Denník N

Minulosť kandidátov do čela Najvyššieho súdu

Politická angažovanosť, členstvo v súdnej rade či pôsobenie na Európskom súde pre ľudské práva. Aj takéto skutočnosti nájdeme, keď sa pozrieme na doterajšiu aktivitu kandidátov na post predsedu Najvyššieho súdu.

25. novembra sa uskutoční nová voľba predsedu Najvyššieho súdu. Kandidujú dvaja sudcovia Najvyššieho súdu, Alena Šišková a Ján Šikuta. Šiškovú navrhuje bývalá predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, zatiaľ čo Šikuta je navrhnutý nominantom vlády v Súdnej rade, Branislavom Jablonkom. Kandidáti majú spoločné to, že v justícii nestrávili celú svoju doterajšiu kariéru, ale pôsobili aj na iných postoch.

Politická angažovanosť Aleny Šiškovej

Alena Šišková podľa svojho životopisu začínala po skončení vysokej školy ako podniková právnička. V deväťdesiatych rokoch pôsobila ako vyšetrovateľka a neskôr veliteľka personálneho, vnútorného a organizačného odboru na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Topoľčanoch. V roku 1997 nastúpila na Krajský úrad práce v Nitre ako vedúca právneho odboru, kde zotrvala do roku 2001. Jej poslednou pracovnou pozíciou pred nástupom do justície v roku 2003 bol post právničky v Chemickej zdravotnej poisťovni Nitra.

V roku 2012, počas výberového konania na funkciu predsedu Okresného súdu Topoľčany, dostala Šišková otázku ohľadom jej politickej angažovanosti. Odpovedala, že „túto ukončila pri vymenovaní do funkcie sudcu.“

(zdroj: justice.gov.sk, zápisnica z výberového konania na funkciu predsedu OS Topoľčany)

Z dostupných zdrojov nie je možné s absolútnou istotou konštatovať, o aké pôsobenie v politickej sfére išlo. Avšak, Štatistický úrad uvádza vo výsledkoch volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002 osobu s menom Alena Šišková. Kandidovala zo 65. miesta za politickú stranu Hnutie za demokratické Slovensko. Získala 1082 preferenčných hlasov a do parlamentu sa nedostala. Bez ďalších údajov (titul, vek, zamestnanie) však nie je možné s istotou tvrdiť, či ide o tú istú Alenu Šiškovú, ktorá sa dnes chce stať predsedníčkou Najvyššieho súdu. Taktiež nie je možné zistiť, či Alena Šišková bola aj členkou nejakej politickej strany.

(zdroj: data.gov.sk, výsledky volieb do NR SR v roku 2002)
Pôsobenie na okresnom súde

Na Okresný súd Topoľčany nastúpila v roku 2003, pričom od nasledujúceho roku pôsobila na trestnom úseku. V roku 2007 ju minister Štefan Harabin (nominant ĽS-HZDS) vymenoval za predsedníčku tohto súdu. Na tomto poste zotrvala jedno funkčné obdobie, teda do roku 2012. Predsedníčkou sa chcela stať opäť, no neprešla cez výberové konania.

To prvé sa konalo ešte v roku 2011, zúčastnili sa ho len štyria z piatich členov výberovej komisie, pričom tak za ňu, ako aj za jej protikandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku Máriu Krausovú, hlasovali dvaja členovia, preto sa proces musel opakovať. V druhom výberovom konaní umiestnili štyria členovia komisie na prvé miesto práve Šiškovú, no minister spravodlivosti Tomáš Borec ju nevymenoval. Konalo sa teda tretie výberové konanie, kde sa situácia otočila a štyria členovia výberovej komisie uprednostnili jej protikandidátku Krausovú. Minister však ani tentokrát úspešnú uchádzačku do funkcie nevymenoval.

Do štvrtého výberového konania (v septembri 2012) sa prihlásili ďalšie dve uchádzačky a jedna z nich, sudkyňa Miroslava Šúleková, v ňom aj uspela a minister ju do funkcie vymenoval. Šišková sa síce do výberového konania prihlásila, no po hneď po príchode naň odtiaľ odišla, konštatujúc, že sa „takejto frašky“ nezúčastní.

