Otvorený list predsedovi SPPK
Pôvodne som nezamýšľala reagovať touto formou otvoreného listu na Vaše obvinenia, ktoré ste mi osobne povedal večer 22.októbra 2019. To, čo ma prinútilo reagovať bolo zistenie, že o mojej osobe rozširujete nepravdy.
Vážený pán predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory,
Pôvodne som nezamýšľala reagovať touto formou otvoreného listu na Vaše obvinenia a výčitky, ktoré ste mi osobne povedal večer 22.októbra 2019. To, čo ma prinútilo reagovať bolo zistenie, že o mojej osobe rozširujete nepravdy.
Pán predseda, nikdy a na žiadnom fóre som nevystupovala „proti veľkým poľnohospodárskym podnikom“, čo o mne šírite. Moje dlhoročné skúsenosti a poznatky, ktoré som získala na stretnutiach, aj počas návštev na veľkých poľnohospodárskych družstvách, by mi nikdy nedovolili povedať, že tieto podniky na Slovensku nepotrebujeme, alebo že nám škodia.
Naopak! Pokiaľ poľnohospodársky subjekt obhospodaruje viac hektárov, prípadne zabezpečuje diverzifikovanú produkciu, má väčšiu konkurencieschopnosť a dokáže ľahšie uplatniť svoje produkty na trhu. Takéto podniky na Slovensku potrebujeme, aby zabezpečovali veľkovýrobu obilnín, strukovín, olejnín, krmovín, okopanín, ovocia, zeleniny, hrozna, mlieka, mäsa, vajec, apod., pre spracovanie potravín.
No aby bola štruktúra poľnohospodárstva vyvážená, na druhej strane u nás potrebujeme aj menších a stredných podnikateľov na pôde, predovšetkým rodinné farmy, ktoré dokážu zamestnať viac ľudí na vidieku, finalizovať vlastné a často špecifické potraviny a uživiť aj celé rodiny. Určite sám vnímate, že tieto podniky u nás postupne vznikajú, no stretávajú sa s veľkými problémami v súvislosti s legislatívou, byrokraciou, nadmernými kontrolami, prístupom k pôde, či nedostatočnou podporou. A o tom práve hovorím, keď sa stretávam s ľuďmi. Pretože aj malí podnikatelia si zaslúžia podporu a musia byť nevyhnutnou súčasťou slovenského vidieka, ak ho chceme oživiť. Podľa môjho názoru by mal byť ideálny pomer „veľkých a malých“ 60:40.
To, čo mi prekáža, pán predseda, je skôr situácia, do ktorej sa slovenské poľnohospodárstvo dostalo za ostatné desaťročia a najmä systém podpôr, tak ako je v súčasnosti nastavený. Jednoduchá platba na hektár plochy, oddelená od produkcie totiž, pochopiteľne, nemotivuje k produkcii náročnejších plodín. O to viac, že pre tieto výrobky nie je na Slovensku odbyt a reálne dostupné spracovateľské kapacity. V tomto smere nás čaká veľa práce.
Avšak podniky, ktoré na tisíckach hektárov pestujú dookola iba repku, či monokultúry obilnín a kukurice, a potom ich vyvezú ako surovinu do iných krajín, odkiaľ Slovensko dováža hotový olej, mrazené pečivo, či iné potraviny, nie sú zárukou trvalo-udržateľnej poľnohospodárskej a potravinárskej výroby. A tzv. „agrochemické“ podniky, ktoré pre takýchto poľnohospodárov zabezpečujú vstupy (osivá, chemické látky, hnojivá) a tiež odbyt zrnín, mi potom prídu ako paraziti, ktorí sa priživujú na biede našej krajiny a ľudí, prispievajú k degradácii pôdy a vôd, zato žiadnym spôsobom neprispievajú k rozvoju. A to je to, čo mi prekáža najviac.
Keďže ste, pán predseda, sám predstaviteľom jedného z takýchto podnikov, dovoľte mi tu zároveň negatívne reagovať na Vašu ponuku stať sa kooptovaným členom Predstavenstva SPPK. Nemám záujem niesť spoluzodpovednosť za rozhodnutia vedenia komory, ktorej v súčasnosti Vy predsedáte. A tiež nezastupujem žiadnu obec poľnohospodárov, sama nehospodárim na pôde, ani komerčne neprodukujem potraviny. Nebolo by to fér voči ostatným členom Predstavenstva SPPK. Takže ďakujem.
Na záver mi však dovoľte zopakovať ešte raz moju prosbu, aby ste seba, či SPPK neprezentovali ako organizáciu, ktorá zastupuje „všetkých poľnohospodárov na Slovensku“, ako ste to už neraz urobili. Úloha komory spájať a hľadať kompromisné riešenia pre všetkých poľnohospodárov, či potravinárov na Slovensku, podľa môjho názoru nie je v súčasnosti naplnená. To dokazuje aj vznik množstva menších združení zastupujúcich jednotlivé skupiny podnikateľov na pôde v ostatnom čase. Tie totiž nenašli oporu v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, čo je smutné a môže to mať veľa negatívnych dopadov na celú poľnohospodársku obec na Slovensku.
Pán predseda, napokon verím, že nebudete mať opäť problém s tým, ak vyjadrím svoj názor verejne týmto otvoreným listom a privítam, ak aj Vy, pokiaľ budete mať výhrady k mojej práci, či vystupovaniu, budete postupovať podobne. Ďakujem za pochopenie!
S pozdravom,
Ing. Vladimíra Debnárová.
6.11.2019.
