Denník N

autentické detské svedectvo

Za druhej svetovej vojny celá okupovaná Európa vrátane Slovenska (neokupovaného, no podrobeného štátu) zažila holokaust, tú neslýchanú vyvražďovaciu akciu proti Židom. Situácia u nás a v Poľsku, kde sa zrodil Dávidkov denník, bola v mnohom podobná. Iná bola v tom, že Poľsko bolo obsadené nemeckým vojskom a veľký počet židovských obyvateľov žil na vidieku. Ako tam útlak a represie nadobúdali postupne na sile a krutosti, zaznamenával vo svojom denníku počas dvoch rokov citlivý židovský chlapec Dávidko. Začal si denník písať ako dvanásťročný.

Denník sa po vojne našiel medzi haraburdím na pôjde domu, kde Dávidko so svojimi rodičmi a súrodencami žil. Dávidkov príbeh v denníku ostáva otvorený, končí sa v polovici slova. Posledné Dávidkove záznamy sú totiž už z čias, keď Židov nielen obrali o majetok, utýrali novými a novými zákazmi a príkazmi, ale vyháňali ich z ich domovov a sústreďovali do vidieckych get a odtiaľ v zápätí vyvážali do koncentračných táborov, do plynu. Dávidka zrejme naveky prerušil nečakaný vpád nemeckých žandárov.

Literatúry s témou holokaustu je pomerne dosť a stále jej pribúda (ja sama som vydala poviedky Dôkazy jestvovania Hanny Krall, poľskej publicistky a spisovateľky viac ako desiatky kníh, preložených do mnohých jazykov, aj knihu Tu bola kedysi ulica slovenského autora Lea Kohúta, ktorý mal to šťastie, že prežil koncentrák. Avšak literárnych diel pre deti na tému holokaustu je veľmi málo, Denník Anny Frankovej je pre starších, dospievajúcich čitateľov so všetkými problémami tohto veku, navyše v podmienkach totálne obmedzeného priestoru a ustavičného strachu z odhalenia a ohrozenia.

Vynikajúce a hlboko precítené ilustrácie Kataríny Slaninkovej sú adekvátnym pendantom textu Dávidkovho denníka.

Táto osobitá knižka by sa mala dostať do rúk všetkých učiteľov dejepisu, ktorí učia o osude európskych Židov počas druhej svetovej vojny, a pravdaže aj detí, ktoré títo učitelia učia. A malo by k šíreniu tejto knižky prispieť aj Ministerstvo školstva.

Kvetuša Dašková

Za druhej svetovej vojny celá okupovaná Európa vrátane Slovenska (neokupovaného, no podrobeného štátu) zažila holokaust, tú neslýchanú vyvražďovaciu akciu proti Židom. Situácia u nás a v Poľsku, kde sa zrodil Dávidkov denník, bola v mnohom podobná. Iná bola v tom, že Poľsko bolo obsadené nemeckým vojskom a veľký počet židovských obyvateľov žil na vidieku. Ako tam útlak a represie nadobúdali postupne na sile a krutosti, zaznamenával vo svojom denníku počas dvoch rokov citlivý židovský chlapec Dávidko. Začal si denník písať ako dvanásťročný.

Denník sa po vojne našiel medzi haraburdím na pôjde domu, kde Dávidko so svojimi rodičmi a súrodencami žil. Dávidkov príbeh v denníku ostáva otvorený, končí sa v polovici slova. Posledné Dávidkove záznamy sú totiž už z čias, keď Židov nielen obrali o majetok, utýrali novými a novými zákazmi a príkazmi, ale vyháňali ich z ich domovov a sústreďovali do vidieckych get a odtiaľ v zápätí vyvážali do koncentračných táborov, do plynu. Dávidka zrejme naveky prerušil nečakaný vpád nemeckých žandárov.

Literatúry s témou holokaustu je pomerne dosť a stále jej pribúda (ja sama som vydala poviedky Dôkazy jestvovania Hanny Krall, poľskej publicistky a spisovateľky viac ako desiatky kníh, preložených do mnohých jazykov, aj knihu Tu bola kedysi ulica slovenského autora Lea Kohúta, ktorý mal to šťastie, že prežil koncentrák. Avšak literárnych diel pre deti na tému holokaustu je veľmi málo, Denník Anny Frankovej je pre starších, dospievajúcich čitateľov so všetkými problémami tohto veku, navyše v podmienkach totálne obmedzeného priestoru a ustavičného strachu z odhalenia a ohrozenia.

Vynikajúce a hlboko precítené ilustrácie Kataríny Slaninkovej sú adekvátnym pendantom textu Dávidkovho denníka.

Táto osobitá knižka by sa mala dostať do rúk všetkých učiteľov dejepisu, ktorí učia o osude európskych Židov počas druhej svetovej vojny, a pravdaže aj detí, ktoré títo učitelia učia. A malo by k šíreniu tejto knižky prispieť aj Ministerstvo školstva.

Kvetuša Dašková

Teraz najčítanejšie