Denník N

Za socializmu sme si mohli kúpiť menej ako dnes. Čísla hovoria jasne

Analýza Centra ekonomických a trhových analýz a TopForex jednoznačne potvrdzuje vyššiu kúpnu silu dnes

Aj tri desaťročia po páde socializmu v novembri 1989 sa objavujú nostalgické tvrdenia časti obyvateľov, že za socializmu bolo všetko lacnejšie a dostupnejšie. Spolu s Centrom ekonomických a trhových analýz (CETA) sme sa pozreli na čísla a môžem jednoznačne povedať, že výsledok je jednoznačný: ľudia si dnes môžu dovoliť kúpiť a dopriať výrazne viac ako pred rokom 1989.

Kúpna sila je jednoznačne vyššia

Čísla hovoria úplne jasne: kúpna sila Čechov a Slovákov sa od roku 1989 zásadne zvýšila. Obyvatelia oboch štátov si dnes dokážu kúpiť výrazne viac. S výnimkou pár tovarov ide o násobky toho, čo si mohli kúpiť za socializmu. Konkrétne, zo základných potravín najviac vzrástla kúpna sila pri hydine (s dnešného priemerného príjmu si môžeme kúpiť 3,9 x viac hydiny ako z priemerného príjmu spred roku 1989), cukre (3,6 x), vajec (2,4 x) alebo párkov (1,6 x). Jedinou výnimkou zo základných potravín, pri ktorej je dnes kúpna sila obyvateľov slabšia ako v roku 1989 je mlieko – za socializmu sme si mohli  kúpiť zhruba o 15 % viac polotučného mlieka ako dnes. Stredná a staršia generácia však dobre vie, ako vyzeralo balenie a dostupnosť tohto aj ďalších produktov. Za týmto stavom skutočne nie je prečo plakať…..

Ešte sa musím vrátiť ku klasickému tvrdeniu, ako bolo mlieko lacné a stálo len 2 koruny. Áno, absolútne hodnoty cien boli nižšie. Avšak nižšie boli aj príjmy a ich kúpna sila, nehovoriac o dostupnosti tovaru, ktorý ľudia museli denne zháňať po známosti.

Česi si kúpia viac potravín, Slováci viac energií

Zaujímavé je, že vývoj kúpnej sily sa od rozdelenia spoločného štátu Čechov a Slovákov sa vyvíja odlišne. Česi si tri dekády po páde socializmu môžu z priemerného platu kúpiť o 36 % viac základných potravín ako Slováci. Výnimkou je len biele pečivo, ktorého si dnes Slováci kúpia viac ako obyvatelia Českej republiky.

Slováci si zase môžu dovoliť viac energií. Konkrétne z priemernej mzdy si môžeme kúpiť viac vody a zemného plynu (v prípade plynu je rozdiel takmer o 25 %). Zároveň spoločne platí, že vody aj plynu si môžeme dovoliť menej ako pred tridsiatimi rokmi. Voda je dnes pre Čechov dokonca drahšia viac než desaťnásobne. Zato elektrická energia vychádza v prepočte na mzdu dnes lacnejšie ako v osemdesiatych rokoch.

Dôležité je zdôrazniť, že euro v tomto vývoji nezohralo žiadnu rolu. To jednoznačne ukazuje vývoj cenových nárastov spred a po zavedení eura. Štruktúra výdavkov u oboch krajín je dnes takmer rovnaká, aj keď my platíme eurom a Česi korunou.  V oboch krajinách platí, že po roku 1989 výrazne klesli náklady na potraviny a spotrebný tovar, naopak oveľa drahšie sú služby.

Ak to zhrniem, aj 30 rokov po novembri 1989 naďalej platí, že životná úroveň Čechov a Slovákov od skončenia socializmu jednoznačne narástla. A nič na tom nemení ani fakt, že nominálne ceny pravidelne (a rôznym tempom) rastú. Ak niekto vyhlasuje opak, nerobí tak na základe faktov, ale pocitov, ktoré ešte stále rezonujú v časti obyvateľstva. Je úlohou  nás ekonómov tieto mýty pomocou faktov vyvracať.

Teraz najčítanejšie

Lukas Baloga

Finančným trhom som sa začal aktívne zaoberať už počas vysokej školy. Popri štúdiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave som zbieral prvé skúsenosti ako junior analytik v brokerských spoločnostiach. Aktívne sledovanie finančných trhov aplikujem na investovanie do rôznych finančných nástrojov. Ako analytik ProfitLevel sa venujem predovšetkým makroekonomickému dianiu a jeho aplikovaniu na finančné trhy. O týchto témach chcem písať aj na blogu.