Denník N

Koniec nehybnosti v predvečer nežnej revolúcie

Udalosti 17. novembra 1989, ktorý sa právom radí medzi najvýznamnejšie medzníky slovenských a českých dejín v 20. storočí, našli bratislavských vysokoškolákov pripravených. Ešte deň predtým sa totiž v Bratislave uskutočnil protest študentov, ktorý vyzýval predstaviteľov vtedajšieho režimu na realizáciu celospoločenských reforiem. Na rozdiel od pražskej demonštrácie, ktorá sa konala o deň neskôr, bratislavské zhromaždenie nebolo povolené. A ani nemohlo byť – protestujúci totiž príslušným úradom žiadosť o povolenie vôbec nezaslali.

Foto: Ľubomír Kiraľ-Varga

Hoci koniec 80. rokov priniesol svetu vytúžené uvoľnenie, ktoré umožnil prerod zahraničnej i vnútornej politiky ZSSR v duchu Gorbačovovej glasnosti a perestrojky, ešte začiatkom r. 1989 si v Československu asi len málokto vedel predstaviť, že by o pár mesiacov mohlo dôjsť k revolučnej zmene. Štáty sovietskeho bloku totiž impulzy z Moskvy reflektovali rôzne. V čase, keď sa v Poľsku a Maďarsku postupne viedli diskusie okrúhlych stolov a formovali nové vlády, v ktorých komunisti stratili väčšinu, mal Václav Havel „odsedené“ štyri mesiace za to, že si v januári 1989 chcel uctiť Palachovu pamiatku. Dokonca ešte v lete ŠtB zatkla členov tzv. bratislavskej päťky (J. Čarnogurského, M. Kusého, H. Ponickú, A. Seleckého a V. Maňáka) za to, že vyzvali občanov k účasti na pokojných manifestáciách k výročiu augusta 1968. Práve ich zatknutie naštartovalo proces zjednotenia slovenského disentu. A práve pred Justičným palácom, kde sa začiatkom novembra počas úvodného pojednávania zišlo na podporu súdených niekoľko desiatok občanov, dozrela v študentoch UK myšlienka zorganizovať verejnú protestnú akciu. Voľba dátumu symbolicky padla na predvečer 50. výročia zásahu nemeckých okupantov voči pražským vysokoškolákom.

Postupná emancipácia študentov

Študenti sa už predtým aktívne zapájali do rôznych protirežimových akcií: sviečkovej manifestácie, podujatí pripomínajúcich 70. výročie tragickej smrti M. R. Štefánika, petícií či náboženských pútí. Distribuovali tiež samizdatovú literatúru na internáty a organizovali neformálne semináre a prednášky. V prostredí vysokoškolskej mládeže totiž už dlhšie synergicky pôsobili viaceré hnutia odporu: na univerzite sa stretli mladí aktivisti spojení s tajnou cirkvou, občianskym disentom, ale aj ekologickým hnutím.

Už koncom r. 1987 založili na FiF UK poslucháči histórie ekosekciu Stromu života. V spolupráci so Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny, ktorý stál za vydaním známej publikácie Bratislava/nahlas, na nástenkách katedry uverejňovali príspevky kritizujúce vtedajšie nešetrné stavebné zásahy v Bratislave. Medzi matfyzákmi krátko pred novembrovými udalosťami koloval manifest Prečo nie SZM, vyzývajúci na vystúpenie zo Socialistického zväzu mládeže. Zamýšľané perzekúcie režim už nestihol zrealizovať. Plány mu skrížila nežná revolúcia, ktorú odštartoval práve protest bratislavských študentov.

Chceme demokraciu!

Dňa 16. novembra 1989 sa na Mierovom (dnes Hodžovom) námestí stretlo vyše 200 študentov z rôznych fakúlt UK vrátane niekoľkých stredoškolákov. Po zaspievaní štátnej i študentskej hymny sa pochytali za ruky a takáto „živá reťaz“ sa pohla dolu Námestím SNP cez Hviezdoslavovo námestie na Vajanského nábrežie k Pamätníku československej štátnosti, ďalej k miestu pri hlavnej budove UK na Šafárikovom námestí, kde v r. 1968 okupanti zastrelili študentku D. Košanovú (protestujúci tam položili kyticu kvetov), a napokon k budove vtedajšieho Ministerstva školstva SSR na Suvorovovej (dnes Dobrovičovej) ulici. Počas presunu skandovali rôzne heslá, napr.: „Chceme školskú reformu! Nechceme monopol SZM! Chceme demokraciu! Slobodu Čarnogurskému!“ Pred budovou ministerstva pred protestujúcich predstúpil tajomník ÚV KSS Gejza Šlapka, ktorý na ich požiadavky napokon reagoval prísľubom verejnej diskusie so zástupcami študentov.

Priebeh akcie monitorovala VB zo šiestich osobných automobilov a pripravené boli aj dve špeciálne policajné „omrežované“ dodávky, dianie kamerou zaznamenávali príslušníci ŠtB, ako i prenosový voz vtedajšej federálnej televízie. „Čo sa v ten večer naozaj udialo a aké to môže mať následky, sme si reálne začali uvedomovať až po večernom odvysielaní televíznej reportáže a následných telefonátoch od rodičov a známych. Nikto z nás totiž nemohol vedieť, ako to dopadne na druhý deň v Prahe. Nebyť následného revolučného pohybu v celej spoločnosti, čakali by nás prísne postihy fakultných i univerzitných straníckych orgánov, veľmi pravdepodobne aj vylúčenie zo štúdia,“ spomína jeden z organizátorov bratislavského protestu zo 16. novembra 1989 Milan Novotný, vtedy študent 4. ročníka žurnalistiky na FiF UK.

Návrat k vytúženej slobode

Pochod umožnil mobilizáciu bratislavských študentov a akceleroval ich reakciu na pražské udalosti po 17. novembri. Po informáciách o brutálnom zásahu na Národnej triede vysokoškoláci na Slovensku zareagovali okamžite: už počas víkendu pripravovali protestné letáky, vyzývali k diskusiám. S prvým protestným vyhlásením študenti FiF UK vystúpili už v pondelok 20. novembra. Nasledovalo stretnutie so zástupcami univerzity v Aule UK, ktoré sa skončilo vytvorením prvého štrajkového výboru študentov na území Slovenska. Ani potom však ich aktivita neochabla. Študenti sa spolu s hercami stali kľúčovým spojencom a veľkou pomocou pre miestnych aktivistov Verejnosti proti násiliu po celom Slovensku.

Akademická pôda už začiatkom decembra zažila prvú ponovembrovú slobodnú voľbu dekana na Slovensku, keď bol na čelo FiF UK zvolený Ivan Slimák. V januári 1990 sa uskutočnili tajné voľby rektora UK, v ktorých uspel politológ, filozof a disident Miroslav Kusý. Na základe nového vysokoškolského zákona sa obnovila autonómia samosprávnych orgánov univerzity a vytvorili sa legislatívne predpoklady pre návrat univerzity do európskeho akademického spoločenstva.

Erika Hubčíková
Zdroj: špeciálne vydanie časopisu Naša univerzita pri príležitosti 100. výročia UK

Teraz najčítanejšie

Univerzita Komenského

Univerzita Komenského v Bratislave je moderná európska univerzita. V roku 2019 oslavuje 100. výročie od založenia. Ako jediná slovenská vysoká škola sa pravidelne umiestňuje v celosvetových rebríčkoch najlepších univerzít sveta. Na 13 fakultách poskytuje najširší výber študijných programov (vyše 800) v troch stupňoch, pričom viaceré z nich sú na Slovensku jedinečné. Na výber je zo širokej škály oblastí ľudského poznania – od medicíny cez humanitné a sociálne vedy, prírodné vedy, matematiku až po teológiu. UK je výskumnou inštitúciou, ktorá zastrešuje stovky domácich i zahraničných vedeckovýskumných projektov. Viacerí študenti sú tak už počas štúdia súčasťou významného výskumu a môžu sa aktívne zapojiť do riešenia projektov a grantov či sa zúčastňovať na odborných stážach (aj v zahraničí). UK každoročne vysiela do zahraničia najvyšší počet študentov spomedzi všetkých slovenských vysokých škôl a prijíma aj najviac študentov z celého sveta, napríklad z Nemecka, Nórska, Grécka, Iránu, Rakúska či Islandu.