď boli všetky nevinné obete obťažkané knihami a príbuzným tovarom, pobral som sa do prednej časti predajne kuk, či by som mohol niekomu pomôcť pridať ďalší cenný kúsok do kolekcie.

Zrazu kolegyne mávajú na mňa, ďaco sa dejé, meep meep, idem. Kasa, stuhy, menšia komplikácia, nič vážne, akurát bolo potrebné vykonať pár úkonov naviac, aby sa dal tovar správne nablokovať. “To naozáj takú kravinu musíte riešiť traja? Strášné! Sa ponahlám! *klep prstami, klep klep*”. Chápem, drahocenná diamantovo-platinová pani, že nemáte šancu vidieť do všetkých pochodov a činností na predajni alebo týkajúce sa pokladne.

Nie všetko, čo sa zdá na prvý pohľad ako ízy špízy Mony Lízy aj také naozaj je. Predaj a blokovanie nie je ako hra na obchod, keď ste boli deti. Zdanlivá prkotinka môže spôsobiť záležitosť, z ktorej navre žila na spánku lidičkom na systémovej podpore. Tovar nestačí len pípnuť, ťuk ťuk a je to, treba to urobiť správne, nielen na strane človeka, ale aj stroja.

Ak sa relatívne novému knihomolníkovi zasekne kasa spôsobom, s akým sa zatiaľ nestretol, tak len preto, že sa ponáhľate na nový diel seriálu, nebude riskovať manko, ktoré bude neskôr musieť vyrovnať z vlastného.

Po krátkej rade som sa radšej vzdialil, moja predstavivosť lietala, ale len smerom k írečitým výrazom, nevhodných pri komunikácii so zákazníkmi. Keď som sa o pár minút vrátil na miesto činu, zvedavo som sa popýtal kolegýň, či nepotrebujú terapiu. Našťastie nie. “Ešte aj ostatní zákazníci zazerali na tú pani, či si nezabudla mozog mimo predajne. Vraj počuli zlovestné kvapkanie. To mysliaci orgán plakal nad nezmyselnosťou vlastnej existencie v takej lebeni.”

Vidíte, koľko slov som musel použiť, aby nemuselo padnúť jedno veľmi neslušné.

Nebojte sa však, napriek vyššie napísaným riadkom netvoria takéto existencie tak významnú časť zákazníkov, ako by sa mohlo zdať. Väčšina odíde s tým, čo chcela a niečím naviac a spomínaní, takzvaní zákazlíci, končia v mojich kapitolkách, verejných či neverejných.

Ozaj, s tým dvoj- či koľkoročným toastom šlo o prirovnanie z reálneho života. Nepoviem kedy a kde, ale jeden taký som objavil, ale kým na mňa stihol prehovoriť perfektnou mandarinčinou, skončil v koši. Jeho osud zostane navždy záhadou.