Denník N

Vražda Ernesta Valka ako silvestrovský vtip

Mnohé okolnosti riešenia vraždy bývalého predsedu československého Ústavného súdu Ernesta Valka znejú ako čierny humor. Naposledy sa k nim pridalo avizované neverejné pojednávanie o dohode o vine a treste s Jaroslavom K., ktorý sa priznal k lúpeži vo Valkovej vile. A ktorý tvrdí aj to, že jeho komplic Jozef R. počas lúpeže Valka zavraždil. Pojednávanie sa koná totiž na Silvestra, teda 31.decembra. Nie, nie je to silvestrovský žart, ale skutočnosť.

Zastrelený v svojom dome

Pripomeňme, že v pondelok 8. novembra 2010 vo večerných hodinách zastrelili Valka ranou do ľavej časti hrude v  jeho dome v  Limbachu. Tesne pred svojím zavraždením telefonoval svojej spolupracovníčke. Počas telefonátu vošiel z garáže do obytnej časti domu. Sťažoval sa jej, že v dome silno páchne acetón. Neznepokojilo ho to, ustavične mu v dome čosi dorábali. Otvoril okná a cez ne do obývačky vošli jeho vrahovia. Boli dvaja. Podľa slov Jaroslava K. prišli lúpiť, lenže z domu nezmizlo nič. Polícia síce našla revolver Ernesta Valka vo vodnej nádrži v Kučišdorfskej doline v októbri 2014, len doteraz ostalo nevysvetlené, či revolver ukradli pri tejto lúpeži, ale ho zlodeji ukradli rok pred vraždou. Vrahovia utiekli cez záhradu.

Priznanie

Polícii sa o sedem rokov po vražde priznal Jaroslav K., ktorý si vo väzení odpykával trest za lúpež banky a je tam doteraz. Tvrdil, že sa s Jozefom R. (ktorý je tiež uväznený za bankovú lúpež) dozvedeli, že Valko nosí pri sebe značný obnos peňazí. Niekoľko týždňov pred vraždou dom sledovali, aby spoznali Valkove zvyky. Podľa ďalších slov Jaroslava K. na príchod Valka priam čakali. A keď už bol Valko doma, cez okenný rám vstrekli do domu chemikáliu, aby ho prinútili vetrať a tak sa mohli dostať dnu bez toho, že by sa spustil alarm. Lenže vzápätí sa zľakli toho, že je Valko doma. Spúšť mal podľa Jaroslava K. stlačiť Jozef R.

Jaroslav K. zopakoval, že nešlo o plánovanú vraždu, ale o lúpežné prepadnutie, pri ktorom spanikárili a Jozef R. vlastne omylom aj vraždil.

Vražda mimochodom kvôli lúpeži bez lúpeže?

Vďaka priznaniu Jaroslava K. sa v roku 2017 našla vražedná zbraň blízo priehrady v Kučišdorfskej doline. Vyšetrovanie vraždy sa uzavrelo s výsledkom, že naozaj išlo o lúpežné prepadnutie, a nie nájomnú vraždu, ako sa dovtedy predpokladalo. Valko bol teda podľa vyšetrujúcich orgánov len náhodou zastrelený zlodejmi, aj keď z domu okrem už spomenutého revolvera nezmizlo nič. Dokonca ostala nepovšimnutá aj Valkova peňaženka s väčším obnosom peňazí, ktorá ležala na aktovke na kuchynskom stole.

Navyše vysvitlo, že doteraz nevypátraní zlodeji sa dostali do Valkovho domu aj približne rok pred vraždou a vtedy Valkovi ukradliprsteň, hodinky a revolver. Takže nie je celkom jasné, kedy sa Valkova zbraň ocitla v priehrade.

Panika z prítomnosti Valka, hoci plánovali, že Valko bude doma?

