Denník N

Tri príbehy detí, ktoré v škole prepadli. Prečo sa to nemalo stať?

Hovorí sa, že bolesť nepatrí do sveta detí. Prepadnutie je tvrdá facka od života, ktorú na dieťati hneď neuvidíte. Napriek tomu bolí. A dieťa po nej vstáva len veľmi ťažko. 12. požiadavka VPN nebola naplnená.

Veríme, že deti si zaslúžia šancu a nie trest. Veríme, že je našou povinnosťou vybudovať systém, ktorý funguje pre všetky deti a oni v ňom neprepadávajú.

Je dôležité o fenoméne prepadávania hovoriť. Prinášame preto tri príbehy žiakov, ktorým ovplyvnilo život.

Je prváčka a volá sa Rebeka.

Teší sa do školy ako každé dieťa, je to vzrušujúce! Ešte nevie, že pri nástupe do školy nemá ani z polovice také vedomosti, ako jej spolužiaci. Nevie počítať do desať, nevie rozoznávať farby, dni v týždni, a ani držať ceruzku, lebo ju nikdy nevidela. Prečo? Lebo nedostala miesto v škôlke a doma nemá zázemie, kde by tieto vedomosti a zručnosti nadobudla. Ale zvedavosť a chuť učiť sa má rovnaké …možno aj o kúsok väčšie! Prichádza do školy, ale pani učiteľke nerozumie. Slovenčina nie je jej rodný jazyk. Pani učiteľka sa na ňu často hnevá, že nerobí čo má. A ona by tak veľmi chcela poslúchať. Nerozumie. Nastupuje abeceda. Má sa učiť už 4 písmenko. Ona sa ale ešte stále snaží uchopiť pero. A to ešte neprišlo písané „F“, ktoré my dospelí už dávno nevieme napísať. Je to pre ňu extrémny boj. Potrebuje zručnosti, ktoré sú prepojené z ranným vývojom, štvornožkovaním a pod. Rebeka neštvornožkovala. Jej mame nikto nevysvetlil, že je to dôležitá fáza vývoja. Tak ako väčšina detí, ktoré prepadávajú, prepadne práve v prvom ročníku. O rok neskôr prepadne znovu. Všetko sa mala naučiť rovnako rýchlo ako rok predtým, rovnako stratená, rovnako bez podpory. Kto za to môže?

 

Edo má 15 rokov a je piatak.

Ako piatak končí základnú školskú dochádzku. Nemôže ísť na strednú školu, skončí na sociálnych dávkach. Piaty ročník pozná veľmi dobre, opakoval ho totiž štyri krát. Štyri krát prepadol z toho istého predmetu – dejepisu. Opýtajte sa dejepisára, prečo Edo tak veľmi zaostával. Odpovie vám, že Edo nevie ani vysloviť slovo „paleolit“. Absurdné? Realita. Áno, Edo posledné dva roky prepadol aj z iných predmetov, pretože keď išiel po tretí krát do piateho ročníka, nenašiel v sebe už ani štipku motivácie a vykašlal sa na všetko. Je to predsa známa partia, chlapec čo všetkým učiteľom lezie na nervy. Je im ťažko, už len keď idú do triedy kde je Edo. Nedá sa tam kvôli nemu učiť. A majú kus pravdy. Je to 15 ročný chalan, pubertiak, ktorý sa zaujíma o veci 15 ročných a je v triede s 10 ročnými. Kamarátstva, ktoré si v triede vytvoril, už štyrikrát stratil. Kto za to môže?

 

Volá sa Dominika.

Prepadla z angličtiny. Áno mala to na hrane, známku medzi 4-5. Triedna učiteľka jej poradila, aby išla za angličtinárkou a opýtala sa jej, čo má robiť, aby si udržala štvorku. Ponúkla jej aj doučovanie. Už raz totiž prepadla v prvom ročníku, rovnako ako Rebeka. Triedna vie, že ak prepadne aj tentokrát, už to do deviatky nedotiahne. Nedostane sa tak na strednú školu …a to tak veľmi chcela ísť na odevnú bez maturity. Nádherne kreslí a už dnes má jedinečné návrhy modelov. Angličtinárka jej však oznamuje, že už nemôže robiť nič a známky má na prepadnutie. Prepadla. Triedna učiteľka sa ide informovať u angličtinárky, prečo Dominika nedostala šancu. Angličtinárka jej vysvetlí politiku školy. Príkaz zhora, riaditeľka potrebovala, aby nechali prepadnúť 3-4 žiakov, inak by nevedeli otvoriť v budúcom roku triedu. Dominika je jednou z „vyvolených“. Prečo ona? Jej rodičia sa neprídu pýtať a zisťovať prečo prepadla. Nebudú to riešiť a tak to bude bezbolestné. Musia predsa zachrániť školu a ďalšie deti, pre ktoré sa otvorí trieda. Kto za to môže?

 

Kto za toto môže?

Žiak!? Kto mu však poskytol v ranom detstve podporu, ktorú mu jeho rodičia nevedeli dať? Kto sa zaujímal o jeho motiváciu? Kto mu pomohol počas školského roka, keď začal nestíhať? Bude sa analyzovať prečo prestal učivo zvládať? Bude sa tomu učivu v opakovanom ročníku venovať viac? Alebo všetko prebehne ako predtým a môže prepadnúť znova? A popri tom si opäť zopakuje učivo z ďalších 13 predmetov, z ktorých neprepadol.

