Sviatok všetkých plastov už zajtra aj na Vašom cintoríne…
Prečo chodíme k narodeninám gratulovať s krásnou, živou kytičkou (alebo hoc i len s jedným, živým kvetom), no na cintoríny si chodíme zosnulých uctiť hromadne s plastovým odpadom?
Nerozumiem.
Tí ľudia pre nás v našich životoch znamenali mnoho.
Mnohí z nás navyše majú doma záhrady, v ktorých si ešte i dnes dokážeme nájsť životaschopný zväzok levandúľ, chryzantém, ozdobných skalničiek, či sušených, no živých okrasných kvetov a tráv.
Iste, polkilový plastový honosný veniec vyzerá asi v konečnom dôsledku z diaľky lepšie, ale naozaj toto chceme?
Nemyslím si.
Nie som teda žiaden expert na symboliku kvetov a pevne verím, že domácim zväzkom levandúľ pamiatku zosnulého neurazím a ak áno, tak snáď omnoho menej, než plastovou opachou, ktorá nesymbolizuje nič iné, než nenažranosť tejto doby.
V každom, i tom najmenšom cintoríne niekde na lazoch, vzniknú zajtra stovky kíl plastového odpadu.
A na čo?
Vieme začať od seba.
Majme opäť raz Sviatok všetkých svätých.
Nechcime, prosím, Sviatok všetkých plastov…
Sviatok všetkých plastov už zajtra…
P.S.: Sledovať ma môžete tu, veľmi ma to poteší.