Nedôveryhodné je aj ďalšie tvrdenie Jaroslava K. o spanikárení, keď sa ocitli zoči voči Valkovi, hoci čakali na jeho príchod? A keď už spanikárili, prečo neušli cez dokorán otvorené okná do záhrady bez toho, že by Valka zabili? Keď už chceli len lúpiť, načo sa po zuby ozbrojili? Paniku nespomínal ani bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, keď novinárom 11. októbra 2017 opísal priebeh Valkovej vraždy. Keď lupiči podľa Gašpara vošli do domu a stretli sa s Valkom: „..obvinený Jozef R. mal v tom čase už v ruke strelnú zbraň a vystrelil tak, že ho trafil do ľavej strany a spôsobil mu vlastne smrteľné zranenie.“

A podľa ďalšieho Gašparovho opisu obaja obvinení ani v náznaku nespanikárili: „Následne prehľadali dom z pohľadu majetkového prospechu a odišliz miesta činu.“

Na stole ostal ležať otvorený Valkov kožený kufrík, na ktorom bola položená už spomenutá peňaženka so značným obnosom bankoviek.

Právny zástupca Jaroslava K.

Ako zlý vtip vyznieva aj fakt, že Jaroslava K. zastupuje Daniel Lipšic, priateľ Ernesta Valka, ktorý navyše pracoval u Valka ako jeho koncipient. Lipšic tvrdí, že zastupuje Jaroslava K., lebo sa chcel podieľať na odhalení pravdy: „Ernest Valko bol môj učiteľ, môj kolega, môj priateľ. Do smrti bysom si vyčítal, ak by som zapríčinil, že sa nepodarilo jeho vraždu objasniť a vyšetriť.“

Lipšic zdôraznil, že v septembri 2017 „došlo k nedorozumeniu ohľadom ďalšieho postupu pri uzatváraní dohody o vine a treste, a preto(Jaroslav K.) bol rozhodnutý spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní ukončiť. Svoju ďalšiu spoluprácu podmienil tým, aby som ho v danej veci ako obvineného a následne (pravdepodobne) ako korunného svedka zastupoval.“

Zopakujme, že strelnú zbraň, ktorou zastrelili Ernesta Valka, našla polícia vďaka výpovede Jaroslava K. už 27.augusta, keď ho ešte Lipšic nezastupoval. V septembri, keď sa stal jeho advokátom, už bola „pravda“, ktorú má Lipšic na mysli, odhalená. Logicky sa dospelo k záveru, že aj Jaroslav K. aj Jozef R. podľa všetkého boli v čase vraždy vo Valkovom dome. Po jej nájdení kompetentné orgány stáli a dodnes stoja pred ďalšími bodmi odhaľovania pravdy. Ako sa v skutočnosti vražda odohrala? Kto stlačil spúšť? Bol to naozaj Jozef R., ako tvrdí Lipšicov klient? Alebo to bol on sám? A ak predsa len išlo o plánovanú vraždu, kto si ju objednal?

Ibaže tieto verzie by znamenali, že by sa Lipšicovmu klientovi Jaroslavovi K. značne priťažilo, dostal by oveľa vyšší trest. A Lipšic ako jeho advokát predsa musí bojovať o presný opak. Povedané inak – z funkcie právneho zástupcu jedného z podozrivých Lipšicovi vyplýva úloha chrániť svojho klienta aj za cenu zahmlievania pravdy o vražde jeho priateľa a učiteľa.

Jaroslav K. lúpil v inom Valkovom dome ako Jozef R.?

S Jaroslavom K. koncom mája tohto roku uzatvoril prokurátor generálnej prokuratúry dohodu o vine a treste, v ktorej navrhuje trest sedem rokov a dva mesiace, keďže z vraždy Jaroslav K. Nebol obvinený. Tak by si Jaroslav K. odsedel len o pár týždňov viac, než koľko by sedel pôvodne za vylúpenie banky. Údajne pri spoločnej konfrontácii Jaroslava K. a Jozefa R. došlo k mnohým nezrovnalostiam, ich tvrdenia si odporovali. Jozef R. totiž dodnes odmieta, že by bol vrahom on. Odmietol aj dohodu o vine a treste.

Prečo sa ale potom nehľadá, ako sa skutok naozaj odohral, ale práve naopak prokurátor generálnej prokuratúry vylúčil Jaroslava K. zo spoločnej trestnej veci na samostatné konanie, keď išlo a stále ide o tú istú lúpež a vraždu?