Učiteľ!? Ako má však zvládať obrovské rozdiely v zručnostiach a vedomostiach žiakov, keď má so všetkými prejsť za jeden rok rovnaké učivo? Ak dostane do triedy prepadnutého žiaka, bude s ním môcť individuálne pracovať? Dokáže pomôcť takémuto žiakovi zaradiť sa do nového kolektívu?  Dostal pomoc od školského psychológa, špeciálneho pedagóga, alebo aspoň kvalifikovaného asistenta? Má vlastne tento učiteľ vzdelanie, metodiku, mentoring, či aspoň školenie ako pomôcť žiakovi v momente, keď sa začína valiť tá snehová guľa, ktorá vyvrcholí prepadnutím?

Riaditeľ!? Nepotrebuje však otvoriť školu aj na budúci rok? Zachrániť pracovné miesta svojim učiteľom? Mať lepšie čísla v testovaní ako minulý rok? Má čas a schopnosť rozvíjať svojich učiteľov, alebo ho čaká v riaditeľni tá hora administratívy s nápisom „urgentné a hneď“!

 

Riešenie 

Čítali ste len o pár dôvodoch, prečo u nás deti prepadávajú. Osobitne vo východnej časti Slovenska. Minulý rok 14 %, rok predtým 16 %. Môžeme hľadať vinníka, môžeme spochybňovať, či predsa len ten rok navyše dieťaťu nepomôže. Môžeme hovoriť, že to robíme pre tie ostatné deti, ktoré teraz nikto v triede nezdržuje. Môžeme sa tváriť, že tie deti nevidíme a nevidíme ani negatívne dopady na trh práce a ekonomiku štátu. Alebo môžeme hľadať riešenia.

Pre deti

  • Zrušíme známkovanie v prvých troch ročníkoch a sústredíme pozornosť škôl na hľadanie talentu, nie chýb.
  • Sflexibilníme obsah vzdelávania tak, aby umožnil školám prispôsobiť vyučovanie tempu ich detí naprieč ročníkmi. Nadané deti preberú viac a tie, ktoré potrebujú viac času, dostanú individuálnu podporu, aby vedeli dôležité témy pochopiť.
  • Podporíme programy neformálneho vzdelávania pre deti z menej podnetného prostredia.

Pre rodičov

  • Umožníme každému rodičovi na Slovensku, ktorý o to bude mať záujem, aby zveril svoje dieťa do jaslí a neskôr škôlky od 2 rokov života dieťaťa.

Pre marginalizované komunity

  • Zavedieme programy podpory rodín pred narodením dieťaťa a počas prvých 1 000 dní veku, vrátane včasnej diagnostiky v materinskom jazyku a prípadnej intervencie vo veku 3 rokov.
  • Otvoríme špecializované vysunuté pracoviská ranej starostlivosti v oblastiach s veľkým podielom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
  • Podporíme vzdelávanie rómskych učiteľov v pedagogických smeroch.

Pre učiteľov

  • Zvýšime počet asistentov, špeciálnych pedagógov a psychológov, ktorých financovanie bude nárokovateľné.
  • Posilníme celoživotné vzdelávanie a prípravu budúcich učiteľov v témach ako: vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, prístup k deťom vystaveným generačnej chudobe, práca s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, kurzy rómskeho jazyka, atď.
  • Zmenšíme triedy a znížime úväzok pre učiteľov vyučujúcich žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, aby mali možnosť individuálnejšieho prístupu a dodatočného tréningu pre vzdelávanie takýchto detí.

Kompletný program strany Za ľudí pre školstvo, vedu a výskum zverejníme už onedlho.

Deti si zaslúžia šancu a nie trest. Školy musia začať fungovať pre všetkých. Každý Einstein nebude, ale škola musí každému pomôcť dosiahnuť svoj potenciál. Ten je často oveľa ďalej, než sa na prvý pohľad zdá.

Áno, chceme obmedziť prepadávanie na základných školách a úplne ho eliminovať do 5. triedy. Nechceme to ale spraviť hneď. Najprv musíme dať rodičom, učiteľom a riaditeľom podporu a alternatívy. Až potom im môžeme zobrať tento málo účinný, no žiaľ jediný, nástroj, ktorý v kritických momentoch majú.

***

p.s.1: ruku na srdce, koho prekvapilo, že tváre detí nie sú rómske? Nie, že by na tom záležalo, ale dva z troch príbehov, sú príbehy nerómskych detí. Týkalo by sa nás to všetkých, aj keby sa jednalo len o rómske deti. Týka sa nás to rovnako, aj keď sa nejedná len o rómske deti. Tváre a mená nie sú skutočné, príbehy však áno.

p.s.2: požiadavky VPN sú po 30 rokoch stále aktuálne.

Teraz najčítanejšie

Michal Kovács

Vediem expertný tím Školstvo v strane Za ľudí. Do školstva som sa vrátil z manažmentu medzinárodnej firmy. V komunálnej politike sa venujem materským a základným školám, strednú školu som pomáhal zakladať, na vysokej som spolu s kolegami zriadili úspešné pracovisko a 5 rokov som budoval program pre šikovných ľudí zo Slovenska, ktorí odišli do zahraničia. Viacerí z nich boli učitelia a vedci na najlepších svetových univerzitách.