Denník N

Fajnšmeker

Dopoludnia nie, každý z nás má svoje povinnosti, ale v podvečer to príde…

Stojí tam, vidím ju, je to ona. Chcem ju, dostať ju, je môj najbližší cieľ. Trvá to už dlho, len som sa nevedel odhodlať. Zrelo to vo mne ako víno. Ale už žiadne pochybnosti, zbavil som sa ich, sú definitívne preč. Konečne, tak dlho som na to čakal, muselo to prísť. Hovorím tomu, zaslúžená odmena.

Ruky, chystám si ich, triem jednu o druhú. Zdajú sa mi studené a čosi také  nevyhovuje žiadnej žene. Ani jej nie, musím byť  pripravený. Netrvá to dlho, teplota sa zvyšuje, začína sa mi to páčiť. Dlhé, zlatisté vlasy jej padajú na plecia. Nevadí mi to, odhrniem ich, nadvihnem. Krk, aký je len krásny, hebký, kĺžem sa po ňom prstami. Dostávam sa aj vyššie, oblasť uší je taká citlivá. Ešte sa neotočila, ale nič to, som trpezlivý, poznám jej tvár do najmenšieho detailu, som s ňou každý deň. Dopoludnia nie, každý z nás má svoje povinnosti, ale v podvečer to príde. Objaví sa vo dverách, zhodí zo seba šaty.

Nečakám, idem opačným smerom, už som na ramenách. Hladkám ju, posúvam sa stále nižšie. Otočila sa, mám pred sebou prsia. Guľaté s vystúpenými bradavkami. Nepozerám sa na ne, to mi nestačí, stláčam ich, hladkám, zintenzívňujem pohyby. Som pripravený, chcem do nich zaboriť svoju tvár a zostať tak, ako dlho sa bude dať.

Zvuk. Ozval sa tak odrazu, akoby ma chcel prekvapiť.  Mohlo sa mu to podariť, keby nie tá vôňa, intenzívna, dotieravá. Akoby mi chcela vliezť priamo do nosa. Káva, prebehne mi hlavou. Áno, pred chvíľou som si dal do svojho obľúbeného hrnčeka niekoľko lyžičiek. Presne podľa môjho vkusu, tak to mám najradšej. Som fajnšmeker, od istého obdobia si tento nápoj pripravujem len sám. Vyhovuje mi to tak.

Ale teraz, takmer som zabudol, zobudil som sa až po zvuku vriacej vody. Za všetko môže ona a jej telo. Dotackám sa do kuchyne, aby som spravil nevyhnutné. Som otrávený, telom mi lomcuje vzrušenie. Rýchlo späť, od tejto chvíle už pre mňa existuje len ona. Stojím v izbe a hľadím do prázdna, nie je tu. Je preč, zmizla. Nevládzem, nohy mám slabé, chcú sa mi podlomiť. Sadám si a hľadím do ďalekohľadu. Neprítomne, len aby sa nepovedalo. Moja láska je preč.

Teraz najčítanejšie