Denník N

Revolúcia 2020 – urobme ju poriadne!

Španko/ 'Nie sme ako oni" heslo platné v roku 89 a aj dnes
Španko/ ‚Nie sme ako oni“ heslo platné v roku 89 a aj dnes

Občan pred novembrom 1989
Bol si občanom, kde si mal komunistami oklieštené ľudské práva, slobodu politického, náboženského presvedčenia, slobodu slova, právo zhromažďovať sa. Cenzúra v médiách a vo verejnom živote ovplyvňovala tvoj pohľad na spoločenské dianie. Režim Ti zaručil niektoré sociálne istoty ale aj tak si sa obával, aby si nebol štátnou mocou postihovaný. Komunisti rozhodovali o tom, kto je triedny nepriateľ, a túto moc značne využívali v politických procesoch alebo pri politických vraždách.

Občan 2019
Patríš k 4.4. miliónom voličov v tomto štáte, ktorí si žijú svoj život, splácajú hypotéku a raz za štyri roky idú voliť a myslia si že môžu rozhodovať? Keď sa prevalí kauza (Gorila, vražda Kuciaka, Threema) , vyjdeš aj do ulíc, vykrikuješ, cítiš sa silný! Ako tento potenciál káuz a smerácky únosu štátu využiť na zmenu existujúceho režimu?

  • Udalosti z roku 1989 ešte ani  dnes nepatria do uzavretej histórie našich dejín. Z  obdobia roku 1968, 1989, troch vlád Mečiara a Fica si potrebujeme vziať jedno dôležité ponaučenie.

Na základe historických  skúseností vieme, že zmenu súčasnej politiky na Slovensku nie je možné vykonať vznikom odnoží existujúcich strán, ktoré zakladajú s tichým súhlasom navonok “uhladené“ a „expost-uvedomelé“  nomenklatúrne kádre rozkladajúcich sa strán Smeru, Mostu a SNS. Rovnako ju nezabezpečia ani zombíci,  ktorých reprezentujú prívrženci mečiarovcov, harabínovcov. Ani kuffo-kotleboví nacionalisti, snažiaci sa vytvoriť homogénnu represívnu spoločnosť nielen na všetky ženské organizácie  v krajine v mene Ježiša Krista a siláckeho katolicizmu. Cez svoje konšpiračné média strašia v štýle komunistickej strany a súčasťou ich prejavu je šíriť nenávisť voči politickým oponentom. Túto politiku na Slovensku vystihuje text skladby Thriller:

“It’s close to midnight, and something evil’s lurking in the dark
Under the moonlight, you see a sight that almost stops your heart
You try to scream, but terror takes the sound before you make it
You start to freeze as horror looks you right between the eyes
You’re paralyzed „

 Tento smer predstavuje pre Slovensko dlhoročnú nákazu.  Nákazu, ktorej cieľom je zahmlievať a lživo usmerňovať myslenie ľudí podplatených sociálnymi balíčkami, rozkladať demokratické a spoločenské mechanizmy štátu tak,  aby “našim“ ľuďom (napr. typu Kočner a Bašternák, Bodor, finančné skupiny) zabezpečili spoza opony vládnutie  aj pre  roky 2020-2024.  K svojim cieľom preto neváhajú použiť akéhoľvek nástroje, ktorými disponujú v rámci otvorenej spoločnosti aby dosiahli pohodlnú väčšinu na ďaľšie štyri roky.

Je preto prekvapivé, ak viac ako 30% obyvateľov Slovenska stále verí týmto stranám, do ktorých sa infiltrovali ex-komunisti podporený ľudácko-karpatským syndrómom malosti slovenskej duše? Kde hľadať príčiny tohto smutného stavu?

V čom lídri revolúcie v roku  1989/1990 pochybili?

V revolučných rokoch sme jednoznačne premrhali šancu dôkladne očistiť štát od komunistov. Miesto viditeľnej nápravy krívd a negatív spojených s komunistickým režimom,  ako aj očisty spoločnosti od komunistov vo verejných funkciách  na 30 rokov a zákaze komunistickej strany ako zločinnej formácie, sa lídri revolúcie rozhodli o bezduchý kompromis.

Verejne sa vymedzili proti komunizmu, na druhej strane s komunistickou mocou pokojne jednali o hladkom prechode moci.

Miesto hľadania inej alternatívy voči neudržateľnému komunistickému systému, hľadali spoločnú reč s komunistami…. 

zdroj: internet/ komunisti si vydýchli, kompromis potvrdený stiskom rúk komunistu Čalfy a disidenta Havla.

Účelovo poukázali na zmeny v Rumunsku  a na námestiach si radšej pospevovali revolučnú pesničku:

„Sľúbili sme si lásku, sľúbili vravieť pravdu len, sľúbili sme si vydržať, sľúbili sme si nový deň.“

Tieto slová nikdy z pohľadu perzekuovaných osôb, nedosiahli silu revolučnej francúzskej piesne Le Marseillaise:

“Poďme, deti vlasti, deň slávy nadišiel! Proti nám sa vztyčuje skrvavená zástava tyranie……Do zbrane, občania! Vytvárajte pluky! Kráčajme! Kráčajme! Nech krv nečistá napojí brázdy našich polí!“

Prečo sa lídri novembrovej revolúcie nepoučili z histórie?

