Denník N

Vie vôbec SZĽH čomu vyjadril podporu?

Novela zákona o športe od poslancov D. Tittela a T. Jančulu má docieliť, aby profesionálne športové kluby mohli so svojimi športovcami uzatvárať aj takéto zmluvy. Foto – jh
Novela zákona o športe od poslancov D. Tittela a T. Jančulu má docieliť, aby profesionálne športové kluby mohli so svojimi športovcami uzatvárať aj takéto zmluvy. Foto – jh

S veľkým znepokojením som sa začiatkom tohto týždňa oboznámil so stanoviskom Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH). Zväz v ňom vyjadril podporu návrhu novely zákona o športe od poslancov Dušana Tittela a Tibora Jančulu, ktorá je momentálne v parlamente v druhom čítaní.

Predmetný návrh je síce veľmi stručný, no aj takýto „diétny“ text dokáže kompletne zmeniť právne postavenie športovcov v športových kluboch. Poslanci zo Slovenskej národnej strany totiž navrhujú, aby sa v § 4 ods. 3 písm. a) vypustili slová „ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce.“

Vo výsledku to znamená, že zo zákona o športe vypadne imperatív pracovnoprávneho vzťahu pri výkone závislej činnosti športovca v športovom klube. Po novom tak bude výsostne na zmluvných stranách, ako si ošetria svoje vzájomné práva a povinnosti. Či to bude prostredníctvom zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ktorá predstavuje pracovnoprávny kontrakt, alebo na základe občianskoprávnej či obchodnoprávnej zmluvy, ktorá športovcovi neposkytuje prakticky žiadnu ochranu.

Táto novela tak flagrantným spôsobom narúša jeden zo základných princípov, na ktorých bol zákon o športe pred piatimi rokmi postavený. To je však len jeden z dôvodov, pre ktorý sa v tejto chvíli cítim povinnosť sa ozvať.

Naozaj ide o stanovisko celého zväzu?

Je pravda, že v sídle SZĽH sa v súčasnosti už zastavím len raz za týždeň a ani zďaleka nie som oboznámený so všetkými procesmi, ktoré na zväze za ostatné týždne prebiehali. Na druhej strane, za posledné dva roky, ktoré som tam strávil, čo-to viem o názoroch jednotlivých ľudí a som presvedčený, že vydaniu tohto stanoviska nepredchádzala žiadna širšia diskusia. Pár predstaviteľov SZĽH si zrejme svojvoľne stanovilo, že práve ich názor a ich záujmy sú tie, ktorými sa má zväz riadiť a rozhodlo sa pre vydanie tohto „problematického“ stanoviska.

Ako človek, ktorého funkcia vychádza z vôle Kongresu SZĽH, najvyššieho orgánu zväzu, si dovoľujem týmto vystúpiť proti stanovisku Slovenského zväzu ľadového hokeja. Môžem s istotou povedať, že ani v rámci hokejového zväzu (nieto ešte v rámci celého „hokejového hnutia“), neexistuje jednoznačný konsenzus na túto tému.

Miesto snahy o racionálnu debatu, alebo aspoň zdržanlivosť vo vyhlásení (mimochodom, z akého dôvodu mal zväz potrebu vyjadrovať túto podporu v čase, keď už prebehli dva týždne po prejdení návrhu cez 1. čítanie?), sa tak zväz rozhodol drevorubačským spôsobom presadzovať jeden názorový smer, ktorý berie na zreteľ výhradne ekonomické faktory pre športové kluby. Pritom akoby úplne zväz opomenul, že individuálnymi členmi zväzu v zmysle jeho stanov sú aj tisíce hokejistov, z ktorých stovky z nich sú profesionálni hokejisti a ďalšie stovky sa nimi v budúcnosti zo súčasnej členskej základne stanú.

