Denník N

Novembrový list mojím priateľom a nepriateľom slobody

Nežnú revolúciu si nepamätám. Nemôžem, nežil som vtedy. Narodil som sa o 8 rokov neskôr a predsa k nej mám čo povedať. Narodil som sa totiž do sveta kde sa môžem vyjadriť. Mám ho rád, nie je dokonalý ale iný nepoznám a ani nechcem poznať. Myslím, že situácia je dnes, 30 rokov po revolúcii, neprehľadnejšia. Stojí proti sebe veľa prúdov, svet sa zmenšil a z každého rohu sa na nás rúti rôzna pravda a fakty si zamieňame s názormi. Ja sa, napríklad, nestíham čudovať, čo sa stalo s tými kamarátmi, ktorých poznám od detsva a zrazu ma pre niečo nenávidia.

Trochu s ními súcitim, trochu im nerozumiem. Niektorí čakali, že k nim bude život milší, iní zase nepovažovali za potrebné dávať pozor na dejepise. Zrazu prišiel niekto kto začal hovoriť jazykom, ktorému rozumeli. Priatelia, ak som prestal hovoriť jazykom, ktorý je vám blízky a máte pocit, že som sa od vás vzdialil, tak sa ospravedlňujem, skutočne ma to mrzí. Zástancovia neslobody nemali problém siahnúť po nekalých praktikách. Vyvolávjú vo vás strach a chcú vás nasilu chrániť, klamú vás a umelými problémami odvracajú vašu pozornosť inam.

Dnes tí, ktorí slobodu nenávidia a vnucujú ľuďom svoje videnie sveta siahajú po zastrašovaní. Len si spomeňme proti komu už bojovali za roky svojej existencie. Boli to maďari, rómovia, migranti či neziskovky a najnovšie zosobnenie všetkého spomenutého – liberáli.

Teraz sa prihováram ku vám, nepriatelia slobody, je mi ľúto, že nás označujete za zlo, za nebezpečenstvo. Čo je ešte horšie, hnevá ma keď výhradne seba označujete za pronárodných. Ja som veľký vlastenec, pravidelne cestujem po celom Slovensku, mám rád túto krajinu a nebudem žiť inde. Preto ma uráža a hnevá keď hovoríte, že ako liberál chcem Slovensko zničiť.

Moja rodina a moji kamaráti mi slobodu vyštrngali na námestiach, kým som ešte nežil. Dostal som ju zadarmo a teraz, o 30 rokov neskôr si ju rozhodne zobrať nenechám.

Teraz najčítanejšie