Prinavrátenie slobody, myslenia a spravodlivosti ľuďom

„Rozum je najmocnejšou zbraňou človeka, bez ktorej by neprežil. Život mu bol daný, záruka prežitia už nie. Telo mu bolo dané, obživa nie. Myseľ mu bola daná, jej obsah už nie. Ak človek chce zostať nažive, musí jednať. Ešte predtým však musí poznať zmysel a účel svojho jednania. Ak si chce obstarať potravu, musí vedieť ako. Ak si chce vybudovať úkryt, musí poznať príslušný postup. Ak chce človek prežiť, musí myslieť. (…) Srdce, pľúca, žalúdok človeka pracujú automaticky, ale myseľ človeka už nie. K zapojeniu myslenia človeka pre svoje prežitie, sa musí rozhodnúť sám človek. (…) Otázka ´byť, či nebyť´ je pre človeka totožná s otázkou ´myslieť, či nemyslieť´.“ (Ayn Randová)

V dávnom a vzdialenom staroveku, v Malej Ázii, v mestečku Pergamon bol takzvaný Pergamonský obetný stôl. Je to v podstate veľký mramorový oltár, na ktorom v staroveku v Pergamone prinášali zvieracie obety. Po stranách tohto veľkého mramorového oltára sú výjavy z dejín a zápasi ľudí, titánov a kráľov s nadprirodzenými silami. Ale márne by ste si ho chceli ísť pozrieť do Malej Ázie. Je v Berlíne. Na jednom mieste na tomto obrovskom oltári je i vyobrazenie Alexandra Veľkého. Ale toto vyobrazenie sa zásadne líši od vyobrazení Alexandra Veľkého z vtedajších čias. Alexandra Veľkého vtedy zvyčajne zobrazovali, ako veľkého vládcu s mladou tvárou, v nejakej vládnucej pozícii. Na Pergamonskom obetnom stole je však inakšie vyobrazenie Alexandra Veľkého, a vôbec všetkých tých postáv, čo sa tam nachádzajú. Alexander Veľký je tam vyobrazený ako bežný človek, ktorého svet a život rozdrvuje, ako biedne stvorenie. Alexander Veľký svojho času, chcel dobyť a ovládnuť svet. Zašiel na svojej ceste až k Himalájam – vtedy označované, ako hory titánov – ktoré oddeľovali vtedajší poznaný svet od nepoznaného. Aspoň tak to vtedy učil jeho učiteľ Aristoteles. Ale Alexander Veľký chcel ísť ešte ďalej a spoznať dosiaľ nepoznané. Mysliac si, že dobyje a ovládne svet. Až k takému koncu sveta zašiel, že jeho vojaci odmietali ísť ďalej. Vtedy sa Alexander Veľký zranil, ochorel a pri ceste späť – zomrel. Ale otázka je, či hľadal, dobýjal a snažil sa ovládnuť poznaný i nepoznaný svet, alebo skôr sa snažil uplatniť v poznanom a nepoznanom svete vládu, ktorá vládla v ňom a v jeho myslení? Dejiny to jasne potvrdzujú. Helenizácia sveta, ktorá nastala vplyvom cesty Alexandra Veľkého a myslenia, ktoré prinášal mala vplyv na dejiny ľudí na stovky rokov.

Ešte skôr, približne pred 5300 rokmi, preputoval jeden človek nájsť lepší svet. Lepší svet vtedy znamenal – prijateľnejšie podmienky na život. Ale musel prejsť cez jednu z najnedostupnejších častí Álp – a to cez terajšie Ötztalské Alpy, ktoré patria ešte aj teraz k najzľadovatenejším miestam Východných Álp. Zomrel úplne na vrchole Ötztalských Álp, vyčerpaný, po zásahu šípa. Ale výskum jeho života a cesty, ktorý nám umožnil ľad, v ktorom bol pochovaný, nás prekvapuje. Podľa výskumu predmety, ktoré mal pri sebe Ötzi, napríklad odev, materiál sekery alebo materiál šípov, či rastlín, pochádzajú z rozličných častí Európy. Inými slovami, Ötzi sa pohyboval minimálne na polomere 1000 kilometrov, snažil sa využiť pre život všetky dostupné miesta na život a využíval všetky miestne výrobky a materiály, ktoré mu skvalitňovali život. Tipovali by ste, že Ötzimu by pre život stačil akýkoľvek materiál na sekeru, ktorý by našiel vedľa cesty. Ale nie je to tak. Ötzi si vybral do sekery materiál, ktorý bol na vtedajšie poznanie najlepší, a to z terajšieho stredného talianska. A čo viac porisko z tisa v sekere, je z inej oblasti, ako pochádza medený materiál v sekere, čo môže značiť aj o obchode ľudí s tovarmi a materiálmi v tom čase. Vtedy, tak ako Ötzi, aj ľudia tej doby používali myslenie, pretože myslenie im viditeľne prinášalo lepšie uchopenie života a tým i lepšiu kvalitu života.