Koho DNA sa našlo počas vyšetrovania?

Prokuratúra sa ešte v decembri 2010, teda mesiac po vražde, pochválila, že pri obhliadkach sa zaistilo 107 stôp z piatich oblastí: trasológia, daktyloskopia, biológia, chémia a DNA. S týmto faktom sa Peter Šufliarsky z generálnej prokuratúry hrdil aj v apríli 2011. Dodnes ale autori týchto stôp ostali pe verejnosť zahalení pod rúškom tajomstva. Takže nevieme, či polícia získala DNA Jaroslava K a Jozefa R. Alebo niekoho iného.

Nevyšetrené susedské lúpeže

V ten istý deň vtedajší policajný prezident Jaroslav Spišiak a prokurátor Peter Šufliarsky tvrdili, že v Limbachu neďaleko Valkovho bydliskapár mesiacov pred vraždou prepadli rodinu v ich dome s použitím acetónu. Šufliarsky dodal, že vyšetrovacia skupina sa zaoberá aj inými podobnými lúpežnými prepadnutiami. V máji na facebooku si tento fakt všimol bývalý šéf vyšetrovaveľov Jozef Šátek.

Do Valkovho domu, ako podčiarkol Šátek, sa páchatelia mali dostať tak, že do železného okenného rámu vyvŕtali otvor, cez ktorý vstrelili náboj so smradľavým obsahom, aby obeť otvorila dvere, pričom tesne pred zavraždením Valka sa v jeho susedstve mala podľa polície odohrať takmer totožná lúpež. Páchatelia navŕtali okenný rám a vstrelili zapáchajúcu látku, aby následne po otvorení dverí prepadli manželský pár, ktorých zviazali a olúpili. Šátek podčiarkuje, že kým Jozefa R. a Jaroslava K. v prípade Valka obvinili, v rámci rabovania u susedov sa tak doteraz nestalo: „Jozef R. s Jaroslavom K. rovnakým spôsobom vnikli do domu Valka a tohto mali podľa Jaroslava K. olúpiť, respektíve Jozefom R. zavraždiť, k čomu sa Jaroslav K. priznal a polícia tomu uverila. Ale polícia nemá dostatok dôkazov k tomu, aby týchto páchateľov (však kto iný by rovnakým spôsobom na rovnakom mieste a čase použil takýto špeciálny spôsob otvorenie dverí?) neobvinili z ďalšej lúpeže?“

Výhrady dcéry Ernesta Valka voči Dohode o vine o treste

Jana Valková ako poškodená zaslala 17. júna na patričný okresný súd svoje výhrady k návrhu na schválenie dohody o vine a treste. V prvom rade namieta, že v rozpore s trestným poriadkom nemala „reálnu možnosť vyjadriť sa k  obsahu Dohody o  vine a  treste medzi prokurátorom GP SR a  obvineným Jaroslavom K.“

Valková upozorňuje, že obaja obvinení si vedome vzali na lúpež strelnú zbraň, „aby ju použili na násilné dosiahnutie svojho cieľa, takže nech už strieľal ktokoľvek, obaja sú za vraždu zodpovední.“

Ďalej spochybňuje verziu lúpeže a opiera sa pritom o výsledky vyšetrovania: „Táto verzia je prospešná pre oboch páchateľov a  nič nevylučuje ich vzájomnú kooperáciu a  zbavovania sa zodpovednosti za omnoho závažnejší skutok, akým je vražda,” podčiarkuje Valková a dodáva, že za lúpež s následkom smrti páchateľom hrozí väzenie na 10 až 15 rokov, zatiaľ čo za vraždu je to 15 až 20 rokov, resp. za tzv. úkladnú vraždu až 20 – 25 väzenia alebo doživotie.

