Denník N

Tradičná slovenská ekonomicko-imigrantská rodina

S blížiacimi sa voľbami populisti začínajú strašiť a vyťahovať jednu zo svojich obľúbených a lacných tém – imigrantov. Ekonomickí imigranti nie sú len ľudia v člnoch, ktorých ste si s najväčšou pravdepodobnosťou práve predstavili, ale napríklad aj ja, moja rodina, moji známi, možno vy sami a ľudia vo vašom okolí, ktorí sa rozhodli presťahovať s úmyslom zlepšiť svoju životnú úroveň.

Ja, “ Slovenka ako repa“, narodená pod Tatrami a odchovaná v Turci, dcéra Slováka – Oravca a dlhoročného ekonomického imigranta, ktorý pracoval v Nemecku a Taliansku, som sa na niekoľko rokov sama stala ekonomickou imigrantkou. Najprv ešte ako študentka na VŠ som počas leta zametala zábavny park v USA, neskôr robila au-pairku v Bruseli, vítala a zdravila ľudí v parížskom Disneylande a napokon robila letušku v Dubaji.

Bratranec z Popradu spolu s rodinou žije a robí v Rakúsku (predtým Írsku a Anglicku), taliansky bratranec pre zmenu prišiel pracovať na Slovensko a sestra s manželom a deťmi žije prechodne v Amerike. Úplne normálna, tradičná, ekonomicko-imigrantská slovenská rodina s Babinou na prášky, lebo „sme rozlezené po svete ako také šváby“.

Ekonomický imigrant vs. expat 

Aký je teda rozdiel medzi nami a ekonomickými imigrantami? Asi taký ako medzi burinou a kvetmi. Žiadny, akurát v úsudku a v dvojakom metre. Každý z nás má v rodine niekoho alebo pozná niekoho, kto sa rozhodol odísť za prácou alebo životom do zahraničia. Napriek tomu by nás nenapadlo nazývať ich alebo seba ekonomockými imigrantami. Keď na to upozorním, zväčša mi povedia, že to je iné. Ibaže nie je. Prečo sa však na ľudí z iných krajín pozeráme inak ako na „našincov“, ktorí rovnako odišli za prácou a životom do zahraničia?

Ekonomickí imigranti nie sú len ľudia z chudobných krajín alebo chudobnejších regiónov. Vnímame však ľudí zo Západu alebo ekonomicky vyspelejších štátov, ktorí prišli pracovať na Slovensko ako ekonomických imigrantov a imigrantky? Nie, akurát sa možno začudujeme, že čo ich sem priviedlo. Vnímajú sa tak oni? Určite nie. Oni sa nazývajú expatmi. Same same, but different. 

Skrytý rasizmus a xenofóbia

Toľko teória. V praxi sa žiaľ vďaka politickému populizmu  u nás zaužívalo, že ekonomickí imigranti sú ľudia, ktorých hlavným cieľom a motívom je vykorisťovanie sociálnych benefitov prevažne iných štátov. Absolútne nelogicky sme samých seba presvedčili o tom, že väčšina „tých druhých“ nechce pracovať a chce iba využívať sociálny systém. Veď podľa seba súdim teba a tento predpoklad samozrejme nemá nič spoločné s rasizmom alebo xenofóbiou…Ukrajinci a Srbi nám predsa až tak (ne)vadia, ale ľudia z Blízkeho východu a Afriky nám vadia, lebo iná kultúra, iné náboženstvo, iné zvyky, iní ľudia…Ak ich ako ľudí vôbec vnímame, lebo týmto pomenovaním ich vlastne dehumanizujeme.

Hneváme sa, že sa na nás na Západe pozerajú ako na občanov nižšej kategórie, no my robíme presne to isté. Niekde sme si nahovorili, že na prácu v Anglicku alebo Nemecku máme väčší nárok ako títo „ekonomockí imigranti“. Vďaka Európskej únii máme väčšie možnosti využívať pracovné príležitosti v zahraničí, to z nás ale automaticky nerobí čestnejších, oprávnenejších alebo pracovitejších ľudí. Nie je to až tak dávno, keď sme sami boli v podobnej pozícii. Nehovoriac o tom, že títo ľudia sú väčšinou v oveľa horšej situácii. V tej lepšej situácii chcú podobne ako my mať lepší život, v tom horšom im doslova ide o život. Nám však nevadia utečenci, ale tí ekonomickí imigranti ako často počúvam.

Strach z neznámeho

Afričania majú porekadlo o tom, že človek sa nebojí toho čo videl rásť. Rozumiem, že téma migrácie vyvoláva strach a obavy, pretože so sebou prináša niečo iné a pre nás možno nepoznané. Nerozumiem však, prečo si cudzincov a cudzinky automaticky spájame iba s negatívnymi predsudkami ako sú násilie, kriminalita, priživovanie sa na sociálnom systéme, neochota pracovať, „kultúrna vojna“… Správame sa tak my v zahraničí? Správajú sa tak snáď ľudia vo vašich dovolenkových destináciach? Dokonca sám Kotleba chodí na dovolenku do Egypta. Nie, tak prečo s takou istotou veríme, že miesto narodenia alebo farba pleti robí z ľudí automaticky kriminálnikov alebo príživníkov? Racionálne správanie tu žiaľ ide bokom, z minulosti máme predispozíciu byť podozrievaví voči neznámemu, rovnako tak emocionálnejšie reagovať na negatívne správy. To, že v médiách sa objavujú zväčša negatívne správy na tému imigrantov žiaľ úplne skreslilo realitu a náš pohľad na svet.

Nenechajme sa strašiť

Naše pracovné miesta neohrozujú imigranti. Kriminalita tu bola, je, bude a to s imigrantami, či bez. Ako môžeme vidieť, viac ako ľudia v člnoch nás ohrozuje kriminalita „našich“ bielych golierov a ich arogancia. Nehovoriac o tom, že nás stojí mnohonásobne viac ako pomoc utečencom, kde aj tak ľudsky zlyhávame na celej čiare. Už dnes žije na Slovensku viac ako 130 tisíc ľudí zo zahraničia. Prácu nám nekradnú, myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že je pre firmy jednoduchšie zamestnať ľudí zo Slovenska ako vybavovať pracovníkov zo zahraničia. Pracovné miesta nám ohrozuje zlá vláda, automatizácia, zle nastavené školstvo, korupcia, rodinkárstvo a nefungujúca spravodlivosť , odchod šikovných ľudí do zahraničia… nie ľudia z tretích krajín, ktorí chcú rovnako ako my všetci žiť lepšie.

Naučila som sa, že je zbytočné snažiť sa diskutovať na túto tému, nedajbože niekoho o nej presviedčať. Názor si aj tak urobíte sami. Keď však populisti strašia migráciou, skúste si spomenúť na naše opatrovateľky v Rakúsku, na našich ľudí pracujúcich vo svete a uvedomíte si, že vás vlastne strašia nami a jediné o čo sa snažia, je odvrátiť pozornosť od ich neschopnosti riešiť problémy alebo prekryť svoje skutky.

 

 

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Natalia Kochanova

Verím v rovnosť, ľudské práva a nespravodlivosť beriem osobne. Som kandidátkou koalície PS/Spolu č. 80.