Denník N

Čo sa dá stihnúť za 30 rokov?

Na vzdialenosť jednej generácie

30 rokov to je približne jedna generácia, teda ak pod generáciou rozumieme skupinu ľudí narodených v pomerne rovnakom časovom období a/alebo ľudí s rovnakými skúsenosťami vyplývajúcimi z ich narodenia v pomerne rovnakom časovom období. Ak však počas tohto obdobia dôjde k hlbokej kvalitatívnej zmene spoločensko-politických vzťahov, (revolúcii), toto obdobie medzi generáciami sa skráti, pretože sa výrazne zmenili hodnoty, zvyky, vzorce správania, spoločenské normy, kľúčové pojmy, každodenné skúsenosti ľudí.

Bývalé Československo v 20. storočí zažilo dve takéto dôležité revolúcie:

  1. komunistickú v r 1948
  2. demokratickú v r. 1989

Takmer po každej revolúcii, a  po tej v r. 1948 určite, nastala doba koristníctva a rozdeľovania moci a majetku, ktoré sa od čias tatárskeho a tureckého plienenia (ospravedlňujem sa za historické reminiscencie členskému štátu NATO) veľmi nelíšia (ako to poznamenal už Š. Márai). Márai ďalej tvrdí, že v každej spoločnosti existuje skupina ľudí, ktorí v živote nemali dostatok intelektu, sily, usilovnosti, vytrvalosti, nadania, charakteru, aby vo vlastnom živote dokázali vlastnými silami v otvorenej súťaži nájsť uspokojenie svojich potrieb, mocenských, či majetkových ašpirácií, po ktorých prahli. Títo ľudia, po odznení prvej vlny revolúcie majú pocit, že nadišla tá správna chvíľa, keď môžu prostredníctvom prihlásenia sa k tým správnym politickým  heslám a k správnej politickej strane, odškodniť sám seba za pociťovanú historickú skrivodlivosť a prehliadanie ich geniality zo strany spoločnosti a doterajších mocenských štruktúr. Mocenská satisfakcia môže byť v tomto kontexte silnejšia ako materiálna korisť.

Takisto existuje aj nezanedbateľná trieda sluhov, ktorá je pripravená posluhovať aktuálnej mocenskej vrstve. Po doznení revolúcie a jej hlavných dôsledkov platí, že radosť z dlhodobo očakávanej a nenaplnenej túžby nie je taká, ako sme si celý ten čas predstavovali. Dar, ktorý sme nezískali vlastnou usilovnosťou, úsilím a vedomosťami, ale iba náhodou, šťastnou zhodou okolností, darom od niekoho iného, nám po chvíli zhorkne. Tú radosť sme si už odžili cestou. To, po čom dlho túžime, sa totiž vo chvíli jeho uskutočnenia zmení na istú formu sklamania. Už Goethe poznamenal, že súčasnosť môže pochopiť iba ten, kto pozná minulosť. Ale čo ak minulosť národa je príliš útrpná na to, aby sme mali odvahu pozrieť sa do historického zrkadla, ktoré by ukázalo pravdu bez prikrášľovania? V takom prípade nedokážeme „predvídať“ ani svoju minulosť, nehovoriac o budúcnosti. Tu platí veršík V. Nezvala: „Zítřek je třaskavá směs“.

Krátko sa teda obzrime na obdobie po týchto dvoch revolúciách, aké boli ich výsledky po prvých 30-tich rokoch, t. j. rok 1978 (1948 + 30) verzus rok 2019.

Asi najdôležitejšou propagandistickou udalosťou roku 1978 bola táto udalosť:

  • Zo sovietskeho kozmodrómu Bajkonur bola vypustená raketa Sojuz 28 s prvým československým kozmonautom Vladimírom Remkom na palube.

Okrem toho sa v r. 1978 sa udialo:

  • Kardinál František Tomášek (čestný a odvážny muž, ktorý zohral dôležitú úlohu v ďalších udalostiach) bol vysvätený za pražského arcibiskupa
  • Došlo k únosu lietadla aj autobusu do NSR
  • Tradične nás navštívil generálny tajomník ÚV KSSZ L. I. Brežnev a G. Husák mu ako vždy pridal do zbierky ďalšie vyznamenanie
  • Československá TV odvysielala 1. diel seriálu „Nemocnica na okraji mesta“
  • Po Charte 77 v roku 1977 KSČ a jej pravá ruka ŠtB stále besneli
  • a ešte ďalšie veselosti.