Navaľnyj a Európsky súd pre ľudské práva

Valková sa odvoláva aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z júla 2016, ktoré sa týkalo ruského opozičného aktivistu Alexeja Navaľného a podnikateľa Piotra Oficerova. Navaľnyj a Oficerov protestovali voči tomu, že v ich prípade ruské súdne orgány vylúčili niekoľkých spoluobvinených na samostatné konania bez toho, že by ostatných obvinených konfrontovali s ich výpoveďami. Tým ich de facto zvýhodnil voči ostatným. Európsky súd dal za pravdu Navaľnému a Oficerovi a zdôraznil, že všetci obvinení musia mať rovnaké práva na obhajobu a ani jeden z nich sa nesmie znevýhodňovať v prospech ďalších.

Telefonát Pavlovi Hrušovskému

Vráťme sa ešte k posledným hodinám Valka. Približne dve hodiny pred vraždou Valko telefonoval vtedajšiemu predsedovi parlamentu Pavlovi Hrušovskému. Podľa svedkyne, ktorá počula telefonát z hlasného odposluchu v Hrušovského kancelárii, Valko naliehavo žiadal Hrušovského o okamžité stretnutie. Hrušovský sa ale ospravedlnil, že už má program a dohodol si stretnutie s ním na druhý deň ráno, teda na utorok. Chcel Valko požiadať Hrušovskému, aby mu na ten večer poskytol svojich ochrankárov, ktorých mal pridelených ako predseda národnej rady? To sa môžeme už len dohadovať.

Fakt, že Valko telefonoval približne dve hodiny pred zavraždením Hrušovskému, je zaznamenaný aj vo vyšetrovacom spise.

Prečo nevolal na políciu?

Ak Valko už v čase, keď telefonoval Hrušovskému, mal indície, že mu ide o život, natíska sa otázka, prečo netelefonoval na políciu a nežiadal policajtov o pomoc. Vysvetlením zrejme je, že po svojom štvordňovom zatknutí v roku 2006, keď ho polícia spolu s podnikateľom Ladislavom Rehákom neoprávnene obvinila z vydierania, prestal polícii veriť.

Valko a najväčšie ekonomické kauzy

Pripomeňme ešte, že Valko zastupoval štát v tých najväčších ekonomických prípadoch. Išlo o nepochopiteľný, vymyslený spor schránkovej cyperskej spoločnosti Lemikon s národnou lotériovou spoločnosťou Tipos o know-how bývalej Športky. Valko obhajoval aj Slovenský plynárenský priemysel (SPP), v tom čase štátny, v  súdnom spore o podozrivé zmenky bývalého riaditeľa SPP Jána Duckého. Jednoznačne zásluhou Valka SPP nemusela vyplatiť zmenky v miliónových hodnotách.

Radil aj štátnym Lesom SR, ako vycúvať z nanajvýš nevýhodných zmlúv z obdobia prvej vlády Roberta Fica.

Isté obdobie bol právnym zástupcom podnikateľa Tobiáša Loyku v kauze Rašelina Quido, v ktorej sa tiež jednalo o mnoho miliónový majetok.

Bol spoluautorom právnej analýzy v prípade takzvanej pezinskej skládky, ktorá dávala za pravdu aktivistom.

V neposlednom rade stál za mnohými návrhmi zákonov z dielne SDKÚ a KDH, ktoré pomáhali budovať slovenský právny systém.

Zastrašovanie ľudí okolo Tiposu?

Za zmienku stojí aj to, že dva mesiace pred Valkovým zastrelením, presnejšie 9.septembra 2010 členovi predstavenstva Tiposu Milanovi Homoľovi podpálili služobné auto, ktoré zhorelo do tla. Homoľa zodpovedal za forenzný audit spoločnosti, ktorý sa uskutočnil kvôli kauze Tipos po zmene vlády a následnej výmene šéfov v štátnej lotériovej spoločnosti. Štátna lotéria aj na  základe auditu začala robiť všetko pre  to, aby štát spor vyhral napriek tomu, že vtedajší minister financií Ján Počiatek v tichosti podpísal so schránkovým Lemikonom nezmyselnú a pre Slovensko vrcholne nevýhodnú dohodu o  urovnaní, podľa ktorej mal Tipos zaplatiť Lemikonu 66,39 milióna eur.

