Denník N

Pažravá apka, takmer čabajka

Snímka obrazovky – youate.com
Snímka obrazovky – youate.com

K snímke z pažravej apky na Facebooku mi prišiel (nie prvý) komentár od kamarátky, a keďže je to širšia téma, rozhodol som sa zareagovať v podobe tohto blogočlánku.

Začiatkom augusta som urobil šťastný objav: naďabil som na apku Ate, od ktorej som si sľuboval úspech v dlhoročnej snahe dosiahnuť optimálnu nielen hmotnosť (tam už som), ale aj pomer tuku v tele k hmotnosti. Tam neskromný cieľ znie 17 %; ešte tam nie som, ale už sa aspoň dlhodobo hýbem pod dvadsiatkou.

Apka sa dá rozumne používať aj zadarmo, ale som ňou taký nadšený, že som si hneď kúpil ročné predplatné za 32 € na využívanie jej úplnej a pokročilej funkčnosti. Veľmi oceňujem jej multi-platformovosť: všetky údaje sa automaticky synchronizujú medzi oboma mobilnými platformami (Android, iOS), medzi telefónmi aj tabletmi.

Sebaspytovanie prežierača

Skvelou funkciou je možnosť klásť sebe samému pred jedlom aj po jedle rôzne otázky, ktoré si používateľ môže sám naformulovať. Napríklad: „Prečo idem teraz jesť?“ „Som práve hladný?“ „Ako mi toto jedlo chutilo?“ „Ako rýchlo som jedol?“ „Kde som jedol?“ „S kým som jedol?“ „Bol som po tomto jedle sýty alebo naďalej hladný?“

Autori apky pri jej predstavení upozorňujú používateľov, že súhrnná štatistika odpovedí na otázku „Prečo idem teraz jesť?“ ich zrejme prekvapí, tak ako prekvapila ich samých. Bol som skeptický, ale musím potvrdiť, že aj ja som bol po prvých pár týždňoch používania apky prekvapený. Človek by očakával, že hlavný dôvod, prečo človek ide jesť, je ten, lebo… je hladný, no nie? Ale kdeže! Apka nás z tohto omylu rýchlo vyvedie. Hlavný dôvod, prečo ľudia jedia, nie je (aspoň v našich končinách zemegule) hlad, ale… lebo v tomto čase sa zvykne jesť (raňajky, obed, večera – nehovoriac o desiatej či olovrante, ktoré nepraktizujem).

Ako sa (ne)strápniť pred celým svetom

Ate však ponúka niečo aj vo Windows, v Linuxe či na Macu: konkrétne možnosť (nie povinnosť) verejného nie „news feedu“ ako na Facebooku, ale „food feedu“. Tu je ten môj: jedol.avenarius.sk Môj dlhodobý problém (desaťročia…) je prežieranie sa z frustrácie, z pracovných neúspechov a tak ďalej.

Tu môže prísť na pomoc apka ako Ate: keďže požaduje, aby človek poctivo odfotografoval všetko, čo počas dňa zjedol (zaznamenávať sa dajú aj nápoje či pohybové aktivity, hoci tie fotografovať netreba), potom si človek päťkrát rozmyslí, či sa zase raz prežerie – veď neskôr by to (keď už si tak predsavzal) bolo nutné zverejniť na internete (apka umožňuje zdieľanie na Facebook, Twitter, Instagram aj inde), čím by sa človek strápnil pred širšou virtuálnou komunitou svojej rodiny, kamarátov a známych (potenciálne pred celou planétou).

Hoci sa mi prežieranie ešte nepodarilo (najmä nie v týchto stresujúcich jesenných mesiacoch) celkom eliminovať, najmä v lete sa mi to darilo a celkovo sa vďaka apke, myslím si, prežieram menej než kedysi bez apky.

Kašlať na počítanie kalórií – stačí fotografovať

K fotografii, ktorú mi pažravá apka poslala na Facebook tento pondelok, 28. októbra 2019:

… mi kamarátka zaslala komentár v tom zmysle, že mám privysoký príjem sacharidov – že by sa mi zišlo viac proteínov v kombinácii s 10 000 krokmi prejdenými za deň. Moja reakcia?

Verím, že sa nik nedomnieva, že vyššie uvedená snímka ilustruje moje štandardné stravovanie. Keď sa takto hanebne prežieram, je to príznak depresie, do ktorej som v daný deň zase raz upadol. Celkovo tento týždeň (ale vlastne aj posledné mesiace, ak nie dokonca celý život) striedam dni v štýle Dr. Jekyll – Mr. Hyde.

