Denník N

Víťazstvo

Keď nepopustím…

Drnčanie alebo čosi také. Počujem ho, lezie mi do uší, jeho hlasitosť sa zvyšuje. Nechcem ho počúvať, ešte nie, treba mi spať. Obraciam sa na opačnú stranu, čakám, že bude ticho. Nič, akosi to nepomáha. Chvíľu odolávam, potom sa vraciam do pôvodnej polohy.

Natiahnutá ruka, šmátram ňou po podlahe, tu niekde to musí byť.  Budík. Beriem ho do prstov, takmer sa mi vyšmykne. Rozbil by sa, som si tým istá, ale o to tu nejde. Problém je inde, je ticho, ešte nevydal ani hláska. Vraciam ho na zem a prstami si triem oči. Možno cítim niečo nepríjemné, alebo je za tým zvuk, ktorý sa šíri po byte a nechce prestať. Musím s tým niečo urobiť, bez môjho zásahu to asi nepôjde.

Nohy z postele, štartujem. Len čo sa postavím, akoby sa mi rozvidnelo. Telefón, pred niekoľkými dňami som si zmenila zvonenie, to predchádzajúce sa mi zdalo akési tiché. Pobehnem, aby som ho stihla, možno je to naliehavé, keď tak dlho vyzváňa. „Prosím?“ hlásim sa okamžite po prebratí. „Dobrý deň,“ začína pozdravom druhá strana. Počúvam, chcem vedieť viac. Ani hovoriť nemusím, ženský hlas je nezastaviteľný. „Počujeme sa?“ pýta sa, keď zo seba vychŕli niekoľko informácií o nahrávaní hovoru. „Čo potrebujete?“ otáčam otázku smerom k nej. Ale ona, akoby mi nerozumela, pýta sa znova. Tak dosť, ešte som síce rozospatá, ale pri zmysloch. Môj telefón, pravidlá diktujem ja. Keď nepopustím, prejde k samotnej ponuke. Mobilný internet, niekoľko druhov, dokonca pre celú domácnosť. „Nie, ďakujem, už niekoľko rokov mám svojho poskytovateľa, som spokojná,“ dávam na známosť svoje stanovisko. Nestačí, moja súperka chytá druhý dych. Výhody, dobré ceny, valia sa na mňa argumenty. Nemám záujem, snaživo vysvetľujem s poriadnou dávkou trpezlivosti. Potrebujem sa jej zbaviť raz a navždy, čas pokročil, musím sa venovať svojmu.

Ale ona nie, bombarduje ma vopred nacvičenými frázami. Mám jej plné zuby, vytiahla ma z teplej postele ešte pred zvonením budíka, núti mi čosi, čo vôbec nechcem a ani ma nepočúva. Práve prechádzam okolo veľkého zrkadla v predsieni, chvíľu sa na seba pozerám, potom nahodím úsmev, som rozhodnutá. „Ďakujem vám za ponuku, ale nemám záujem,“ zahlásim a nečakám. Na nič. Je koniec, jeden pohyb prsta všetko vyriešil. V priebehu dvoch týždňov už tretí telefonát. Najprv ponuka čistenia komínov, potom bambusové ponožky a dnes internet. Ďakujem, nemám záujem.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé, táto hra ma baví, inak som úplne obyčajná. Kontakt: blogerdm@gmail.com