Do Lemikonu vďaka zmluve poputovala aj prvá splátka 400 miliónov korún. Zmluvu sa napokon podarilo vďaka vtedajšej opozícii pozastaviť akeď nastúpila vláda Ivety Radičovej, v Tipose sa vymenili šéfovia a pokračovalo sa v súdnom riešení zrušenia škandalóznej Počiatkovej dohody.

Valko sa stal zástupcom Tipos pred Ústavným súdom, Tiposu poskytoval aj iné právne konzultácie.

Ďalšia vražda zástupcu Tiposu

A dokonca v júni 2011 zastrelili Romana Ožvolda, ktorý sa v roku 2008 ako predseda Dozornej rady Tiposu podieľal na rokovaniach s Lemikonom. Súd odsúdil Ožvoldovho vraha na 25 rokov väzenia, pričom za motív vraždy určil lúpež. Napriek tomu ostáva zvláštnym, že hneď traja ľudia, ktorí mali do činenia s kauzou Tipos, sa stali obeťou násilia, pričom dvaja z nich boli zavraždení.

Záver Tiposu

Len pre poriadok dodajme, že až v auguste tohto roku sa kauza Tipos uzavrela s výsledkom, že Tipos nemusí Lemikonu zaplatiť ani cent. Najvyšší súd po dlhých ťahaniciach napokon rozhodol, že nároky schránkovej cyperskej spoločnosti nemajú právny základ a opodstatnenie.

Vo väzení s podnikateľom Rehákom

Vráťme sa k Valkovi. Medziiným zastupoval aj podnikateľa Ladislava Reháka, polícia ich oboch v  roku 2006 na štyri dni zaistila a obvinila z vydierania. Počas Valkovho zadržania polícia vykonala podrobnú prehliadku v jeho advokátskej kancelárii, nedodržala pritom zákonné postupy, dokonca protiprávne zhabala Valkove počítače, kde mal aj háklivé informácie o svojich iných klientoch v rámci ďalších prípadov. Slovenská advokátska komora, ale aj ďalší právnici jednoznačne označili toto konanie polície za škandalózne.

Prokuratúra neskôr skonštatovala, že aj zadržanie aj domová prehliadka boli protizákonné a Valka aj Reháka zbavila všetkých obvinení.

Krádež v kancelárii Valka

Za zmienku stojí aj to, že rok pred Valkovým zatknutím počas leta 2005 jeho advokátsku kanceláriu vykradli. Páchateľom sa podarilo vypnúť elektrinu v celej Búdkovej ulici, kde kancelária sídlila, čím vyblokovalibezpečnostné kamery. Poplašné zariadenie znefunkčnili tak, že doňho párkrát strelili revolverom s tlmičom. Vtedy nepotrebovali, aby niekto v kancelárii ostal a omylom ich vpustil dnu.

Zlodeji si zrejme odfotili jeho spisy.

Na záver

V súčasnosti sa spoločnosť sústredila na odhalenie vinníkov vraždy mladého novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenoice Martiny kušnírovej. To je pravdaže správne. Chybou je, že ďalšie závažné kauzy z minulosti ostávajú zabudnuté. Patrí medzi nich aj odhalenie zavraždenia Ernesta Valka.

A zdá sa, akoby ani kompetentné orgány nepripisovali veký význam odhaleniu pravdy vo Valkovom prípade. Zatiaľ čo vyšetrovania Kuciakovej vraždy sa po protestoch verejnosti chopil špičkový tím, ktorému pomáhali aj zahraničné kompetentné orgány, prípad vraždy Ernesta Valka získava čoraz viac tragikomických prvkov, ktoré sa nanajvýš hodia do absurdnej drámy, a nie do práce orgánov činných v trestnom konaní a rozhodovania súdu, pričom do očí bijúce nezrovnalosti a nelogickosti ostávajú nepovšimnuté.

A je pritom nad slnko jasnejšie, že neférové vyšetrenie Valkovej vraždy má rovnaký zlý dopad na fungovanie práva a zákonnosti ako je to v prípade vyšetrovania Janka Kuciaka.

Teraz najčítanejšie