Denník N

Deň červených makov a my. Identita a vykorenenosť. Malé a veľké dejiny…

Zvyčajne sem píšem tieto blogy buď z nejakého impulzu, či silnej myšlienky, Zvyčajne pod dojmom, že je to niečo originálne či inšpirujúce… Kvalita je skôr v rovine cennej autenticity, v štýle automatického písania, surrealizmu… Teraz však vlastne mám skôr potrebu písať a myšlienka sa ukáže verím, v priebehu písania.

Do poznámok k dnešnému dňu som si dal i termín „zákon najmenšieho úsilia“, ktorý mal potvrdzovať  rôzny výskyt „náhod“ v priebehu pár dní. Išlo o výskyt čísel „11“, ktoré pozorujem v rámci zamerania (intencionalita) posledné dva roky. Keďže sa však zameriava to naše OZ Presadíme na udalosť podpisu mieru, ktorý bol 11.11. 1918 v Paríži, keď oficiálne skončila podpisom dohody prvá svetová vojna (11.11.hod) tak to nie je až také prekvapujúce… Ráno vstanem, PC hlási, je jedenásť stupňov. Odnesiem peniaze do banky, stroj prepočíta, že je to jedenásť bankoviek. Dostaneme darom dar pre deti, ktoré sa zúčastnili našej akcie, je to vtáčia búdka, má poradové číslo 101, ako počet rokov, ktoré nastali po skončení tej vojny, alebo, dve jednotky…

Pripravili sme minulý rok filmovú stopu, pamäťovú stopu, stavu, aký je pred vybudovaním kompletnej električky s urbanistickým zázemím“, rozvojom. Ak si pozriete zostrih zo včerajšej udalosti, pretože, medzitým, ako toto píšem, mi v tablete došla baterka a v rámci prerušenia písania som si stanovil, že gro blogu bude práve tento zostrih z Behu vďaky, zo Dňa červených makov, kedy sme mali tú šťastnú chvíľku a mohli sa odfotiť a stretnúť aspoň na pár sekúnd s našou pani prezidentkou SR (aj so synom, ktorý bežal popri mne tých 5,2 km… (Beh vďaky)), teda, o to viac v porovnaní čitateľ ocení fakt, že sme v dokumente s názvom Miesto pre život  100 rokov akoby zázrakom mali team filmárov pod vedením režiséra Jara Vojteka…pochopí čitateľ, že strih je dôležitá schopnosť…

Pieseň, ktorá vznikla na základe tohto filmu:

https://www.youtube.com/watch?v=cUMQmZv8xuI

Teda, prerušená myšlienka, zamrznutý PC…chcel som napísať, že v rámci skúsenosti so školami, mali sme tam zastúpenie asi z každej základnej školy z Petržalky, s úmyslom ,že sa stretnú s rekordérom Matejom Tóthom, buď si zabežia s nadšením, že je mier, energia, detská radosť…potom po korekcii byrokracie, s ktorou sme spolupracovali, sme to zmenili na chôdzu s prvkami edukácie, telesnej i občianskej, či filozofickej výchovy…boli tam teda určité nepochopenia, frustrácia, organizačné problémy a o to viac som si kládol otázku, čo sa zmenilo za tých sto rokov????

Možno až tak veľa ani nie, v tej podstate… Ak kvantitu a makro veci, infraštruktúru, inštitúcie s formálnym naplnením nechcem rátať… možno o to viac, je dobré vnímať i tú malú históriu, naše stavy, zmeny, bytie, vedomie, rozvoj osobnosti, duše. Klásť si otázky a byť zodpovedný k tej slobode, ktorú sme dostali „darom“.

Teda doplním ďalšiu časť, ktorá mi časom, v rámci prerušenia toku automatického písania napadla.

V novinách vyšla myšlienka F. Gála, že udalosť November 89 je bezpochyby najdôležitejší okamih našich dejín.

Ja by som zas povedal, že práve vznik štruktúr demokracie, vedenie filozofa, štátnika, stratéga TGM,

je rozhodujúci „skok kvality“.

