Prieskum: Ako vnímame korupciu 30 rokov od Nežnej revolúcie?

Napriek tomu, že korupcia je posledné roky skloňovaná ako najväčší problém Slovenska, drvivá väčšina Slovákov a Sloveniek sa nepostaví ani drobnému neférovému správaniu, keď je jeho svedkom. Vyplýva to z prieskumu, ktorý sa realizoval od 15. do 22. októbra 2019 na vzorke 1021 respondentov.

Neetické a neférové správanie vo svojom okolí buď nevidíme, alebo ignorujeme

Ľudí sme konfrontovali s otázkou, či sa za posledné 2 roky postavili akémukoľvek neférovému alebo neetickému správaniu vo svojom okolí. Z celej vzorky 1021 opýtaných odpovedalo kladne len 7%. Najčastejšie išlo o situácie v rámci zamestnania, zúčastnenie sa na protestoch a podávanie podnetov alebo vyhradenie sa voči šikane či násiliu.

V najväčšej miere si spomínajú na takéto svoje konanie študenti (21% zo všetkých opýtaných študentov). Z hľadiska volebných preferencií si najviac spomínajú na postavenie sa voči nefér konaniu voliči strany Za ľudí (21% z nich).

Drobnú korupciu tolerujeme viac ako pred rokom

Z prieskumu vyplýva, že najčastejšie sa s korupciou bežný človek stretáva u lekára (77%), na úradoch (50%) a na súdoch (39%) (respondenti mohli uviesť 2 možnosti, pozn. redakcie).

Práve tolerancia voči drobnej korupcii však medziročne vzrástla. Oproti minulému roku považujú Slováci pri vybavovaní na úradoch za prípustnejšie darovať peniaze (nárast o 5 percentuálnych bodov), poskynúť protislužbu alebo láskavosť (nárast o 6 p.b.) aj darovať vecný dar (nárast o 8 p.b.). Nárast tolerancie drobnej korupcie môže súvisieť so zverejnením veľkého množstva káuz súvisiacich s tzv. Kočnerovou Threemou. Tie priniesli rozsiahle podozrenia z korupcie v štátnej správe a na súdoch. Veľa z týchto káuz sa pritom stále nehýbe a podozriví nie sú ani trestne stíhaní.

Z hľadiska politických preferencií sú k drobnej korupcii vo forme vecných darov a protislužieb najtolerantnejší voliči Smeru a SMK. Viac ako polovica z nich schvaľuje takéto správanie. Aj od tohto sa môže odvíjať ich tolerancia voči veľkým korupčným kauzám vládnej strany. Naopak, najviac takéto správanie pri vybavovaní vecí na úradoch odmietajú voliči strán Za ľudí, PS-Spolu a SaS.

Dobrou správou je, že ak sa na výsledky pozrieme z hľadiska vekového rozdelenia populácie, mladšie ročníky tolerujú vyššie uvedené tri typy korupčného správania o niečo menej. Zatiaľ čo dať úradníkovi peniaze je neprípustné podľa 75% dôchodcov, spomedzi ľudí od 18 do 24 rokov vylučuje takéto správanie až 81% respondentov. Darovanie vecného daru odmieta 38% dôchodcov a 49% mladých ľudí a v prípade poskytnutia protislužby je to 46% (dôchodcovia) vs. 51% (mladí ľudia).

Madšie generácie vnímajú korupciu ako závažnejší problém

Takmer polovica ľudí v produktívnom veku je presvedčená, že korupcia nebola pre generáciu ich rodičov tak závažný problém, akým je pre nich. Opačný názor má len 18%. Najsilnejšie je toto presvedčenie u ľudí vo veku 45-59 rokov (48% z nich), slabšie u 25 až 44-ročných (43%) a najslabšie u 18 až 24-ročných (36%).

O silnejšom protikorupčnom nastavení mladších generácií sú presvedčení aj dôchodcovia sami. Presne polovica z nich si myslí, že korupcia je pre generáciu ich detí väčším problémom. Len 13% ľudí nad 59 rokov si myslí opak. Takéto vnímanie zo strany staršej generácie však môže byť spojené s nostalgiou za bývalým režimom.

Korupciu by stále nahlásil len každý druhý Slovák

Podľa prieskumu, ktorý si pri rovnakej príležitosti objednala RTVS od agentúry Median, je korupcia a klientelizmus najväčším dôvodom sklamania ľudí z ponovembrového vývoja.

Napriek tomu, že ľudia korupciu vnímajú ako problém, pri otázke o jej nahlasovaní je spoločnosť polarizovaná.Takmer polovica opýtaných súhlasila s tvrdením, že väčšina ľudí na Slovensku by oznámila páchanie korupčnej trestnej činnosti, ak by im bola zaručená primeraná ochrana. Takmer rovnaký počet respondentov ale tvrdí opak. V odvážnejšie konanie ľudí pri strete s korupciou veria pritom najmä mladí ľudia a vysokoškolsky vzdelaní.

Zvýšiť odhodlanie ľudí nahlasovať korupciu by mohol úrad a ochranu whistleblowerov. Ten by mal vzniknúť hneď ako parlament zvolí jeho šéfku alebo šéfa. Keď sa o to poslanci pokúšali naposledy, z dvoch kvalitných kandidátiek nevybrali ani jednu. Druhá voľba by mohla prebehnúť tento mesiac.

Keď sa na prieskum pozrieme komplexne, môžeme zhodnotiť, že korupciu Slováci vnímajú ako probém. Nevedia sa jej však jasne postaviť a odmietnuť ju. Zmenu by mohli priniesť najmä mladšie generácie. Tu však narážame na nedostatky vzdelávacieho systému, kde sa môžeme učiť od škandinávskych krajín alebo Estónska.

Martin Suchý,
Nadácia Zastavme korupciu

Chcete nám pomôcť v našom úsilí odstrániť korupciu pri nakladaní s verejnými peniazmi? Podporte Nadáciu Zastavme korupciu malým finančným darom, vďaka ktorému dokážeme veľké veci. Ďakujeme.