Denník N

Programy doplňujúceho pedagogického štúdia vyvolávajú pochybnosti o ich kvalite

Doplňujúce pedagogické štúdium (ďalej DPŠ) je alternatívnou formou získavania plnej učiteľskej kvalifikácie pre vysokoškolských absolventov neučiteľských študijných programov, ktoré sa hovorovo nazýva aj „pedagogickým minimom.“ Podiel pedagogických zamestnancov, ktorí sa dostali do učiteľskej profesie cez DPŠ, je na Slovensku veľmi vysoký, pričom existujú vážne pochybnosti o kvalite realizovaných programov DPŠ.

Doplňujúce pedagogické štúdium ako alternatívna cesta k učiteľstvu

Niektorí ľudia už v priebehu vysokoškolského štúdia neučiteľského smeru a iní po absolvovaní VŠ, niekedy aj mnoho rokov po skončení, sa rozhodnú stať sa učiteľmi. Napríklad, absolvent 2. stupňa VŠ neučiteľského odboru biológia či matematika má možnosť absolvovať dvojročné štúdium nazývané Doplňujúce pedagogické štúdium (DPŠ) a získať tak plnú učiteľskú kvalifikáciu vyučovať predmet vo svojej odbornosti na druhom stupni základných škôl alebo na stredných školách. Podiel pedagogických zamestnancov pôsobiacich v regionálnom školstve, ktorí sa dostali do učiteľskej profesie cez DPŠ, nie je zanedbateľný. Podľa dotazníkového prieskumu To dá rozum, v ktorom bolo zisťované u respondentov a respondentiek aj ich absolvované pedagogické vzdelanie, v prípade ZŠ 9,2 % pedagogických zamestnancov (učitelia, riaditelia a výchovní poradcovia) absolvovalo najskôr nepedagogické VŠ vzdelanie, ktoré si následne doplnili o DPŠ. Podiel pedagogických pracovníkov na úrovni SŠ je veľmi vysoký a tvorí až 29,7 %, teda necelá tretina všetkých pedagogických pracovníkov na stredných školách pôvodne nemala pedagogické vzdelanie.

DPŠ ako riešenie nedostatku učiteľov nepopulárnych akademických predmetov

Mnohí respondenti a respondentky rozhovorov To dá rozum pôsobiaci v regionálnom školstve možnosť DPŠ oceňujú. Riaditeľka gymnázia v rozhovore podporila možnosť získať učiteľskú kvalifikáciu cez DPŠ hlavne v prípade výučby predmetov, pre ktoré je celkovo nedostatok kvalifikovaných učiteľov. „Čo sa týka informatiky a matematiky, to je problém, lebo málo žiakov ide na učiteľstvo týchto predmetov. Respektíve idú možno na technickú univerzitu a popri tom, keď niekto cíti v sebe takú motiváciu, že chce ísť učiť, tak si urobí pedagogické minimum. Tá možnosť je daná, čiže my tu máme aj takých učiteľov, čo nevyštudovali vyslovene učiteľstvo, ale technický smer a k tomu si ešte urobili pedagogické minimum. Toto vítam.“ Hoci ide o logickú argumentáciu, je možné DPŠ vnímať skôr ako „zaplátanie diery“ než ako systémové riešenie zabezpečovania dostatočného množstva kvalitne pripravených učiteľov pre všetky akademické predmety.

DPŠ poskytujú aj VŠ pracoviská, ktoré štandardne nepripravujú budúcich učiteľov

V prípade učiteľstva profesijných predmetov na odborných stredných školách, niektorí respondenti zberu kvalitatívnych dát To dá rozum DPŠ ako formu získania učiteľskej kvalifikácie pripúšťajú. Konkrétne dekan pedagogickej fakulty sa vyjadril: „Doplňujúce pedagogické štúdium pripúšťam v tých odboroch, kde je inžinier technológie a vyučuje technológiu na strednej odbornej škole. […] Ale v takom prípade by DPŠ mali robiť len tie fakulty, ktoré ten učiteľský študijný program majú aj akreditovaný. […] Veľmi dobre rozumiem potrebe DPŠ pre odborné školy, pretože toľko študijných programov učiteľstiev by bolo neefektívne otvárať. Len potom to dvojročné štúdium by malo byť veľmi kvalitné, aby to splnilo svoj účel.“ Dekan v tomto vyjadrení vysvetľuje, že nie je možné pre všetky profesijné odbory pripraviť špecifický vysokoškolský učiteľský program, takže z tohto dôvodu pripúšťa možnosť DPŠ. Poukazuje však aj na prax rôznych fakúlt, ktoré sú výhradne zamerané na nepedagogické odbory, teda nemajú akreditovaný žiaden učiteľský vysokoškolský program (Bc. a Mgr.), iba si akreditovali DPŠ a to aj vyučujú. Pri tejto podmienke vychádza respondent z predpokladu, že len fakulty, resp. VŠ pracoviská, ktoré majú dostatočne zabezpečený odborný personál v učiteľských oblastiach, môžu dostatočne kvalitne pokryť aj učiteľskú prípravu v rámci DPŠ.