(zdroj: justice.gov.sk)

Toto výberové konanie bolo zaujímavé aj tým, že sa naň dostavila aj štátna tajomníčka Monika Jankovská. Aj jednému členovi výberovej komisie sa totiž nepozdávalo, že ministerstvo neriešilo námietky zaujatosti podané Šiškovou a tiež to, že menovacie dekréty členov komisie neboli podpísané ministrom, ale štátnou tajomníčkou. Jankovská sa vyjadrila, že zákon o súdoch v tomto type konania inštitút námietky zaujatosti nepredpokladá a dekréty podpísala preto, lebo minister bol na dovolenke a neskôr aj na pracovnej ceste. Nezabudla zdôrazniť, že „táto agenda patrí do pôsobnosti ňou riadeného odboru“.

Pôsobenie v Súdnej rade a na Najvyššom súde

Kariéra Aleny Šiškovej sa však aj napriek týmto neúspechom nezabrzdila. Ešte predtým, než sa konalo posledné spomínané výberové konanie, ju Národná rada, v tom čase kontrolovaná stranou Smer-SD, zvolila za členku Súdnej rady. Navrhla ju poslankyňa Jana Laššáková (v súčastnosti sudkyňa Ústavného súdu) a v tajnej voľbe získala 80 hlasov.

(zdroj: nrsr.sk)

V roku 2014 hlasovala vo voľbe predsedu Najvyššieho súdu v oboch kolách za Štefana Harabina. Minister Borec v tejto voľbe síce navrhol na tento post Janu Bajánkovú, no z piatich členov Súdnej rady, ktorých vymenovala vláda Roberta Fica alebo zvolil parlament kontrolovaný stranou Smer-SD, za ňu hlasoval len jeden (Ľuboš Sádovský). V novej voľbe, kde súperili Daniela Švecová (ktorá teraz Šiškovú navrhuje) a Daniel Hudák (štátny tajomník na ministerstve z čias, kedy bol ministrom Harabin), bolo hlasovanie tajné, teda nie je možné zistiť, koho Šišková podporila.

Z okresného súdu Šišková smerovala priamo na Najvyšší súd. Najprv tam bola dočasne pridelená (v rokoch 2013-14), pričom za toto pridelenie hlasovalo 13 zo 16 vtedy prítomných členov Súdnej rady. Člen súdnej rady Dušan Čimo počas tohto zasadnutia kritizoval, že na Najvyšší súd sú dočasne prideľovaní sudcovia priamo z okresných súdov. Harabin reagoval, že títo sudcovia „na najvyšší súd nikdy nepôjdu, podľa môjho názoru, a ani by neprešli, ak by bolo výberové konanie, pokiaľ by si nevykonali stáž a nezískali skúsenosti aj na krajskom súde“.

Šišková síce podľa svojho životopisu žiadne skúsenosti na krajskom súde nezískala, no už v roku 2014 uspela vo výberovom konaní a stala sa tak členkou Najvyššieho súdu natrvalo. Pôvodne mala jedného protikandidáta, sudcu OS Bratislava V Reného Štepánika, no ten sa „z dôvodu choroby a práceneschopnosti“ výberového konania nakoniec nezúčastnil. Šišková získala vo výberovom konaní maximálny možný počet bodov a stala sa stálou sudkyňou trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu. O dva roky uspela aj vo výberom konaní na funkciu predsedníčky senátu. V zozname blízkych osôb uvádza JUDr. Mgr. Vladimíra Šišku, pôsobiaceho na Najvyššom súde v pozícii asistenta.

(zdroj: justice.gov.sk)

Senát, ktorého bola členkou, sa spomína aj v komunikácii Mariána Kočnera s Vladimírom Sklenkom, vtedajším podpredsedom Okresného súdu Bratislava I. Bola členkou senátu, ktorý rozhodol, že konanie s obžalovaným Jozefom Majským sa preruší pre jeho nepriaznivý zdravotný stav, čo bol výsledok, na ktorom Kočnerovi záležalo. V senáte boli ešte Jana Serbová a Gabriela Šimonová, pričom Kočner písal Sklenkovi, že dve členky senátu sú OK a „len Serbová štrajkuje“. Novšie informácie ohľadom tejto komunikácie priniesol aj denník SME.