Údajné posilnenie právnej istoty

Dvojodsekové stanovisko zväzu neposkytuje príliš veľa priestoru na predsvedčivé zdôvodnenie toho, prečo sa SZĽH rozhodol postaviť na stranu hokejových klubov. Celá argumentácia sa tak redukuje výhradne na tvrdenie, že novela „výrazne pomôže nastoliť právnu istotu a zmluvnú slobodu v zmluvných vzťahoch.“

Pri čítaní tejto argumentácii však mám pochybnosti, či vôbec autor tohto stanoviska pozná obsah pojmu právna istota. Ak novela zákona o športe chce zmeniť súčasný stav, pri ktorom môžu športovci vykonávať závislú prácu v športovom klube len pod zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, na stav, v ktorom bude možné medzi klubom a športovcom uzavrieť prakticky akýkoľvek kontrakt, tak je to všetko len nie posilnenie právnej istoty.

Zmluvná sloboda naoko môže byť týmto posilnená, ale aby sme o tom mohli hovoriť, tak by museli účastníci týchto vzťahov byť si navzájom fakticky (a nie iba deklaratívne) rovní. Nie je žiadne tajomstvo, že zmluvy medzi hokejistom a klubom sledujú v súčasnosti z veľkej časti záujem klubu. Rovnako by to bolo aj v pracovnoprávnych vzťahoch, keby tu nebol Zákonník práce a jeho relatívne kogentné normy.

Práve Zákonník práce a povinná participácia zamestnanca a zamestnávateľa na systéme sociálneho zabezpečenia vyvažujú faktickú nerovnosť medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Keď povinnosti, ktoré ukladá Zákonník práce zamestnávateľom vedia (resp. musia) splniť drobní podnikatelia, prečo ich nemusia plniť športové kluby? V čom je ich postavenie iné? Keď v pracovnom práve nikoho nenapadne vytiahnuť argument, že Zákonník práce obmedzuje zmluvnú slobodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, prečo sa tento argument vyťahuje pri vzťahu medzi športovcom a športovým klubom, ktorý síce má svoje špecifiká, ale z veľkej časti je totožný s klasickým pracovnoprávnym vzťahom?

Týmito argumentmi SZĽH tak mieri úplne mimo terč. Keď už tak vehementne chcel hájiť ekonomické záujmy klubov, bol by som ďaleko radšej, keby to robil prostredníctvom tlaku na zavedenie tzv. superodpočtu pre podnikateľov, ktorí uzavrú zmluvu o sponzorstve podľa zákona o športe, alebo – ešte lepšie – začne debatu na tému zníženia daňovo-odvodového zaťaženia práce na Slovensku. Pod takto artikulované stanovisko by som sa veľmi rád podpísal.

Súčasne, rozumiem ekonomickým záujmom hokejových klubov, ale ich už niekoľkoročná neochota podriadiť sa zákonnej úprave (česť ostrovom pozitívnej deviácie ako sú Košice a Slovan) podľa môjho názoru prekročila rozumné medze a prešla až do roviny znásilňovania práva. Jediný, aký-taký udržateľný argument o výklade pojmu závislá práce v športových vzťahoch, už bol medzičasom viacerými inšpektorátmi práce a súdmi zmietnutý zo stola, v dôsledku čoho sa pri snahe vyhnúť sa pracovnoprávnym zmluvám v športovom prostrední nezriedka jednotlivé subjekty uchyľujú k absolútne neracionálnej argumentácii. Žiaľ, toho príkladom je aj stanovisko SZĽH.

Mimochodom, dávam do pozornosti aj stanovisko Slovenského futbalového zväzu a Únie ligových klubov (teda profesionálnych futbalových klubov) k tomuto návrhu. Nejde o to, že tieto subjekty vyjadrujú nesúhlas s predmetnou novelou (s čím sa stotožňujem). Poukazujem hlavne na hĺbku, rozsah a kvalitu argumentácie, ktorá je noc a deň oproti stanovisku SZĽH.