Môj štandardný deň jedla by vyzeral zhruba takto:

Áno, musel som dnes 2. novembra ísť v archíve až dozadu do augusta, aby som našiel prvý ako-tak „štandardný“ deň jedla; potom neviem, aký je to „štandard“, keď je takpovediac raritou.

Apka Ate tvrdí, že človek sa má vykašlať na počítanie kalórií, rozbor jedla na sacharidy, bielkoviny, proteíny a tak ďalej. Ja som na biológii v škole vždy spal a beztak neviem, čo sú, resp. kde sú sacharidy, bielkoviny, proteíny. Ale ani to nechcem vedieť – tak ako to radí „pažravá apka, takmer čabajka“. Dôležité podľa tvorcov apky nie je počítanie kalórií a rozbor stravy, ale „všímavé jedenie“ (mindful eating).

Prečo „takmer čabajka“? Nie preto, lebo slovník tvrdí, že to má byť „čabianka“, ale preto, lebo apka Ate je očividne maďarský softvérový výtvor. Keď komunikujem (po anglicky) s vývojármi, zvyknú mi odpovedať z Budapešti či Pécsu. Keď som sa ich priamo spýtal (reku, som sused Slovák), tvrdili, že sú „maďarsko-americký softvérový tím“. Zakladateľ apky sa volá Tom… ale Kiss. Angličtinu majú rozhodne bezchybnú a navyše centrálu v Kalifornii.

Predpolnočná imitácia Mateja Tótha

Pokiaľ ide o chôdzu, snažím sa každý deň prepochodovať 6 až 10,5 kilometra rýchlosťou čo najviac sa blížiacou 6 km/h. A áno, tak, aby som za deň celkovo prešiel aspoň 10 000 krokov (to zodpovedá zhruba 7 ¾ kilometra). Toto sa mi v tomto roku relatívne darí, aj keď i v tomto ohľade sa, žiaľ, prudko striedajú obdobia Dr. Jekylla a Mr. Hyda. Zatiaľ som v tomto roku prešiel v priemere 9581 krokov denne – možno sa mi to ešte do konca roka podarí vyhnať na želaných 10 000 krokov. V októbri som zvládol len 9178 krokov denne, ale napríklad v júni to bolo až 15 147 krokov denne a celkovo v lete 12 644 krokov denne. Podrobné štatistiky vidno v mojich svojpomocne v bezplatnom googlovskom softvéri vytvorených „odtienkových tabuľkách“ (ktorými som nakoniec nahradil svoje predošlé a platené, no nespoľahlivé „návykové softvéry“ – Toodledo a 42goals.com). Tu sú októbrové a tu celoročné štatistiky.

Mám za sebou dva mesiace – nočné mory (chronicky nestíham prácu a topím sa v restoch), tak som sa snažil včera 1. novembra začať znova s čistým štítom a tváriť sa, že september a október sa ani neodohrali (a že to boli naozaj len zlé sny). Keď je človek permanentne vystresovaný a pracovne nespokojný, potom sa prežiera, to je jasné.

Alebo kedy som „uzavrel deň“ v posledné tri októbrové dni? O 8:10, 5:28 a 6:04 – čiže nadránom ďalšieho dňa po prebdených nociach, keď som sa zúfalo (a neúspešne) snažil dobehnúť resty. Aj dnes uzatváram včerajší piatok dávno po svitaní v sobotu ráno a ani dnes som v noci nespal ani minútu: polhodinu po polnoci som sa vrátil z pochodu a odvtedy až do rána som pri počítači – štvormonitorovom kokpite spracúval resty.

10 000 krokov často stihnem až v poslednej sekunde dňa – vídať ma na nábreží Dunaja, ako pár minút pred polnocou freneticky pochodujem tempom Mateja Tótha (bežať mi je však zakázané rovnako ako jemu), len aby to ešte vyšlo na 10 000 krokov predtým, než udrie polnoc… Už sa mi párkrát stalo, že mi o polnoci chýbalo do 10-tisícky len pár stoviek krokov, a to som potom nadával – lebo prerušená „krokomerová reťaz dní“.

Túto noc sa to, našťastie, podarilo: s úderom polnoci mi síce samsungovské hodinky ukázali len 9992 krokov, lenže škridlofón to dodatočne preratúva a nakoniec mi za včerajšok prisúdil 10 212 krokov – to som si vydýchol! Nová novembrová reťaz sa tak môže úspešne začať kovať hneď v prvý deň mesiaca – a nielen tá „krokomerová“, ale (verme) aj tá „študijná“ a predovšetkým tá „morálna“ (čo zahŕňa neprežieranie). Podobne to s pochodovaním bolo v utorok, keď sa mi 10 000 krokov podarilo nakoniec dostihnúť znova až na nábreží Dunaja 75 sekúnd pred polnocou.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.top. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.