Čo spája Alexandra Veľkého i Ötziho je hľadanie lepšieho sveta a zároveň používanie myslenia na dosiahnutie toho. Boli doby v dejinách, keď jedinou možnosťou, ako žiť v lepšom svete bolo nájsť ho, alebo ho dobiť a ovládnuť. A veľa bolo v dejinách schopných ľudí, ktorí boli nútení kvôli lepšiemu svetu utekať, aby ho našli, alebo oň bojovať a vymôcť si ho. A veľa bolo schopných ľudí, ktorí radšej sa utiahli do svojho sveta a našu zemeguľu a vládnutie a rozhodovanie v nej prenechali neschopným, ktorí nepoužívali myseľ a dobro. A samozrejme boli i ľudia, ktorí odmietali myslieť. Usudzovali, že lepšie je, keď za nich myslia iní, ktorí majú na to postavenie, cnosť, zvolenie, či nejaký verejný status.

Sloboda a myslenie to sú dve najdôležitejšie prednosti, ktoré boli ľuďom odopierané. A pritom, ako vám neskôr rozpoviem, sloboda a myslenie vychádzajú priam z podstaty vesmíru, v ktorom žijeme. Rovnako, ako neexistuje dôsledok bez príčiny, neexistuje ani svet a človek bez svojho myslenia. Kde niečo neexistuje, nemôže byť sloboda a už vôbec tam nemôže byť vedomie. Vedomie, sloboda a správne myslenie sa vždy vzťahujú k existencii.

Napriek takejto jasnej dejinnej a empirickej skúsenosti sú mnohí, ktorí tvrdia, že síce človek môže si existovať, ale že už nie je pre neho užitočné slobodne a správne myslieť. Že myslenie človeka netvorí jeho podstatu a tým nemusí byť ani podstatné, ani užitočné. Vo svete, v ktorom žijeme teraz sa mimoriadne propaguje lenivosť myslenia. A to napriek tomu, že z ľudských dejín vieme, že najkrvavejšie sú zločiny proti ľudskej mysli. Najväčšie zlo je lenivosť myslenia, neochota myslieť. Napriek tomu, neochota myslieť je mimoriadne propagovaná. Vidíme to denne v reklame pre politikov, ktorí učia ľudí nemyslieť.

Vidíme to v spoločnostiach, kde sa odmeňuje nemyslenie a skôr záujem nejakého gangu, a jeho prospechu. Takmer v žiadnom štáte neexistuje legislatíva, ktorá núti odstraňovať chybné myslenie a vyvodzovať zodpovednosť za propagovanie chybného myslenia. Všetky –izmy, ktoré ľudstvo poznalo, vrátane komunizmu, fašizmu, primitivizmu, nacionalizmu, hlúposti, či čohokoľvek iného sa šíri predovšetkým preto, pretože je to umožnené. Priam je to propagované, šírené masovo komunikačnými prostriedkami, ktoré sú v mnohých prípadoch podporované aj verejnými zdrojmi. A naopak takmer v žiadnom štáte neexistuje legislatíva, ktorá podporuje slobodné kritické myslenie. Takmer v žiadnom štáte neexistuje vzdelávací systém, ktorý by kvalifikovane podporoval kritické myslenie. V žiadnom štáte nie je rozpracovaný ekonomicko-vzdelanostný systém stimulov, ktoré podporujú kritické myslenie obyvateľstva, z ktorého vzniká najväčší poklad každej krajiny – schopný, prakticky vzdelaný, nezávislý jedinec s kritickým myslením, ktorý nemá problém sa v živote uplatniť a nepodľahne kadejakým –izmom, pretože je úspešný.