Som náchylný si to vysvetľovať hlavne kvalitou právnickej obce, ktorá spolupracuje s SFZ. Už len letmý pohľad na zloženie rôznych komisií ukazuje, že vo futbalovom zväze pôsobí viacero právnických kapacít, ktoré sa téme športového práva dlhodobo venujú v praxi, či na akademickej pôde (prof. Svák, prof. Gábriš, doktori Čollák, Poruban alebo Mihál). Takéto osoby však na hokejovom zväze chýbajú a dovolím si povedať, že aj skutočnosť, že zastávam vysokú pozíciu v Disciplinárnej komisii SZĽH bez akejkoľvek predchádzajúcej právnej praxe, je toho celkom dobrým dôkazom…

Nebezpečenstvo politického zneužitia

Myslím si, že nebudem fabulovať, ak vyslovím obavy, že vyjadrenie podpory tomuto návrhu môže byť zneužité v blížiacej sa predvolebnej kampani. Predmetná novela zákona o športe je totiž poslaneckým návrhom dvoch poslancov za SNS a je súčasťou akéhosi „balíka zákonov“, ktoré chce podľa slov predsedu SNS jeho strana do volieb presadiť.

Tieto zákony sa do pléna Národnej rady Slovenskej republiky dostávajú ako poslanecké návrhy, ktoré nemusia prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním, sú pochybnej kvality a nepredchádza nimi žiadna diskusia s odbornou, tobôž nie laickou verejnosťou. Skrátka ide o politický marketing a predvolebnú kampaň jednej strany balansujúcej na hranici zvoliteľnosti do NR SR.

Považujem teda za smutné, že SZĽH svojou podporou dal do rúk tejto strane náboje a vôbec by ma neprekvapilo, keby v predvolebnej kampani Slovenská národná strana odkazovala aj na podporu SZĽH. Uvedené mi príde o to absurdnejšie, že ešte v máji 2019 zväz v kauze reprezentačných dresov a loga na nich „sklopil uši“ a v snahe ukončiť politické taľafatky a vyhnúť sa politizácii hokeja, ustúpil zo svojich marketingových ambícii a vrátil sa k štátnemu znaku na reprezentačných dresoch. Šesť mesiacov nato už SZĽH de facto sám aktívne vstúpil týmto stanoviskom do politického boja, v dôsledku čoho môže byť jeho meno v blízkej budúcnosti nepríjemne zneužité.

Názorový obrat za štyri roky

Dovolím si ešte pripomenúť jednu skutočnosť. V roku 2015 desať najväčších zväzov vyjadrilo podporu pripravovaného zákonu o športe. Už v tom čase bolo jasné, že podľa zákona o športe budú musieť profesionálni športovci uzatvárať so svojimi klubmi pracovnoprávne zmluvy, keďže išlo o jeden zo základných pilierov pripravovaného zákona.

Teraz, o štyri roky neskôr, zväz otočil kormidlo a podporuje novelu zákona o športe, ktorá flagrantným spôsobom útočí na tento pilier. Samozrejme, od apríla 2015 došlo k celkom zásadným personálnym zmenám vo vedení zväzu. Ak tento názorový obrat je ale dôsledkom týchto personálnych zmien, musím potom vysloviť veľkú nespokojnosť s tým, akým smerom sa uberá Slovenský zväz ľadového hokeja.

Čítali si vôbec zákon o športe?

Na úplný záver si nedopustím ešte jednu poznámku. Vedia vôbec autori novely a jej podporovatelia, že môže nakoniec byť úplne bezzubá? Poukazujem totiž na ustanovenie § 102 ods. 4 zákona o športe, ktoré táto novela absolútne nerieši…

Teraz najčítanejšie

ORNSKOLDSVIK, SWEDEN - APRIL 17: Team Slovakia Portraits - 2019 IIHF Ice Hockey U18 World Championship at Fjallraven Center on Apirl 17, 2019 in Ornskoldsvik, Sweden. (Photo by Steve Kingsman/HHOF-IIHF Images)

Jakub Homoľa

PrF MUNI alumnus pohybujúci sa (aj) pri hokeji. Bývalý redaktor webu SlovakProspects.com (2011 – 2017) a mediálny pracovník SZĽH (2017 – 2019). Od leta 2019 do decembra 2019 podpredseda Disciplinárnej komisie SZĽH.