1948

Československú spoločnosť a demokratické strany prekvapila rýchlosť februárového komunistického puču,  ktorá z demokracie spravila totalitu. Komunistické akčné výbory prepúšťali a diskriminovali množstvo ľudí, perzekvovali riadne zvolených poslancov, ktorí nesúhlasili s komunistickou politikou. Následne samy obmedzili život celej spoločnosti pomocou zákonov o ochrane ľudovodemokratického režimu,  o zriadení táborov nútených prác či legislatívu, ktorá spravila z ilegálneho prekročenia hraníc trestný čin.

zdro:j internet/ ozbrojné ľudové milície pri komunistickom puči v roku 1948

Komunisti v roku 1948 nepristupovali k občanom v rukavičkách a nediskutovali s demokratickou opozíciou za okrúhlym stolom na nastolení pravidiel totality.

zdroj: internet – proces s Miladou Horákovou

1968

Obrodný proces socializmu nebolo nič iné ako utópia umiernených komunistov, ktorú utvrdila invázia spriatelených vojsk a tvrdá normalizácia „Husákovej“ krajiny.

zdroj: internet/ Praha, august 1968,

1989

Charta 77 predstavovala v tomto období najvýznamnejšiu formu odporu proti komunistickej moci, pričom prúdy názorov jednotlivých členov Charty predstavovali jednú veľkú filozofickú hádanku.

Pod vplyvom Glasnosti, kľúčoví mainstreamoví disidenti  a chartisti 77  formulovali vlastné úvahy o demokratickom zriadení. Je pritom logické, že vonkoncom nepoznali a nedokázali reprezentovať široké záujmy občanov v oboch častiach republiky.

zdroj: internet/ Chartisti

Pod vplyvom jednotlivých prúdov koexistujúcich v Charte,  sa lídri revolúcie snažili realizovať politiku pomocou etických a estetických hodnôt pri dodržiavaní a zveľaďovaní ľudských a občianskych práv.  Preto štruktúru štátu vytvorili s plnou účasťou komunistov, ktorých tragikomicky prizvali  budovať “nové” základy štátu po prechode z totality na demokratizáciu celej spoločnosti.

Keďže paralelne dohadovali podmienky kapitulácie ústrednej komunistickej moci štátu za pomoci samotných komunistov napr. Marián Čalfa, Rudolf Šuster , takto dopomohli k vzniku funkčného karpatského modelu postkomunistického štátu.

zdroj: internet/ paradox revolúcie

Tento politický kompromis ako v minulosti, tak aj dnes vnímam ako vážnu systémovú chybu revolučných lídrov. Tieto následky znášame aj v dnešných časoch, v dobe,  kedy kauzy nahrávok Kočner , Trnka, Threema potvrdili únos štátu ex-komunistami  strany Smer.

Aj preto sa čudujem mysleniu niektorých predstaviteľov disentu z roku 1989, ktorí o  súčasnosti tvrdia, že korupcia a  nacionalizmus  vznikla až po Nežnej revolúcii….

Využijúc zaváhanie lídrov revolúcie,  sa mnohí ex-komunisti, MGIMO absolventské kádre, pumpári, veksláci v roku 1990 koordinovane  a pokojne presúvali zo sféry politickej, najmä do sféry hospodárskej.

Mali  k dispozícii:

  • peniaze na kupónovú privatizáciu,
  • privilégiá a moc,
  • stranícke súdružské vzťahy,

ktorú im disidentský režim, zákonnou formou v novembri 1989 neodobral. Túto výstižne reprezentuje najúspešnejšia slovenská skupina :  https://davdva.sk/co-vsetko-vlastni-financna-skupina-penta/.

2018

Až vražda novinára a jeho priateľky odhalila hĺbku tohto 30 ročného morálneho rozkladu našej spoločnosti, marazmu,  ktorá sa zrodila u guľatých stolov po roku 1989.

Slovenská republika po 30 rokoch od revolúcie 1989 symbolizuje generáciu postkomunistických oligarchov a podnikateľov, ktorí bohatnú a budujú extrémne majetky na hrane zákona pomocou legislatívnych nepodarkov , dier systému ako aj korupcie štátnych úradníkov. Pritom sa pri  takomto “podnikaní” spoliehajú na prízemnosť a amorálnosť polície, súdov a iných kontrolných mechanizmov. Do svojej spoločenskej hry “ O monopoly “ vtiahli všetkých,  ktorí by ich mohli ohroziť. Stali sa z nich spojenci- prehnitej morálnej nízkosti pričom sa všetci držia za “ gule”.