Tomu však od r. 1948 predchádzali dôsledné prípravné práce komunistov, napr.: vybudovanie totalitného režimu, znárodnenie priemyslu, združstevňovanie, vykonštruované politické procesy (v rámci ktorých popravili aj svojho vlastného generálneho tajomníka), náznaky odmäku, Pražská jar, sovietska okupácia, stranícke čistky, normalizácia.

No neboli komunisti pracovití a efektívni za tých prvých 30 rokov? Na ilustráciu:

Zopár hesiel zo slovníka marxizmu-leninizmu

Sloboda je poznaná nutnosť.“

Aj keby okrem tejto zvrátenej definície slobody nevymysleli gulagy, ŠtB, bratskú pomoc, Poučenie z krízového vývoja, demokratický  centralizmus a ďalšie chorobné výplody chorobnej mysle, už len týmto ponímaním „slobody“ sa komunisti kvalifikovali na uzavreté oddelenie Psychiatrie.

Nie, sloboda nie je samo udržateľná, vyžaduje si permanentné rozvíjanie a ochranu, pretože z jej podstaty hrozí, že môže byť zneužitá a zmutovať do samo-deštrukčného módu. Pri obrane slobody platí Cicerove heslo „Nikdy späť!“ a k tomu ešte zavelí skúsený brat Žižka „Utvorte kruhovú obranu!

Náboženstvo je ópium ľudstva

Dnes horliví hlásatelia tejto „myšlienky“ sedia v kostole v prvých radoch a tí zvlášť vyberaní čítajú z biblie.

Socialistický  realizmus

Obsahom socialistický, formou realistický“. How simple Watson!

Na doplnenie: malý test

Na otestovanie – čo už nepoznala generácia narodená po r. 1989, ktoré pojmy sú jej takmer alebo úplne neznáme, pretože ich nezažili na vlastnej koži? Viete, čo boli napr.:

Lampiónový sprievod v predvečer VOSR, posedenie pri samovare, povinná vojenská služba, zemiakové brigády, štátnice z marxizmu-leninizmu, triedny pôvod: robotnícky, roľnícky, socialistická inteligencia, uhoľné prázdniny, pioniersky tábor, pionierska vedúca, tábor družby Arťok, iskričkový sľub, pionierska šatka, Tuzex, bony, colné vyhlásenie, vycestovacia doložka, komasácia, fronty na banány, mandarínky a pod… (pričom každé kilo banánov v obchode zasadilo ťažkú ranu západnému imperializmu), Zväz československo- sovietskeho priateľstva (ZČSSP – aktuálny predseda je A. Danko), Mesiac československo- sovietskeho priateľstva (vôbec nechápem, na čo bolo v kalendári tých zvyšných 11 mesiacov). Festival politickej piesne, prvomájový sprievod, So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!

Generálny tajomník ÚV KSČ – aj keď doteraz nechápem, prečo napr. taký M. Jakeš, krycie meno „Kôl v plote“, teda aj zakladateľ rodu Hranolov, pri svojej gigantickej intelektuálnej kapacite, nebol aspoň maršal-tajomník, komunistický pa-jazyk (vrátane stupňovania: dobrý, lepší, sovietsky), najkratší vtip v ČSSR: Odišli (tento vtip sa naplnil až v r. 1991 vďaka p. M. Kocábovi).

Komunistickí hrdinovia typu: Zoja Kosmodemjanskaja, Pavlik Morozov (geroj sovietskej literatúry, ktorý udal vlastného otca), Pavel Korčagin (hrdina románu Ako sa kazila oceľ J);

Socialistická  práca mala svoje brigády, Timur mal svoju družinu, KSČ mala svoju (domácu) vedúcu úlohu, ktorú si však nikdy neurobila, a preto chcela vládnuť do až po A nikdy inak!;

TV vysielanie ovládali komunistické tele-novely:

Muž bol na radnici, Žena za pultom; Jar sa zastavila vždy 17x, v tanku boli štyria a ešte aj pes (bez čipu) atď.