Ľudia vďaka skúsenosti si uvedomili, že takto byť len „hračkou“, prostriedkom, v rukách panovníkov, nie je spravodlivé. Vytvorila sa možno prvý krát verejná mienka v masovej mierke a túžba ľudí sa „pretavila“ do novej snahy o mier (11.11- 1918, o 11.11 hod podpis mieru – začiatok procesu dohôd ľudí, ktorý trvá stále, proces…)…

Práve v príhovore náš tohtoročný čestný hosť Dušan Kováč hovorí, že politik by mal byť i stratég.

Odporúčam pustiť si to, kliknúť..

Nech sa páči, tu je ten odkaz:

https://www.youtube.com/watch?v=V6jkX53lu7A

(na porovnanie, ako strihá sekvencie filmové amatér (ja))…

Ale to už je asi predposledná myšlienka, že je to z hľadiska rozlišovania malej a veľkej histórie, rôznych stavov, ktoré v živote nastávajú, jedno.

Ako hovorí na youtube kanáli v prednáškach  filozof Pincl, (Oikuména) je tu veda a je tu niečo, čo nazýva epistéme. To má za úlohu spoznať pravdu v živote toho jedinečného človeka, ktorú skutočne žije svoj „svet“, svoj život… Pozorujeme jednotlivé udalosti, zmeny stavov, tvoríme si dojmy zo zážitkov, interpretujeme…samotné pozorovanie, vnímanie, tvorí podstatu metód humánnych či spoločenských vied…

(po dobehu v rámci Behu vďaky…naša rekordérka, vďaka…)

Preto na akcií, ktorú tu spomínam si možno viac cením i ďalšie stretnutie so svojim učiteľom zo ZŠ (dejepis, zemepis), ktorý prišiel ako člen „protifašistických bojovníkov“, ako iné stretnutia, prešli roky a môžem vnímať danú „pečať“… nemám fotku, nemám „like -y“, ale z hľadiska mojej histórie to bol silný moment:-).

Mohol by som písať ešte dlho, ale kto by to čítal…Prišla domov rodinka a tak to skrátim.

Teda tešia ma fotky a stretnutia po rokoch, s čestným hosťom z roku 2018, Matejom Tóthom, napr. a súhlasím s tým, čo povedala naša pani prezidentka v zostrihu v správach RTVS, že sú to dôležité veci….aj na fotke má pripnutý symbol – červený mak…

Teší i naša akcia, kde sme vlastne nejak pochopili tieto súvislosti, pripojili sa do mozaiky a OZ Presadíme nasadilo so súhlasom správcu Marianum, a.s. na tomto cintoríne, pietnom mieste, cennom pre občanov moderných…dňa 19.10. ten symbol myslenia, pamäte stromček ginko bilobe…Vďaka za múdre slová Dušanovi Kováčovi.

…kto by to nepozrel, neklikol, hlavná myšlienka bola asi tá, že je jedno akým jazykom a kde žijeme, ak sa snažíme spolu dohodnúť a byť človekom.

Dať si otázku: do akej miery som sa stal človekom? (Teda, povedal by som, že človekom sa stávame…vyplýva z toho…, osobnosti si tvoríme, proces…).

Som rád, že sa za posledné dva roky podarili tvorivé veci, vznikli diela a som presvedčený, že práve rozvoj tvorivosti, zručnosti a osobnej skúsenosti, rozvoj duše (ako by sme povedali slovami renesančného filozofa Marsilia Ficinia z Florencie – po ktorom máme pomenovaný projekt (Projekt Marsilius)) a budeme práve v tomto pokračovať. Ak bude i finančná podpora, tak i o to lepšie:-)

presadime@gmail.com

PS: Mimochodom, na stanicu, som prišiel v rámci zákona minimálneho úsilia, o 11:11 hod. Náhoda. Poviem v rámci interpretácie tohto stavu. O 11.13 hod išiel vlak. Sedel som si v teple a písal, kým nedošlo k zamrznutiu PC a výpadku signálu…

Teraz najčítanejšie