Denník N

Väčšia integrácia v zdravotníctve nie je možný problém ale možné riešenie

Healthcare Integration

V posledných týždňoch sa v súvislosti s legislatívnym návrhom koalície PS/Spolu hovorí o zákaze krížového vlastníctva v zdravotníctve. Teda, že jeden subjekt nemôže vlastniť zdravotnú poisťovňu a zároveň poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, napr. nemocnice. Pritom viacero príkladov zo sveta ukazuje, že integrované systémy prinášajú nesporné benefity hlavne pre pacienta ale aj pre celý zdravotnícky systém. Keďže prebiehajúca debata je skôr na úrovni zbierania politických bodov v predvolebnom boji, ja sa skôr zameriam na medicínske a ekonomické aspekty, ktoré sú na konci dňa pre pacientov aj tak najdôležitejšie.

Slovensko verzus integrované systémy

V súčasnom nastavení sú na Slovensku poisťovne považované iba za „platcu“ starostlivosti. Spolupráca medzi poskytovateľmi – nemocnicami či ambulantnými lekármi a poisťovňami je minimálna, len na úrovni vykazovania typu a objemu poskytnutej starostlivosti. Výsledky cítia pacienti na vlastnej koži každý deň. Často sú v systéme doslova stratení a sú odkázaní na to, aby po známostiach zháňali doktora, ktorý by ich prijal.

Naopak v plne integrovaných systémoch, v ktorých sú poisťovňa a poskytovateľ jedna a tá istá entita, sú pacienti dôsledne manažovaní. Pacienti musia byť nevyhnutne liečení v zariadeniach tohto integrovaného systému a teda vopred vedia o istom obmedzení slobodnej voľby poskytovateľa. Pacienti sa však pre tieto systémy rozhodujú vedome a slobodne nakoľko takéto systémy dosahujú v porovnaní s ostatnými najlepšie klinické aj ekonomické výsledky.

Viacero konkrétnych príkladov zo sveta ukázalo, že integrované systémy:

  1. dosahujú preukázateľne vyššiu bezpečnosť a kvalitu poskytovanej starostlivosti
  2. fungujú s preukázateľne kratšími čakacími lehotami a teda s vyššou dostupnosťou starostlivosti
  3. majú preukázateľne vyššiu ekonomickú efektivitu liečby
  4. dosahujú nižšie náklady na manažment pacienta nakoľko nezakazujú spoluprácu poskytovateľa a poisťovne a zosúlaďujú ekonomické záujmy všetkých zúčastnených

Na konci sú zachránené životy

Z pohľadu pacientov, zladenie motivácií všetkých zúčastnených strán, ktoré prináša vertikálna integrácia, vedie k viacerým medicínskym benefitom. Jedným z výsledkov je zníženie počtu komplikácií a revízií, alebo rýchlejšie poskytnutie starostlivosti. V podstate celý systém od poisťovne, nemocnice až po rehabilitačné zariadenia je zameraný na čo najrýchlejšie vyliečenie pacienta. Pozor, nie na liečenie, ako je to na Slovensku, ale na vyliečenie!

Jedným z takýchto integrovaných systémov je aj Kaiser Permanente, CA. Dôsledne sa v ňom starajú o to aby pacient nezabúdal na také „drobnosti“ ako je pravidelná kontrola krvného tlaku, skríning rakoviny hrubého čreva či kontrola cholesterolu svojich klientov. A výsledok? V priebehu 10 rokov viac ako 10-tisíc zachránených životov. To je jedno celé menšie slovenské mesto.

 

Ako nastaviť integrované systémy, aby fungovali v prospech pacienta

Zatiaľ som zhrnul len samé výhody, pritom, samozrejme, väčšia integrácia systému znamená aj väčšie riziká, že bude zneužitá. Aj v súvislosti s dnešnou debatou o krížovom vlastníctve na Slovensku má preto zmysel zhrnúť niekoľko účinných opatrení, ktoré tomu dokážu zabrániť bez toho, aby bolo treba integráciu úplne zakázať.