Špinavé smerácke kšefty,  nehorázne prepojenia  politikov a štátnych zamestnancov, vrahov, maznákob, volaviek, siskárov, ako aj lustrácie a sledovanie novinárov,  threema, Gorila vyliala neuveriteľné množstvo špiny do celej spoločnosti. Zisťujeme, ako sme sa všetci ocitli v spárach pokriveného štátu,  vytvoreného politikmi od HZDS, SDL, SMER, SDKU, SNS, Most-SMK a ich prisluhovačov,  vrátane ekonomickej a farmárskej východoslovenskej mafie. Súdny systém ikonicky reprezentovaný Harabinom, Jankovskou, Trnkom prilieval dlhé roky systému legitimitu, pričom častokrát krivil výklad zákonov.

Gorila počúva Kočnerove náhrávky…

Marxista Fico a jeho stranícky zbojníci pomenovaní vo filme Za Sklom , vybudovali mafiánsky charakter štátu. Jeho súčasní koaliční partneri  (Smer, SNS a Most) sú ako prisatá chobotnica, ktorá dlhé roky odsáva našej krajine silu a kvapkami infúzie sociálneho balíčka,  si kupuje hlas bežného občana s príjmom do 600 Eur. Ak je takýto nekritický občan ešte aj súčinný a pracuje pre vládnuci koaličný klan, sú politici spokojní a logicky budujú ilúziu “sociálneho slovenského štátu” pri 30% neutíchajúcej podpore voličskej základne.

Na druhej strane strach z nastupujúcich nových strán( Za ľudí a úspech strany PS-Spolu) ako aj  pokles preferencii vlastnej strany  SMER, SNS, MOST aj pre kauzy Typu Kočner,  predznamenal novú taktiku strán. Vytváranie nového liberálneho nepriateľa slovenského národa.

Využívajúc Gottwaldovský- Goebbelsovský slovník, Fico a jeho dvorný marxistický šašo Blaha rovnako surovo ako  Karel Vaš,  húževnato presviedčajú svojich voličov ,že opozíciu reprezentujú samí narkomani, grázli a podvodníci. Témy ako homosexuáli a imigranti  sú len čerešničkou na smeráckej prehnitej torte, ktorou bezdôvodne traumatizujú celú spoločnosť.

Sú budúcoročné voľby obrovská šanca pre slušnú demokratickú spoločnosť?

2020

Od vraždy Kuciaka  diskutujeme  o tejto otázke každý deň. Na pracovisku, doma či v kruhu priateľov. Máme jedno spoločné. Nie je nám jedno v akej krajine chceme žiť a  kde budú vyrastať naše deti v roku 2020!  Neželáme si, aby sa po voľbách  na úrade vlády zdravilo Česť práci alebo Na stráž.

Preto voľby  2020 budú patriť medzi naše najdôležitejšie momenty od revolúcie 1989.

Aj preto je potrebné sa dohodnúť na spôsobe taktického boja, ktorú ale nemôžme prevziať po lídroch Nežnej revolúcie. V roku 2020 je potrebné jednoznačne eliminovať spoluprácu so stranami reprezentujúce Smerákov, Harabínovcov, Kotlebovcov, Dankovcov, Drukerovcov, Mosťákov či iné marxisticko-nacionálne, kresťanské či iné mafiánske hybridy.

zdroj: internet/ Kočnerove nahrávky, protest 21.9.2019 na námestí Slobody

Sme v hodnotovej  vojne o podstate nášho štátu.

Preto:

  • Vyberajme lídrov a strany,  ktoré majú ambíciu zmeniť smer “ marxisticko-karpatskej demokracie“, na  demokraciu, kde  hodnoty a česť nie sú len cynickým úškľabkom Roberta Fica.
  • Nehľadajme politikov menšieho zla ani politikov, ktorí premrhali svoju šancu, smerácku koalíciu v minulosti poraziť.
  • Prebuďme svojich kamarátov,  kolegov, ktorí zanevreli na politický systém krajiny, lebo ju oprávnene považujú za formu podvodného podnikania, ktorú voliči aj svojou neúčasťou pri urnách, každé štyri roky pomáhajú bezhlavo legalizovať.
  • Jasne pranierujme politikov “blahovského“ typu ,  ktorí šíria zášť a strach a s falošným marxistickým či nacionalistickým pokojom tvrdia že národ ochránia. Títo ľudia nestelesňujú hodnoty, o ktoré sme 17. novembra bojovali.

Ak by sme rok 2020 nevyhrali, bol by to tragický príbeh tohto národa po Nežnej revolúcii.  Máme argumentačne navrh oproti konšpiračným médiám a smeráckym „vykrúcačkám“ a skúsme si preto nakloniť váhajúcich ľudí na našu stranu. Účasť týchto voličov stredopravého spektra je nutnou podmienkou výhry vo voľbách 2020. Len takto budeme môcť odznova napĺňať hodnoty 17. novembra 1989.

Nedajme si tento pocit zmeny utiecť. Pripomeňme si pocit, keď v komunálnych a prezidentských koľbách 2018 vyhrali  kandidáti s prodemokratickým a proeurópskym cítením.

 

 

Teraz najčítanejšie

Ján Španko

Základom úspechu sú ľudia, ktorí úprimne pomáhajú realizovať víziu lepšieho života na Slovenska. Vychovávame tu naše deti. Chcem aby videli, že existuje jasná alternatíva a má zmysel po štúdiách sa do rodnej vlasti vrátiť a usadiť sa.