Dokonca je to takto zlé:
Prvá polovica krajín na svete dáva na vzdelanie len odrobinky rozpočtov a to len kvôli nutnej výchove úradníkov, byrokracie a obsluhy pre ekonomiky založené prevažne len na ťažbe materiálov a komodít. A naopak tá druhá polovica krajín sveta dáva na vzdelávanie priam neuveriteľné peniaze, ale na aké vlastne vzdelanie a s akými výsledkami? Veľkú časť ľudí, ktorých štáty vzdelávajú a vychovávajú, vzdelávajú a vychovávajú v odbore, ktorý keď vyštudujú, tak je ten odbor už neuplatniteľný v spoločnosti. A naopak tých ľudí so schopnosťami, praktickým vzdelaním, ktoré dosiahli vlastným úsilím a kritickým myslením štát nedoceňuje. Povedzme si to otvorene. Ľudí vzdelávate a vychovávate jednoducho tak, aby počúvala a vykonávala príkazy a pri tom o ničom nerozmýšľali. To je predstava myslenia a vzdelávania ľudí – storočie stará, ktorá hovorí, že vzdelanie, práca a myslenie je to, čo ti povedia iní, že máš robiť. Čo je veľmi zaujímavé, keďže už v roku 1990 bolo vo vzdelávaní jasné, že budúcnosť prežitia človeka a kvalita ľudského žitia je v učiacej sa spoločnosti, kde sa permanentne rozvíja správne a kritické myslenie. Už vtedy bolo jasné, že technicko -kognitívno – informačná revolúcia je na ceste. Kedysi sa vzdelávanie a myslenie rozdeľovalo na dobu učenia a dobu práce. Je už úplne jasné, že táto predstava je prekonaná. Človek bude musieť počas života neustále pracovať na svojom myslení a vzdelávaní, aby uspel na trhu práce a prispel na tvorbe ekonomického, politického, ekologického, umeleckého, priemyselného, informačného, biologického bohatstva.

Viete, čo vám povie dobrý finančník, keď sa ho spýtate, do čoho mate predovšetkým investovať? Povie vám, že určite na popredných miestach v investovaní, by ste mali mať investovanie do seba a svojho myslenia, pretože všetko totiž môže stratiť hodnotu, ale investíciu do svojho správneho kritického myslenie a do svojho rozvoja vám nikto a nikdy vziať nemôže. A ani nikdy v tomto vesmíre vám investícia do svojho rozvoja a do svojho správneho kritického myslenia, neklesne na hodnote. Napokon, tento vesmír je vystavaný na slobodnom kritickom myslení, ako vám neskôr, v tomto blogu, ukážem. A všetko, čo je zlé v tomto vesmíre vychádza buď z toho, čo ešte nevieme alebo z toho, a čo je horšie, čo nechceme vedieť.

Je prelom rokov 2019/2020 a asi každý človek bude súhlasiť s tým, že najlepšie je na akúkoľvek krízu pripravený ten, kto práve v krízových časoch si nájde uplatnenie. Lebo kríza je pre neho vlastne príležitosť na uplatnenie. Ale ktoré štáty sú také, že majú nastavený vzdelávací systém – takto – pre svojich obyvateľov? A ktoré sú štáty, ktoré stimulujú už dopredu svojich obyvateľov k takému konaniu, chápaniu a mysleniu života, ktoré ich v časoch kríz môže urobiť ešte úspešnejšími? Štátom chýba vízia a vládnutie je považované buď len za správu, rozkazovanie alebo, často a čo je horšie, za nekompetentné, či nezákonné rozdeľovanie verejných zdrojov.

Šiel raz Boh okolo topiaceho človeka. Topiaci človek naňho už zďaleka kričal: „Pomoc Bože, topím sa, pomôž mi pred utopením.“ A Boh mu odpovedá: „No a čo si robil doteraz, keď si sa nenaučil plávať? A ak si sa doteraz nenaučil plávať, prečo teraz reveš a plačeš? Radšej už nemrhaj energiou a urob to. Plávaj.“

Čo vlastne nesie a udržuje našu zemeguľu pri živote? Alebo, kto ju nesie a udržuje pri živote? Alebo ešte lepšie, ako našu zemeguľu niesť a udržať pri živote? A človeka s kvalitným žitím na nej?

V prvom rade si treba ozrejmiť, kde sa momentálne nachádzame. Veď ak sa chceme niekde dostať, najprv sa musíme dobre pozrieť na to, kde sa nachádzame.

