F. S. Collins: Jazyk Stvoriteľa (Čitateľský denník 54/2019)
„Washington D.C. je plný múdrych, zaujímavých ľudí, vyžadujúcich tvrdú prácu. Je tu široké spektrum náboženských vyznaní a tiež významné zastúpenie ateistov a agnostikov. Raz ma pozvali, aby som v jednom veľmi váženom protestantskom zbore len kúsok od centra mesta vystúpil na výročnej večeri pre mužov. Pozvanie som rád prijal. Bol to inšpiratívny večer. Príjemný čas spoločne trávili prominentní vládni činitelia, učitelia i robotníci.
Rozprávali sa úprimne o svojej viere a kládli hlboké otázky, či si viera a veda môžu odporovať alebo sa môžu vzájomne posilňovať. Dobrú hodinu diskusie miestnosť napĺňala dobrá vôľa. A potom sa jeden člen cirkevného zboru opýtal staršieho kazateľa, či verí, že prvá kapitola Genezis doslovne opisuje počiatky Zeme a ľudstva, krok za krokom a deň za dňom.
Vtom sa tváre začali mračiť a nadobudli prísny výraz. Súzvuk ustúpil do vzdialených rohov miestnosti. Kazateľ starostlivo naformuloval svoju reakciu. Bola hodná toho najšikovnejšieho politika. Podarilo sa mu úplne vyhnúť odpovedi na danú otázku,. Väčšine mužov odľahlo, že konfrontáciu sa podarilo odvrátiť, ale čaro večera vyprchalo.“
Niekedy (oukej, dosť často) vkladáme svoje otázky, otázky ľudí 21. storočia, do textu, ktorý na ne neodpovedá, a ani nechce odpovedať. Pretože hovorí o niečom úplne inom, než o geologických vrstvách, štruktúre DNA a rádioaktívnom rozpade. A to nás pokoruje, pretože mi predsa chceme tie odpovede. A chceme ich hneď.
Collinsova kniha je užitočná ako systematický prehľad rôznych úvah (či svetonázorov?) na tému Genezis — od čistého materializmu a agnosticizmu, cez kreacionizmus mladej zeme, inteligentný dizajn až po teistický evolucionizmus. Ten posledný zastáva aj sám autor (vytvoril si vlastný názov biologos) a celá kniha ide postupne týmto smerom. Na záver pripája ako genetik aj prehľad aktuálnych bioetických otázok — toho, čo nás v budúcnosti na tomto poli čaká — a zopár obrázkov, ktorým nerozumiem, lebo som mal tak akurát prírodovedu v deviatom ročníku na základke.
Nazdávam sa, že nemá zmysel snažiť sa nasilu spojiť biblické a vedecké tvrdenia — človek tak musí ubrať buď z jednej, alebo druhej podstaty veci. No a potom vám vznikajú všelijaké podivné mačkopsy. Diabol zakopávajúci kosti dinosaurov do geologických vrstiev. Boh medzier, ktorý nie je schopný stvoriť svet podľa svojich predstáv, pretože ho musí stále vylepšovať. Odosobnený hodinár, ktorý kašle na ľudstvo. Alebo aj nezmyselný poriadok z neporiadku, morálny zákon z chladnej hmoty.
Aj Collins sa snaží, úprimne, ale stále to na mňa pôsobí ako pokus vopchať do malej mriežky divoké búrkové mračno. Si myslím. Preto mi oveľa viac sadla kniha od J. H. Waltona Ztracený svět 1. kapitoly První knihy Mojžíšovy. Necháva celkom priestor na voľné úvahy a nesnaží sa všetko vtesnať do nášho západného (presného a tabuľkového) zmýšľania.
Niektorým veciam je proste dobré nechať ich tajomno, ktoré dokonale pozná len ich Stvoriteľ.
F. S. Collins: Jazyk Stvoriteľa
Porta Libri, 2018
268 strán
*
70 %