  1. Umožniť častejšie meniť zdravotnú poisťovňu – nie nadarmo sa vraví, že najúprimnejším vyjadrením spokojnosti je hlasovanie „nohami“, teda odchod a príchod poistencov do poisťovne (BTW na Slovensku dlhodobo hlasujú za súkromné poisťovne). Napr. v Izraeli majú pacienti možnosť zmeny zdravotnej poisťovne dvakrát ročne.
  2. Sledovanie čakacích lehôt a stanovenie ich maximálnej dĺžky – jedna z najcitlivejších vecí v Slovenskom zdravotníctve sú dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia a operácie. Aj keď to pre nedostatok personálu nebude v praxi jednoduché zabezpečiť, mali by sme aj u nás nastaviť základné limity. Napríklad v Holandsku sú maximá 4 týždne na diagnostické vyšetrenia a podobne sú definované lehoty aj pre liečbu vybraných diagnóz. V tomto kontexte sa dá hovoriť o potrebe zavedenia časového nároku pacienta ktoré by boli poisťovne nútené zabezpečiť.
  3. Dôsledné meranie kvality – na prvý pohľad sa to nemusí tak javiť, ale meranie kvality poskytovanej starostlivosti je jedným z najdôležitejších opatrení, ako dosiahnuť potrebný tlak na výsledky liečby. Na úvod by stačilo pár transparentne meraných a zverejňovaných indikátorov, aby sa pacienti vedeli efektívne rozhodovať, či chcú byť súčasťou integrovaného systému alebo radšej z neho vystúpiť. Podobným nástrojom je právo na medicínsky „second opinion“, teda názor druhého lekára na diagnózu.
  4. Silná a nezávislá rola regulátora a kontroly starostlivosti – znie to ako samozrejmosť, ale ako vidieť na Slovensku, nie úplná. Štát musí mať veľmi silnú úlohu regulátora, ktorý dohliada na celý systém. Ak by regulácia na Slovensku fungovala ako má, nemuseli sme byť svedkami väčšiny zdravotníckych káuz. Silná regulácia však neznamená obmedzovať súťaž, ale ju naopak podporovať. Lebo len silná konkurencia dokáže vyprodukovať lepšie výsledky. Keď to vztiahnem na aktuálne dianie – potrebujeme silnú a férovú štátnu konkurenciu súkromným poskytovateľom na základe kvalitnej starostlivosti a nie na základe jednostranne výhodných úprav legislatívy

Podobnú diskusiu o zákaze vertikálnej integráciu absolvovali pred niekoľkými rokmi aj v Holandsku. Tam po zvážení všetkých medicínskych a ekonomických (nie politických) faktorov touto témou poverená komisia rozhodla, že „zákaz vertikálnej integrácie nie je potrebný a vhodný na zaistenie verejného záujmu: kvalitnej, dostupnej a cenovo prístupnej starostlivosti. Pod podmienkou, že sú dodržané viaceré regulačné nástroje a kontrola. Myslím, že aj pre slovenských pacientov by bolo prospešnejšie zvoliť cestu optimalizácie kvality poskytovanej starostlivosti.

(Poznámka autora: pre analýzu boli využité príklady krajín ktoré poskytujú koexistenciu dvoch rozdielnych spôsobov zazmluvňovania a poskytovania starostlivosti (napr. Kaiser Permanente, USA CA). Nepresadzujem myšlienku efektivity vybraných štátnych systémov ako celkov ale tvrdím, že existencia a porovnanie integrovaného a neitegrovaného systému v rámci tej istej krajiny a toho istého typu pacientov nám poskytuje takmer laboratórnu kvalitu dát čo pridáva na ich výpovednej hodnote)

Teraz najčítanejšie

Michal Kaszas

Michal Kaszas

Michal je medzinárodný finančný a zdravotnícky stratég. V Boston Consulting Group (BCG) pomáhal popredným svetovým spoločnostiam a vládam so stratégiou a optimalizáciou procesov. Zameriaval sa na zdravotníctvo a Private Equity. Medzinárodnú expertízu sa rozhodol aplikovať a dnes buduje vlastný Private Equity fond, HardWood Investments, ktorý sa zameriava na investície do zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a infraštruktúrnych aktív. Je bývalý triatlonista a najmladší európsky finisher Ironmanu.