Denník N

Fico, Pellegrini a Žiga sa kvôli Mochovciam už len modlia

Mochovce sú Čiernym Petrom, ktorého si budúca vláda chtiac-nechtiac bude musieť potiahnuť. Do volieb sa totiž nielenže nepodarí zaviesť palivo, ale ani len Úrad jadrového dozoru dovtedy nevydá povolenie na začatie uvedenia tretieho bloku tejto atómovej elektrárne do prevádzky.

Skrývať sa za rakúskych aktivistov sa po tohtoročnom doplnení atómového zákona však už nedá a neobstojí ani zľahčovanie situácie riaditeľom Slovenských elektrární Branislavom Strýčkom, že ide iba o „pár-mesačné oneskorenie“. Pár mesiacov to síce skutočne je, ale iba voči poslednému oddialeniu. Pôvodný termín uvedenia tretieho a štvrtého bloku atómovej elektrárne v Mochovciach bol totiž naplánovaný na rok 2012. Odvtedy došlo k oddialeniu „o pár mesiacov“ celkovo 12 krát!

A aj keď vôbec nie som poverčivý, obávam sa, že ak k oddialeniu uvedenia tretieho bloku do prevádzky dôjde po zlovestný trinásty krát, pre Slovenské elektrárne to môže znamenať  koniec. Okrem toho, že Slovenské elektrárne sú v omeškaní s dostavbou už o viac ako dvojnásobok času, rovnako prekročený bol aj rozpočet. Takmer 6 miliárd eur odklepnutých pre Mochovce, totiž neznamená iba to, že z dividend sme od privatizácie elektrární nevideli ani cent, ale aj že všetok ich majetok je založený. A hoci sa hovorí, že ak si od banky požičiate 1000 eur a neviete ich splatiť, máte problém, ak si však požičiate milión a nesplácate ich, problém má banka, v tomto prípade to ale tak celkom neplatí. Dôvodom je to, že 34% vlastnícky podiel v Slovenských elektrárňach má štát a ten má záujem aj na takzvanom strategickom majetku, ktorý podnik vlastní. Takzvanom preto, že tento zatiaľ za strategický ešte označený nebol, no určite by k tomu došlo, ak by sa ho mali zmocniť veritelia. Ide najmä o sústavu vodných diel Vážskej kaskády,  prečerpávaciu elektráreň Čierny Váh, či všetky aktívne aj neaktívne bloky atómových elektrární. No a ak je niečo strategické a treba to získať do rúk štátu, tak to treba aj vyplatiť. A to by bolo aj v tomto prípade z našich daní.

Pritom vôbec nejde o fazuľky, rovnako ako ani náš tretinový podiel na dlhu Slovenských elektrární nie je niečím, čo by sa dalo len tak zahovoriť. A už vôbec nie vysvetlením pána Branislava Strýčka, že oddialením uvedenia Mochoviec do prevádzky „zisky nestrácame, iba ich posúvame v čase“. Ten čas totiž Mochovce už nemajú. Napokon, uvedenie tretieho bloku do prevádzky, a aj to iba skúšobnej, je iba míľnikom na polceste. Šesťmiliardový dlh sa totiž vzťahuje na oba bloky a spustenie prvého z nich, je ako mať na bicykli namontované iba jedno koleso. Šikovný kaskadér s ním takto síce dokáže chvíľu balansovať, o plnohodnotnej jazde sa však dá hovoriť iba ťažko. Polovica výkonu Mochoviec skrátka na splatenie dlhov stačiť nebude a tak štvrtý blok v prevádzke je nevyhnutnosťou. O tom sa dnes ale paradoxne mlčí. Napokon ako aj riaditeľ elektrární naznačil, hovoriť o súčasnom rozpočte ako dostatočnom na dostavbu oboch blokov je tvrdenie iba v teoretickej rovine. A tvrdenie, že by mohol byť štvrtý blok uvedený do prevádzky do jedného roku od spustenia tretieho je skôr z kategórie sci-fi.

Súčasne si ale treba aj otvorene povedať, kto tohto mochoveckého Čierneho Petra vyrobil? Bolo by veľmi jednoduché hodiť všetku vinu na talianskeho akcionára, aj keď ospravedlňovať ho určite nemožno. Enel je skrátka dodávateľ, ktorý s výstavbou atómových zariadení nemal a okrem Mochoviec dodnes nemá žiadnu skúsenosť. Urobiť si zo Slovenska povestného pokusného králika a miesto na učenie sa na vlastných chybách im umožnil Robert Fico. Vyhrážka zoštátnením na Talianov zabrala, no nenechali to len tak. Dividendy si síce nevyplácali, ale možnosť podieľať sa na dostavbe subdodávateľsky cez dcérske a spriaznené talianske firmy si ujsť nenechali. Rovnako postupoval aj Robert Fico. Jeho vtedajší poradca pre energetiku Vladimír Práznovský je dodnes majiteľom spoločnosti Enseco, ktorá je jedným z hlavných dodávateľov. Jej ročné tržby vďaka prácam na Mochovciach sa hýbu od 35 v minulom roku, po 77 miliónov eur v roku 2013.

Robert Fico sa ale dnes už k Mochovciam nevyjadruje a ani nehlási. A nerobí to už ani Peter Pellegrini, tobôž nie Peter Žiga. S hlavou strčenou v piesku sa modlia, aby v Mochovciach do volieb nič neprasklo. Obrazne a ani reálne. Ich základným heslom je – kto nič nerobí, nič nepokazí. Ako ochranný štít nastrčili generálneho riaditeľa Slovenských elektrární pána Strýčka, ale aj tom už dochádza dych a fantázia. Čierny Peter, bezodná diera, nekonečný príbeh, či tikajúca bomba je niekoľko prívlastkov pre Mochovce, ktoré sa objavujú v súvislosti s touto elektrárňou. Riešenie však existuje a jeho podstata sa skrýva vo výroku Tomáša Garrigua Masaryka – Nebát se a nekrást!

Ako strana SaS sme vo volebnom programe toto riešenie pre Mochovce  rozpísali do troch základných bodov:

  1. Administratívne a legislatívne podporíme urýchlenú dostavbu a uvedenie tretieho a štvrtého bloku atómovej elektrárne Mochovce za podmienky dodržania všetkých bezpečnostných, environmentálnych a technologických predpisov, bez potreby ďalšieho navyšovania rozpočtu.
  2. V prípade konkurzu spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. prijmeme legislatívne opatrenia na ochránenie jej majetku, ktorý možno považovať za strategický pre fungovanie štátu, napríklad formou práva posledného slova k nakladaniu s majetkom tvoriacim konkurznú podstatu.
  3. Vyvodíme majetkovú a trestnoprávnu zodpovednosť za stále nedokončenú a predraženú výstavbu atómovej elektrárne Mochovce.

Teraz najčítanejšie

Karol Galek

Od roku 2004 sa venujem energetike a všetkému, čo s energiami, ich výrobou, distribúciou, spotrebou, či úsporami súvisí. Po parlamentných voľbách v marci 2020 som prijal ponuku Richarda Sulíka stať sa jeho štátnym tajomníkom na Ministerstve hospodárstva SR. Podľa hesla - za menej politiky v energetike - sa snažím dosiahnuť nízke a spravodlivé ceny energií pre všetkých.