Denník N

Diagnóza SEH: Syndróm Egyptských Hrncov

Týmto, ako som ho nazval Syndrómom Egyptských Hrncov (SEH), trpíme ako jednotlivci aj ako spoločnosť. Jeho primárnym symptómom je selektívna nostalgia. Podvedome filtrujeme a vymedzujeme negatívne udalosti a javy z našej minulosti, a uchovávame si tie pozitívne spomienky . Toto v rozumnej miere nemusí byť zlé, rád spomínam na čas, Keď naše deti boli malé a na chvíle, čo sme spolu zažili. Rád študujem históriu, aby som porozumel vzorcom spoločenských šablón v súčasnom svete.  To nie je SEH. SEH ma infikuje vtedy, keď v čase keď sa mi niečoho nedostáva, mám túžbu sa vrátiť do minulosti, keď daná potreba bola naplnená, no neuvedomujem si za akú cenu.

„Prieskumy verejnej mienky pred 3500 rokmi na Sinajskej púšti ukazujú, že väčšina Izraelského národa si želá návrat do Egypta.“ Takto nejak by znel titulok fiktívnych novín, ktoré by hodnotili situáciu po vyjdení z Egypta. Po 400 ročnej porobe v egyptskom otroctve, plného strádania, otrockej práce, ohrozenia na zdraví aj na živote, potom ako Pán Boh zasľúbil otrokom slobodu a budúcnosť v krajine zasľúbenej, ktorá preteká mliekom a medom, keď slávne vyviedol Svoj ľud do lepšej budúcnosti – pri najbližšej prekážke volanie: „Chceme ísť naspäť!“

Naša prevrátená optika nám hovorí, že tam kde bolo trápenie vidíme plné hrnce, a tam kde je prísľub lepších zajtrajškov vidíme len samé problémy a ťažkosti. Toto sa prejavilo aj vtedy, keď boli vyslaní špehovia, aby preskúmali zasľúbenú zem.  Iba dvaja z nich sa navracajú s nadšením, a opisujú hojnosť požehnania, ktoré im Boh pripravil. Zvyšní vyzvedači opisujú nezdolateľné prekážky a dávajú za pravdu tým, ktorí sa chcú vrátiť do Egypta. Výsledok? Celá jedna generácia zostane zaseknutá na Sinajskej púšti. Ani sa nevrátia, ani nepostúpia, blúdia v kruhu dokola, kým nevymrú, a do zasľúbenej zeme pokračuje generácia, ktorá Egypt nezažila, pod vedením práve tých dvoch zvedov , ktorí videli v zasľúbenej zemi to všetko pozitívne.

Týmto, ako som ho nazval Syndrómom Egyptských Hrncov (SEH), trpíme ako jednotlivci aj ako spoločnosť. Jeho primárnym symptómom je selektívna nostalgia. Podvedome filtrujeme a vymedzujeme negatívne udalosti a javy z našej minulosti, a uchovávame si tie pozitívne spomienky . Toto v rozumnej miere nemusí byť zlé, rád spomínam na čas, keď naše deti boli malé a na chvíle, čo sme spolu zažili. Rád študujem históriu, aby som porozumel vzorcom spoločenských šablón v súčasnom svete.  To nie je SEH. SEH ma infikuje vtedy, keď v čase keď sa mi niečoho nedostáva, mám túžbu sa vrátiť do minulosti, keď daná potreba bola naplnená, no neuvedomujem si za akú cenu.

Nedávno vyšiel prieskum , že značná časť ľudí sa túži vrátiť do časov pred Novembrom 1989. Keď som si ho prečítal, uvedomil som si, že Slovensko je 30 rokov zaseknuté na Sinajskej púšti.  Izraelci boli 40, takže mám nádej že tá doba snáď skoro skončí. Pasca SEH je v tom, že do tej selektívnej minulosti sa vrátiť nedá, lebo je fiktívna.  Vymedzila zo svojich spomienok gulagy, šikanu, prenasledovanie, nerovnosť šancí pre politicky alebo inak perzekvovaných jednotlivcov aj celé rodiny. Na Netflixe zaradili do ponuky  minulý týždeň film Obchod na korze. Veľmi dobrý liek na určitý druh fiktívnej minulosti.  Východisko je v budúcnosti, nie v minulosti.  Lenže príbeh izraelských špehov nám ukazuje, že aj budúcnosť môže byť fiktívna. Selektívne poukazujúc iba na problémy západných demokracii,  ktoré môžu byť aj reálne, no už vymedzuje z obrazu obyvateľstva ako sa tieto krajiny s nimi pasujú, prípadne vymedzuje všetko pozitívne, ako napríklad vládu zákona. Takže liek pre SEH postihnutom Slovensku je toto – mať predstaviteľov krajiny, ktorí jasne narysujú budúcnosť Slovenska a pomenujú akým spôsobom sa k nej chcú priblížiť. Mať predstaviteľov krajiny, ktorí budú jasne dementovať nostalgiou filtrovanú selektívnu minulosť. A mať sa na pozore pred takými, ktorí si November 89 ani nevšimli, prípadne s tou egyptskou mocou priamo kolaborovali.

Tak ako pred 3500 rokmi v izraelskom národe, vidím nádej v generácii, ktorá Egypt nezažila, a preto SEHom netrpí. Nebojme sa nechať ňou vyviesť z nášho blúdenia po Sinajskej púšti. Lebo nádej, je signálom, že sme uzdravení a imúnni voči SEH. Apoštol Pavol to vyjadril slovami: „Zabúdam na to čo je za mnou, ženiem sa za tým čo je predo mnou.“ Pridajme sa k nemu.

Teraz najčítanejšie

Ivan Hlavanda

Patent na rozum nemám. Som hriešny, omylný, emotívny, častokrát cynicko-sarkastický, ublížil som mnohým, a predsa sa nadejem, že sa nad to povznesiete a pokúsite sa oddeliť predložené myšlienky v mojich blogoch, ktoré budú nasledovať - od ich nedokonalého autora.