Nikto sa nemôže stať za dva roky štúdia lekárom, ale učiteľom áno

Respondenti a respondentky, s ktorými boli realizované rozhovory v rámci projektu To dá rozum, spochybňujú samotnú podstatu DPŠ, teda či vôbec možno pripraviť odborníka na učiteľskú profesiu za dva roky, navyše spravidla cez diaľkové štúdium. Vysokoškolský pedagóg, ktorý vyučuje v rámci programu DPŠ, sa v tejto súvislosti vyjadril: „Ja sám učím na doplňujúcom pedagogickom štúdiu už nejakých desať rokov a myslím si, že tie štyri semestre proste na to nestačia. Najmä preto, že to nie je prepojené s intenzívnou praxou. […] Študenti z inžinierskych profesií majú najviac ťažkostí. Nie sú proste tak pripravení na prax ako absolventi toho bežného učiteľského štúdia. […] Podľa môjho názoru vykazujú vážne problémy v prvých rokoch praxe v porovnaní s tými, čo majú päťročné učiteľstvo.“ Skutočnosť, že práve študenti technických inžinierskych odborov zažívajú podľa tohto respondenta najviac problémov, môže byť spôsobená napríklad tým, že typický absolvent technického inžinierskeho odboru nemal na VŠ žiadne kurzy v oblasti psychológie, pedagogiky či spoločenských vied. Inými slovami, takíto študenti majú veľmi nedostatočný spoločenskovedný a psychologický základ. Je preto problematické doháňať za dva roky, v čom sú ostatní študenti pripravovaní v oveľa dlhšom časovom horizonte. Ďalší VŠ pedagóg situáciu okolo DPŠ zhrnul slovami: „DPŠ-ka veľmi dobre odzrkadľuje, aký je celospoločenský pohľad na profesiu učiteľa. […] Učiteľstvo by malo byť jedno veľmi seriózne povolanie na úrovni lekára. Pretože to je proste veľmi vážna vec, ako učiteľ narába s deťmi. To môže mať fatálne dôsledky, aj v pozitívnom, aj v negatívnom slova zmysle, na celoživotnú dráhu človeka.“ Pravdepodobne by ľuďom pripadalo absurdné, keby sa napríklad architekt cez tzv. doplňujúce medicínske štúdium za dva roky mohol stať lekárom. Podobne absurdné to príde aj tomuto respondentovi v prípade učiteľstva, pretože si je vedomý, aký veľký psychologický, intelektuálny a osobnostný dosah majú učitelia a učiteľky na deti a mladých ľudí.

DPŠ sa nedostatočne zameriava na prax

Napriek dlhej tradícii spolupráce pedagogických fakúlt s cvičnými školami, problémy s kvalitou pedagogických praxí zažívajú aj pedagogické fakulty. Keďže DPŠ je skrátená forma pedagogickej prípravy, realizovaná často dištančnou formou a dokonca v určitej miere i na VŠ pracoviskách, ktoré s cvičnými školami, resp. regionálnym školstvom zvyčajne nespolupracujú, problémy s kvalitou praxí v programoch DPŠ sa podľa vyjadrení respondentov v rozhovoroch To dá rozum znásobujú. Bývalá dekanka sa v súvislosti s praxami v rámci DPŠ programov vyjadrila nasledovne: „Teraz máme obrovské množstvo fakúlt, ktoré realizujú učiteľstvo a DPŠ, kde nie je tradícia spolupráce s veľkými skupinami cvičných škôl, že sa tam pripravujú cviční učitelia, aby určitým spôsobom viedli študentov, že tá vysoká škola je s tými školami v dennom kontakte, že sú tie požiadavky na prax veľmi precízne špecifikované, že ja tam tá reflexia praxí a sebareflexia.“ Inými slovami, pokiaľ i VŠ fakulty alebo špecifické pracoviská na fakultách, ktoré primárne nepripravujú učiteľov a učiteľky, dokážu zabezpečiť výučbu kurzov v rámci DPŠ, v prípade zabezpečovania kvalitných praxí ide o oveľa komplexnejšiu záležitosť. Zabezpečiť kvalitné praxe totiž znamená, napríklad udržiavať pravidelný kontakt s cvičnými školami, zabezpečovať tréning cvičných učiteľov a jasne nastaviť a realizovať reflexie praxí nielen zo strany cvičných učiteľov, ale aj VŠ a samotných študentov. Ďalším zásadným problémom je otázka financovania praxí. Zo štátneho rozpočtu sú priamo podporované dotáciou iba pedagogické praxe v rámci denného štúdia bakalárskych a magisterských učiteľských programov, teda praxe v rámci DPŠ programov, tak isto ako v externých formách štúdia učiteľských programov, nie sú dotované. Môže sa preto stávať, aby VŠ ušetrili, že neplatia cvičným školám za praxe pre študentov DPŠ a externého štúdia, ale motivujú ich, aby si možnosti praxe na školách hľadali sami. V takýchto prípadoch, samozrejme, aj kontrola zo strany vysokoškolského metodika praxe je minimálna, ak vôbec nejaká.

