Poľské antifašistky sa konečne dočkali spravodlivosti

Keď som sem pred pár dňami pricestovala, mala som predstavu, že sa zúčastním na niektorom zo zasadnutí súdu k prípadu štrnástich žien, ktoré sa pred dvoma rokmi v Poľsku verejne postavili proti fašizmu. Teraz to vyzerá tak, že som natrafila práve na to najdôležitejšie. Práve sa rozhoduje o ich vine alebo nevine. Narušili priebeh povoleného verejného zhromaždenia tým, že protestovali proti nenávisti? Od môjho prvého stretnutia s touto skupinou odvážnych žien uplynul už skoro rok. Trpezlivo a do podrobností mi vtedy opísali, čo sa odohralo v ten večer, na ktorý nikdy nezabudnú – večer, keď prejavili stanovisko proti fašizmu.

Bolo to 11. novembra 2017. Vo Varšave prebiehali oslavy Národného dňa nezávislosti. Už niekoľko rokov sa počas tohto štátneho sviatku koná pochod s účasťou nacionalistických skupín, ktoré používajú rasistické a fašistické symboly a hlásajú, že „Európa bude biela, alebo opustená“. Keď ich prívrženci v roku 2017 niesli ulicami Varšavy zapálené pochodne a hádzali petardy, tieto ženy si povedali, že je čas konať.

Len čo rozvinuli svoj transparent s nápisom „Stop fašizmu“, v radoch pochodujúcich tým vyvolali zúrivosť. Na videozázname vidno, ako účastníci pochodu do pokojne protestujúcich žien kopú, opľúvajú ich a pokrikujú na ne. Nadávali im do „kuriev“ či „ľavičiarskych špín“, sácali ich, niektoré z nich chytili za krk a ťahali po dlažbe. Ženy utrpeli podliatiny i rezné rany, jedna z nich potrebovala lekárske ošetrenie, keď po páde na zem stratila vedomie.

Prvé vyšetrovanie tohto násilia skončilo oslobodením páchateľov, na základe absurdného ospravedlnenia. Ženy sa však odvolali a vo februári 2019 sudca prípad opätovne otvoril. Prešetrenie ženám neprinieslo spravodlivosť, ale ďalšiu ranu – boli obvinené, že prekážali priebehu povoleného zhromaždenia, a potrestané pokutou. Tak sa začal ich zápas za spravodlivosť. Nebojovali však len za seba, ale za stovky, ak nie tisíce ďalších protestujúcich, ktorých a ktoré stihol podobný osud, keď sa ohradili proti porušovaniu ľudských práv na zhromaždeniach po celom Poľsku.

Od udalosti ubehli skoro dva roky a ja odvážne ženy stretávam tu na varšavskom súde. Je jedna hodina popoludní a niektoré z nich stoja pred sudcom. Po nich volajú dvoch svedkov: jeden je policajt, druhý sa pochodu zúčastnil ako usporiadateľ. V ich slovách spoznávam detaily toho dňa, ktoré som už počula. Aj oni opisujú agresivitu, s akou boli ženy napadnuté účastníkmi pochodu, kopance a nadávky. Hovoria o príchode policajnej hliadky až po tom, ako ju privolali samotné napadnuté aktivistky, aj o sanitke, ktorá prišla na pomoc tej v bezvedomí. Rozprávajú o ženách, ktoré podali žalobu na páchateľov násilia, a namiesto toho samy skončili ako obvinené.

Na tvárach účastníčok procesu čítam zmes odvahy a nervozity. Ale je tu vôbec niekto, kto by nebol nervózny? Všetky a všetci sa nevieme dočkať súdneho rozhodnutia. Len čo ich obhajca ukončí svoju poslednú reč, spomeniem si na to, čo mi povedal minulý rok: „Nechce sa mi veriť, že vo Varšave, meste, ktoré fašisti počas varšavského povstania v roku 1944 zrovnali so zemou, by mohli nastať časy, keď budú fašisti znova pochodovať ulicami starého mesta a iných či iné odsúdia za to, že sa ich pokúšajú zastaviť.“

Ženy jedna po druhej vstávajú, hovoria svoje celé mená a hrdo vyhlasujú, že chcú, aby ich prehlásili za nevinné. Posledná je na rade Kinga. Čo ju viedlo k tomu, aby sa v predmetný deň postavila proti nenávisti, vysvetľuje na rovinu: „Môj starý otec bol v roku 1939 ranený v boji. Moja matka sa pridala k povstaniu. Môj nevlastný otec bol členom Armie Krajowej v obci Kielce. Moja stará mama pracovala v nemocnici. Nikto z nich už nežije a ja som šťastná, že nemusia vidieť, čo sa dnes deje.“

Keď sudca vyhlasuje rozsudok, nerozumiem mu, pretože poľština mi je celkom cudzia. Neostáva mi iné, ako silno držať ženám palce. Odrazu sa po celej miestnosti ozvú výdychy úľavy. Obraciam sa na kolegyňu: „Čo povedal?“ – a ona mi potvrdí: „Sú nevinné! Sú nevinné!“ Sudca potvrdil ich právo na slobodu vyjadrenia a slobodu zhromažďovania, a čo je najhlavnejšie, dal im za pravdu, že sú nevinné. Keď dohovoril, v miestnosti vypukol oslavný potlesk.

Aj ja som bola plná emócií. Odhodlanie týchto žien sa stalo inšpiráciou pre mnoho ďalších. Celé dva roky sa nevzdávali a bojovali proti nespravodlivým obvineniam, kým sudca konečne dospel k rozhodnutiu, že je dôležité postaviť sa za to, čo je správne. Tento deň priniesol spravodlivosť nielen štrnástim ženám, ale všetkým ostatným protestujúcim, ktoré a ktorí museli v uplynulých rokoch čeliť podobným obvineniam a trestom za to, že si uplatňovali svoje práva.

K tomuto výsledku dopomohli státisíce listov a podpisov pod petíciami, ktoré poľským úradom adresovali aktivistky a aktivisti Amnesty International z celého sveta. Rovnako nápomocné boli stovky solidárnych odkazov pre nespravodlivo obvinené ženy, ktorým dodávali silu, aby sa nevzdávali a pokračovali vo svojom zápase.

Tento prípad začal veľkou nespravodlivosťou, ale skončil sa spravodlivo. Rozsudok je totiž správou, že fašizmus a nenávisť v Poľsku nebudú tolerované.

Catrinel Motoc

Autorka je kampanierkou Amnesty International pre európske záležitosti
Z anglického originálu přeložila Elena Teplanová.