Denník N

Farmári na kolenách.

Začiatkom októbra predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva do Národnej rady SR správu o stave slovenského agrosektora za rok 2018. Zo správy možno už na prvý pohľad konštatovať, že vo všetkých ekonomických ukazovateľoch došlo, bohužiaľ, k zhoršeniu stavu.

Alarmujúce je, že ani po 30 rokoch po revolúcii nemáme vyriešené pozemkové vzťahy, kde sa nezačali práce ani na zlomku katastrálnych území a vyčlenené prostriedky na tento účel (45 mil. eur) sa pravdepodobne minú efektu.

Dotácie len na záchranu.

Z ekonomických ukazovateľov stojí za pozornosť neustály trend záporného obchodného salda, ktoré je na úrovni 19,3 % v sume 1,6 mld. eur. Vývoz pritom klesá 2 x rýchlejšie ako dovoz poľnohospodárskych komodít.

Hospodársky zisk celého sektora je na úrovni 99,5 mld. eur, no rozhodujúce sú stále podpory, bez ktorých by bola väčšina podnikov v strate. Aj s nimi je stratových 23,3 % agrofiriem.

Je škoda, že do okresov s najväčším podielom stratových podnikov (právnických osôb), do lokalít Kysúc, Oravy, Liptova, Gemera či Spiša neboli primárne nasmerované projektové podpory aby sa tým znížili dopady sťažených prírodných podmienok. Podporou alternatívnych poľnohospodárskych činností by sa práve v týchto lokalitách mohli rozvíjať ekologické formy poľnohospodárstva, prípadne extenzívna produkcia – napríklad pasienkový chov dobytka bez trhovej produkcie mlieka. Na to by však musela existovať  koncepcia so snahou poskytnúť podporu transparentným výberom projektov. Pravý opak je pravdou. Projektové podpory spravidla smerujú do rúk „našich ľudí“.

Byrokracia stále najvyššia v EÚ.

Záväzok vlády na zníženie byrokracie pre podnikateľov v poľnohospodárstve sa taktiež minul účinku. Stále sme krajinou s najprísnejšou veterinárnou legislatívou v EÚ. Tieto prísne pravidlá sú mnohokrát nezmyselné a neprehodnocujú sa pravidelným hodnotením rizík, ako je tomu vo vyspelých štátoch. Prevádzkovateľ malovýroby musí napĺňať rovnaké hygienické štandardy na zariadenia ako veľkovýrobca, pričom európska legislatíva to nevyžaduje. Je skutočne nevyhnutné, aby mal prevádzkovateľ malej mliekarne na ovčej farme ešte aj certifikát kvality k papierovým utierkam pri umývadle? Lebo aj takéto rarity naše orgány kontroly vyžadujú.

Všetky tieto prehnané požiadavky znamenajú zvýšené náklady výrobcov, ktoré znižujú ich konkurencieschopnosť na trhu. A čo je najhoršie, tento neprimeraný byrokratický a regulačný tlak má za následok rastúce množstvo ilegálnych prevádzok, ktoré sú mimo akúkoľvek kontrolu. Inšpekčné orgány o mnohých vedia, no bez nahlásenia nekonajú. Ako je potom chránený spotrebiteľ?

A napokon, napriek extra-prísnym pravidlám sme neboli uchránení pred žiadnym škandálom, ktorý prehrmel Európou. Ani pred hovädzím mäsom z Poľska, ani pred fipronilovými vajíčkami, brazílskymi salmonelami, atď. Načo sú teda tieto prísne pravidlá dobré? Na výber pokút?

V národných podporách stále na chvoste.

Chronickým problémom u nás je poddimenzovanie národných podpôr a tento problém sa nepodarilo zlepšiť ani súčasnej vláde. Miera národnej podpory v roku 2018 na úrovni 1 mil eur v porovnaní so 150 mil. v ČR či 300 mil. v Maďarsku je tragicky nízka a predpoklad jej navýšenia na 50 až 100 miliónov z výberu poplatkov reťazcov sa ukázal ako nereálny a proti pravidlám EÚ.

Napriek tomu, že každoročne Slovensko čerpá okolo 5 mld. eur podpôr z EÚ sa to na agrosektore adekvátne neprejavuje. Je preto nutné zásadne zmeniť prístup pri rozdeľovaní týchto prostriedkov a to hlavne s dôrazom na transparentnosť a v neposlednom rade na odborné nastavenie projektových podpôr, ktoré by mali byť nasmerované do zmysluplných projektov. Pri súčasnej miere korupcie pri rozdeľovaní dotácií, ako aj absencii odbornej garancie pri tvorbe konceptov, je toto ťažko dosiahnuteľný cieľ. Tomu nasvedčujú tak výsledky ako aj predložená správa o stave slovenského poľnohospodárstva, ktorej sa dá uznať jedine úprimnosť – stav je žalostný.

Teraz najčítanejšie

Ivan Holko

Mojou prácou je veterinárna medicína. Venujem sa výskumu mikróbov a infekčných chorôb zvierat, občas prednášam na univerzite a som aj "kancelárskou krysou" v malej obchodno-poradenskej firme v Nitre. Trochu sa angažujem aj spoločensky a som členom strany SaS, v ktorej pomáham pri tvorbe programu v oblasti poľnohopodárstva, vedy a výskumu.