Nový zákon ešte rozširuje okruh možných poskytovateľov DPŠ

Nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch (zákon č. 138/2019 Z. z.)[1] zásadným spôsobom systém DPŠ nemení. Jednou zmenou je, že garantom programu DPŠ môže byť odborník s najnižším vedecko-pedagogickým titulom docent. Podstatnejšou zmenou je rozšírenie skupiny poskytovateľov DPŠ, ktoré boli do začiatku účinnosti zákona limitované výhradne na vysoké školy.[2] Od 1. 9. 2019 môže DPŠ zabezpečovať aj Metodicko-pedagogické centrum ako organizácia zriadená ministerstvom školstva. V kontexte pochybností o kapacitách a kvalite poskytovaných programov ďalšieho vzdelávania Metodicko-pedagogickým centrom,[3] ktoré tiež nemá nastavený systém cvičných škôl pre realizovanie praxí a ktoré spravidla nerealizuje pedagogický výskum, sa tento krok javí ako problematický. Len budúcnosť ukáže, ako sa MPC zhostí tejto novej úlohy.

Záver

Profesijná zmena a prechod do akejkoľvek inej profesii je jav, ktorý sa bežne v spoločnosti vyskytuje. Otázkou však je, ako sa nastavia podmienky na vstup do učiteľskej profesie, aby tým nebola nijakým spôsobom znížená úroveň výučby na školách. Podmienky pre VŠ a MPC na vytváranie ponuky programov DPŠ sú však v súčasnosti nastavené ako príliš nízke. Pokiaľ je cieľom vzdelávacieho systému zabezpečiť čo najvyššiu kvalitu výučby na školách, ktorá umožní všetkých žiakom a žiačkam sa plne realizovať a rozvíjať, výzvou by nemala byť neustála snaha o rozširovanie možností ponuky DPŠ, ale, naopak, o jeho skvalitňovanie.

Jozef Miškolci

Analytik projektu To dá rozum

 

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:

[1] Zákon č. 138/2019 Z. z. Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (účinný od 1. 9. 2019)

[2] Zákon č. 317/2009 Z. z.Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (účinný do 31.8.2019)

[3] MIŠKOLCI, J. Poskytovatelia profesijného rozvoja: Pri profesijnom rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov má Metodicko-pedagogické centrum zvýhodnené postavenie. In HALL, R., DRÁĽ, P., FRIDRICHOVÁ, P., HAPALOVÁ, M., LUKÁČ, S., MIŠKOLCI, J., VANČÍKOVÁ, K. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum. Bratislava: MESA10, október 2019. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/docs/331118001ke1a/

 

TO DÁ ROZUM: je iniciatíva pripravujúca ucelenú zmenu vzdelávania postavenú na analýze príčin problémov a na príkladoch dobrej praxe zo Slovenska i zahraničia. Článok je skrátenou verziou kapitoly “Doplňujúce pedagogické štúdium nedostatočne pripravuje na učiteľstvo” v Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupnej na: https://analyza.todarozum.sk/docs/347954001ec1a/,  postavenej na rozsiahlom kvalitatívnom a kvantitatívnom prieskume realizovanom v rokoch 2017 – 2019. Rozsahom oslovených respondentov a komplexnosťou prístupu ide o jedinečný prieskum na Slovensku. 421 individuálnych a skupinových rozhovorov bolo realizovaných so 656 respondentmi a respondentkami z oblasti školstva, ako aj spomedzi zamestnávateľov. Dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo celkovo 15 322 respondentov z regionálneho a vysokého školstva, ako aj z radov špecialistov na ľudské zdroje. Celá analýza je dostupná na https://analyza.todarozum.sk

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/