Obrovská pyramída nezmyslov, ktorá nás obklopovala zo všetkých strán – ako symbol masovej paranoje so všetkými jej príznakmi – bludy, predstavy ohrozenia (imperializmus), stihománia, bludné presvedčenie, že je nositeľom historického poslania…

Komunisti síce ašpirovali na večnosť, ale ich čas sa zastavil v okamihu, keď sa zmocnili moci. Snáď mi p. Jiří Suchý odpustí toto znetvorenie jeho textu:

Zastavili se stopky,

přesně v tu vteřinu,

Když Vladimír Iľjič Lenin si do mauzolea nes peřinu

a balzamovací roztok

Veselo bolo aj na vidieku, predseda JRD bol vždy pracovitý, čestný, zásadový komunista. Za  jeho panovania to na vidieku to vyzeralo asi takto (voľne podľa M. Šimka a J. Grossmana):

Krásne, slnečné, jesenné poludnie

Do železničnej stanice vchádza ranný vlak,

kravy v družstevnom kravíne veselo bučali hladom

Družstevníci na politickom školení  zápalisto diskutujú o výhodách sovietskeho poľnohospodárstva a sovietskych skúsenostiach s hladomorom na Ukrajine v r. 1932-1933, počas ktorého zomrelo niekoľko miliónov ľudí.

Výstižne to zhrnul J. Nohavica:

Za komunistů se špatně nežilo

v létě bylo vedro, v zimě sněžilo

zjara ledy tály, byly povodně

to jste milé děti přišly o hodně

Pre porovnanie: roky 1989-2019

Začnime zjednodušeným a povrchným konštatovaním, že paradoxom demokratickej revolúcie je, že navonok v konečnom dôsledku najviac úžitku priniesla tým, proti ktorým bojovala – komunistom. Umožnila im totiž stať sa prezidentom, predsedom aj členmi vlády, poslancami NR SR, úspešnými podnikateľmi  a pod. Asi je to aj tým, že v prvej línii revolúcie idú odvážlivci s víziou, ktorí sú však príliš zaneprázdnení robením revolúcie, a tak za nimi ide v druhej línii ide „čata tylového zabezpečenia“, členovia ktorej už iba eliminujú ilúzie verejnosti a postupne sa chopia moci, lebo dobre chápu, aká je dôležitá.

Ale vážne, za toto obdobie k najväčšej zmene došlo v oblasti základných práv a slobôd, (sloboda slova, vyznania, pohybu, atď.  Nepriamym  dôsledkom tohto pokroku bolo aj to, že odvaha vo všeobecnosti akosi zlacnela. Teda, ak nie ste práve mladý novinár, ktorý pchá bosú nohu do osieho hniezda nejakého oligarchu. Ale to neznamená, že teraz už stačí odfukovať na gauči. Červeno-hnedí nepriatelia slobody už asi nezaútočia čelne, skôr sa budú snažiť postupne eliminovať jednotlivé výhonky slobody – sloboda tlače, slobodný prístup informáciám, príp. použijú iné krycie manévre.

Aj generácia po r. 1989 si však tiež užila svoje, najmä počas vlád jednej strany, ktoré  ako keby jeden otec vlasti mal:

  • únos občana SR tajnou službou toho istého štátu
  • vražda svedka únosu a novinára hľadajúceho pravdu
  • politikov tváriacich sa ako neviniatka a produkujúcich len nenávisť
  • všadeprítomná korupcia, ale to sme si už vybudovali svojpomocne, bez účasti spriatelených socialistických krajín

Fico a Mečiar mali spoločné aj to, že sa obidvaja sa pokúšali zdeformovať známy Archimedov výrok DA UBI CONSISTAM, ET TERRAM CAELUMQUE MOVEBO („Dajte mi pevný bod, a pohnem zemeguľou aj nebom“). Ich malígna verzia inšpirovaná komunistickou mocou a jej neblahými výsledkami bola: Dajte mi moc a ja zmením smerovanie Slovenska“.

Hodno spomenúť aj to, že Nežnú revolúciu v r. 1989 začali tí, ktorí majú z podstaty veci niečo spoločné s kreativitou – umelci, herci, spisovatelia, ako aj tí ešte nepoškvrnení mocou a pretvárkou – študenti. A po 30 rokoch sú v najhoršom stave práve tie sektory spoločnosti, ktorých členovia by mali mať niečo spoločné s etikou – súdnictvo, školstvo, zdravotníctvo. O čom to asi tak svedčí? Nečudo teda, že 30 rokov po Nežnej je veľa ľudí nespokojných, očakávali viac. Možno si však  nezaškodí pripomenúť tú historickú skutočnosť, že Mojžiš viedol židovsky národ cez púšť 40 rokov.

To si myslíte, že Mojžiš na to nemal dôvod a že si naozaj nemohol dovoliť lepšieho turistického sprievodcu?

 

Teraz najčítanejšie