Šikuta: 11 rokov na Európskom súde pre ľudské práva

Ján Šikuta je rovnako ako Šišková absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského, pričom promoval o rok neskôr ako ona (1983). Svoje vzdelanie si však doplnil mimo iného postgraduálnym štúdiom na Karlovej univerite v Prahe, či doplnkovým štúdium na Oxfordskej univerzite a na John Abbott College v Quebecu. Ako sudca začínal na dnes už neexistujúcom Okresnom súde Bratislava-vidiek a v roku 1990 bol preložený na Krajský súd v Bratislave. V rokoch 1995 až 2004 pôsobil v OSN ako právny poradca na Úrade Vysokého komisára OSN pre utečencov.

Pôsobenie na ESĽP

V roku 2004 Súdna rada vyberala pre vládu trojicu kandidátov, z ktorých si Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyberá sudcu pre Európsky súd pre ľudské práva. Šikutu navrhli dvaja členovia Súdnej rady, nominant vlády Ján Svák (v tom čase docent na Univerzite Komenského a generálny riaditeľ sekcie edičných činnosti na Ministerstve spravodlivosti) a nominant parlamentu Peter Brňák (bývalý poslanec za HZDS, v tom čase sudca Krajského súdu Bratislava). Súdna rada si okrem neho vybrala Jána Drgonca a Imricha Feketeho.

Rada Európy však tento zoznam vrátila, Súdna rada preto kandidátov volila opätovne a namiesto Feketeho nominovala sudkyňu Krajského súdu v Bratislave Soňu Smolovú. Za Šikutu v tejto voľbe hlasovalo 11 z 15 prítomných členov Súdnej rady, štyria sa zdržali. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy si nakoniec za sudcu vybralo Jána Šikutu.

(zdroj: sudnarada.sk)

V roku 2009 bol do tejto funkcie navrhnutý opäť, tentokrát vtedajšou ministerkou spravodlivosti Vierou Petríkovou (nominantkou ĽS-HZDS). Hlasovalo za neho 16 zo 17 prítomných členov Súdnej rady, jeden člen sa zdržal. Spolu s ním boli nominovaní Ján Drgonec a Marica Pirošíková, na Parlamentnom zhromaždení Rady Európy však opäť uspel on. Funkčné obdobie mu malo skončiť v roku 2014, no keďže Parlamentné zhromaždenie odmietlo viacero navrhovaných zoznamov, ostal vo funkcii až do roku 2015, kedy sa sudkyňou ESĽP stala Alena Poláčková.

(zdroj: echr.coe.int)

Po návrate na Slovensko sa stal sudcom Najvyššieho súdu, keďže uspel vo výberovom konaní. Vyberali sa traja sudcovia pre občianskoprávne kolégium, no výberového konania sa nakoniec zúčastnili len dvaja. Šikuta získal o bod viac ako druhá uchádzačka, Alena Svetlovská. Od roku 2016 pôsobí vo funkcii predsedu senátu a je taktiež členom veľkého senátu (ktorý rozhoduje, ak sa jeden senát odchýli od už vyjadreného právneho názoru, ku ktorému dospel iný senát). V roku 2017 kandidoval do Súdnej rady, navrhovalo ho 18 sudcov Okresného a Krajského súdu Žilina. Medzi sudcami získal 398 hlasov, no skončil ako najvyššie umiestnený neúspešný kandidát.

Pokusy dostať sa na Ústavný súd

O post sudcu Ústavného súdu sa uchádzal už v roku 2014. Navrhovali ho Pavol Kubíček, vtedajší dekan Právnickej fakulty UK a Jaroslav Ivor, vtedajší dekan právnickej fakulty Paneurópskej vysokej školy. Hlas mu dalo však len 30 poslancov parlamentu a do užšieho výberu sa teda nedostal. V tohtoročnej prvej voľbe ho navrhovali: Gabriela Dobrovičová, vtedajšia dekanka Právnickej fakulty UPJŠ, Eduard Burda, dekan Právnickej fakulty UK a Mária Patakyová, verejná ochrankyňa práv. V Národnej rade však opäť neuspel.

Portál aktuality.sk však vo svojom prehľade z januára 2019 uviedol, že „Ján Šikuta dnes pôsobí na Najvyššom súde SR, no podľa viacerých oslovených sudcov z toho súdu tam nezapadol, nedarí sa mu tam a tak hľadá inú príležitosť“. Niektoré zdroje vraj tiež spochybnili „či Ján Šikuta spĺňa podmienku, ktorú dal prezident Andrej Kiska – morálku“.

Teraz najčítanejšie

Rastislav Fiťma

Autor je študentom Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika