Jedna vec, ktorú odporúčam každému, kto chce študovať (nielen) v zahraničí.

Dominika Ďurovčíková

Physics, University of Oxford, Veľká Británia

Podľa mňa je najdôležitejšie si stále uvedomovať, že na univerzite si kvôli sebe a nie kvôli niekomu inému. Nemusíš sa snažiť bezhlavo zapadnúť medzi ľudí ani robiť veci kvôli tomu, že ich robia ostatní. Choď si za svojím a vyťaž zo svojho času na univerzite čo najviac.

Neboj sa skúšať nové veci! Aj hrať metlobal môže byť dosť sranda, a mimo univerzity už asi nebudeš mať možnosť to všetko skúsiť.

A v neposlednom rade – určite budeš mať veľa učenia a voľnočasových aktivít, ale nezabudni volávať aj s rodičmi. Ja som sa viackrát presvedčila o tom, že rodičia vždy vedia poradiť najlepšie. To isté platí pre udržiavanie kontaktu s ostatnými ľuďmi z domova, ktorí sú pre teba dôležití. Veľa povinností máme všetci, ale to, či máš na niekoho čas alebo nie je otázka priorít.

Tomáš Gliviak

Management, University of Warwick, Veľká Británia

Plánuj si život len do najbližšieho záchytného bodu, ďalej to teraz nemá zmysel. Univerzita prinesie do tvojho života toľko zmien, že ešte len kým tam prídeš sa 2x zmeníš tak, že nebudeš spoznávať samého/samú seba pred pol rokom. Ak sa teraz na univerzitu hlásiš, rob si plány na to obdobie, kedy sa ti začnú školy ozývať späť. Potom kým nastúpiš, potom do konca prvého semestra, potom na skúškové a tak podobne.

Michaela M. Hanzelová

Law, Queen Mary University of London, Veľká Británia

Mentálne zdravie je dôležité a ešte dôležitejšie je vedieť si priznať, že nie všetko je vždy v poriadku. Niekedy môže byť práve život a štúdium v zahraničí obrovským spúšťačom, pretože sa ti zväčší referenčná skupina a odrazu máš pocit, že sú všetci lepší, múdrejší, viac stíhajú a majú lepšie stáže. V tom momente sa treba zastaviť. Nikdy nič nie je také perfektné ako sa zdá navonok, tak ako veľa ľudí nevidí do nás, ani my nevidíme do nich a nevieme či ich netrápia tie isté veci ako nás. A aj keby skutočne boli všetci lepší/lepšie a schopnejší/schopnejšie, no a čo. Každý a každá z nás je človekom a našťastie je každý/á z nás iným človekom.

Nenaháňaj sa toľko za kariérou – ak študuješ v zahraničí, je veľmi ľahké do toho spadnúť. Hlavne to nerob preto, že to chce každý naokolo alebo preto, že to od teba niekto očakáva. Prácu si nakoniec aj tak každý nájde, stáže počkajú a viac ako odškrtávanie si lukratívnych pozícií by som sa zamerala na zisťovanie toho, čo chcem skutočne po škole robiť a čo sa chcem naučiť.

PS: Dones si všetky svoje lieky a čokoľvek, čo možno budeš niekedy z hľadiska zdravia  potrebovať.

Kristína Pauliaková

Advertising and Marketing, Coventry University, Veľká Británia

Štúdium v zahraničí nie je zázrak. Odísť od rodiny a kamarátov a kultúry a zázemia je ťažké, ale veľa ľudí si to uvedomí až keď to na nich začne doliehať. Ešte ťažšie je sa v 17-18tich rokoch rozhodovať, čo budeš robiť so zvyškom svojho života. Akademické a pracovné úspechy nie sú zárukou šťastia, ani by nemali byť jediným, na čo sa budeš sústrediť. Hodnota teba ako človeka od toho vôbec nezávisí. Dávaj pozor v prvom rade na seba. Nikdy sa nehanbi za “neúspech” alebo za to, že sa nemáš dobre. Ak potrebuješ pomoc, vyhľadaj ju (garantujem ti, že na každej univerzite nájdeš tzv. mental health and wellbeing služby, ktoré sú pre študentov a zadarmo).

Každý máme svoje vlastné tempo života a to platí aj pre štúdium na univerzite. Okrem toho poznám ľudí, ktorí sa rozhodli uprostred štúdia zmeniť predmet/krajinu a začať odznova; ľudí, ktorí si dali rok voľna kvôli duševnému zdraviu; ale aj ľudí, ktorí sa hnali len za úspechom, univerzitu si vôbec neužili a neskôr ich to dobehlo. Nemáš sa kam ponáhľať.

PS: Dávaj si aj so spolubývajúcimi veľký pozor na zatváranie okien a zamykanie dverí.

Jirka Mravec

Business, University of Warwick, Veľká Británia

Ak natrafíš na zaujímavého študenta/profesora/človeka, neboj sa mu prihovoriť aj hlbšie ako v rámci bežného small-talku. Je veľmi pravdepodobné, že dotyčný má svoj vlastný príbeh a skúsenosti a vedomosti, ktoré ťa môžu len a len obohatiť.

Alexandra Urbániková

Mathematics, NYU Abu Dhabi, Spojené arabské emiráty

Skús si nájsť rovnováhu medzi trávením času s kamarátmi z Česka/Slovenska a prehlbovaním si vzťahov s ľudmi z iných krajín a kultúr. Je pochopiteľné, že si najľahšie hľadáme cestu k ľudom z podobného prostredia. Medzinárodné kamarátstva si vyžadujú viac času a úsilia, ale určite stoja zato. Nielen, že ťa posunú ďalej ako človeka a zmenia tvoj pohľad na svet, čoskoro tiež zistíš, že toho máme všetci spoločného omnoho viac, než sa zdá na prvý pohľad. Bola by škoda nevyužiť túto možnosť, kedže univerzita je často to najviac medzinárodné prostredie, v akom sa ocitneš. A čo je viac, mať kamarátov po celom svete znamená, že pri cestovaní vždy nájdeš niekoho u koho môžeš prespať a kto ťa posprevádza svojím mestom.

Takisto sa neboj nadviazať priateľský vzťah s profesormi, ktorých stretneš. Väčšina z nich bude otvorená spoznať ťa na osobnejšej úrovni. Prísna hierarchia medzi učiteľom a študentmi, ktorú možno poznáš zo strednej, v zahraničí nefunguje. Porozprávaj sa so svojimi profesormi o ich životoch, príbehoch a obavách. Zdieľaj s nimi tvoje plány a diskutuj o témach, ktoré ťa fascinujú. Tvoji profesori ťa dokážu naučiť omnoho viac než to, čo si od nich vypočuješ na prednáške.

Daniar Rusnák

Business Analytics, University of Warwick, Veľká Británia

1. Nauč sa kritizovať iba vtedy, ak vieš okrem kritiky ponúknuť aj alternatívne riešenie. Všimol som si to na asi všetkých ľuďoch, ktorí zastávali alebo zastávajú vedúcu pozíciu. S týmto súvisí aj ďalšia vec: neboj sa spochybniť schopnosti a dôveryhodnosť ľudí, ktorí kritizujú bez toho, aby nejaké alternatívne riešenie ponúkli.

2. Ani dospelí nemajú všetko v živote vyriešené, nikto na 100% nevie, čo má robiť ďalej. Každý z nás robí denne na vlastnú zodpovednosť desiatky rozhodnutí a NIKOMU sa zatiaľ nepodarilo vymyslieť, ako správne na to. Všetky rozhodnutia na seba viažu potenciálne riziko aj odmenu (a častokrát nevieš, o aké riziko či odmenu ide, alebo ktoré z toho je pravdepodobnejšie).

3. Maj rešpekt k minulosti a buď za ňu vďačný/á. Žijeme v komplexnej spoločnosti, pretože nás sem dostali tisíce rokov civilizačného úsilia/obety/náhodných udalostí. Žijeme iba preto, lebo do nás investovali naši rodičia/zákonní zástupcovia/štát. Žiadny človek nie je na všetko sám. Netvrdím, že treba slepo nasledovať dávno ustanovené pravidlá – ale buď vďačný za to, že nejaké existujú a snaž sa porozumieť tomu, prečo sú veci také aké sú.