V Schallaburgu, blízko Slovenska, je veľké terakotové nádvorie – hovorí sa že je to najkrajšie terakotové hradné nádvorie na svete. Sú tam zobrazené rôzne masky i osoby z dejín a z mytológie. Z terakotových zobrazení môžete čítať ich príbehy. Pravda, niekedy to tak dobre tam nevyzeralo. Kedysi si tam ruskí vojaci urobili strelnicu z jednotlivých osôb. V niektorých postavách sú doteraz vidieť znaky po streľbe. To asi nie je nič nové, z dejín predsa vieme, že ruskí vojaci si radi robia strelnicu z ľudských príbehov. To je aj jasný dôkaz toho, že ku všetkému možno pristupovať s rozličným myslením. A to buď s myslením na udržanie hodnoty života, príbehu a umenia, alebo s myslením akúkoľvek hodnotu alebo príbeh ničiť. Okrem mnohých osôb a tvári je tam aj Atlas, ktorý je vyobrazený, ako nesie na rukách zemeguľu. Akoby bol symbolom niečoho, čo je potrebné k tomu – niesť zemeguľu a udržovať ju pri živote. Akoby bol symbolom nejakej schopnosti, ktorá je potrebná k tomu – ako niesť a udržovať zemeguľu pri živote.

Aká schopnosť nesie a udržuje pri živote našu zemeguľu a náš svet? Urobme si taký malý výlet k hľadaniu tejto schopnosti, ktorá nesie našu zemeguľu a našou prvou zástavkou bude vesmír a jeho vznik.

Akéto boli sily, ktoré tvorili vesmír do slobodno – racionálnej podoby, v akej ho poznáme dnes? Pred približne 14 miliardami rokov vznikol vesmír. V momente počiatku – ťažko sa to predstavuje i vysvetľuje – vesmír nebol, nebol ani čas, ani priestor, neboli ešte žiadne fyzikálne alebo iné zákonitosti. Dokonca neexistovali ani základné a univerzálne sily vo vesmíre, ako je gravitácia, elektromagnetizmus, jadrová energia, akrécia. Pred 14 miliardami rokov také niečo neexistovalo. Pred 14 miliardami rokov bolo všetko, čo dnes vidíme vo vesmíre sústredené v jedinom bode. Bolo tam úplne všetko, všetky častice vesmíru, tak ako častice z nášho tela, ako aj častice vesmíru, ktoré sú teraz od nás vzdialené milióny svetelných rokov. Všetko bolo pred 14 miliardami rokov v jedinom bode. A bola tam ešte akási veľká sila, ktorej pôvod zatiaľ nepoznáme. Každopádne vieme, že to bola obrovská sila, ktorá dala impulz k vytvoreniu všetkého, čo vo vesmíre je. A to k vytvoreniu nielen toho, čo vidíte, hmoty ako takej, je tam počiatok všetkých síl, zákonitostí fyziky, počiatok priestoru a času, hmoty a energie, akrécie. Všetko má svoj vznik tam.

Bol to taký veľkolepý okamih vesmíru a tak veľa sa v tom momente stalo, že bolo potrebné vymyslieť novú časovú jednotku na meranie času tej udalosti. Planckov čas. Planckov čas by sme zjednodušene mohli povedať, že je miera času vyjadrená v intervale 10-43 sekundy. Preložené slovne – je to miliartina miliárd miliárd miliárd sekundy. Za jednu sekundu, ktorú používame na meranie času teraz, sa vtedy s vesmírom udialo viac, ako odvtedy do dnes. A bola to udalosť, ktorá prebehla „práve okamžite“ preto sa dá zmerať len jednotkami planckovho času a nie s našimi súčasnými predstavami času. Iba tak sa môžeme na ten okamih, pozerať v nejakom úseku. A teda v skratke. Po jednej milióntine sekundy sa vytvárala gravitačná sila. A potom ďalšia sila, a ďalšia sila atď. až boli vytvorené základy pre rozpínanie vesmíru a vznikanie svetov. Nie je to zaujímavé. Zem, na ktorej žijeme a práve teraz v roku 2019 sa rozprávame, vznikala približne 4,5 miliardy rokov. Ale sily a zákonitosti, ktoré panujú vo vesmíre a samotný základ i štruktúra vesmíru, bolo stvorené behom jednej sekundy. Bola to taká razantná udalosť, že ešte aj teraz, po 14 miliardách rokov, vo vesmíre vidieť a počuť šumenie a vlny z tejto udalosti i v roku 2019. Dnes ráno 17.11.2019, keď sa vynorí spod oblakov nejaký slnečný lúč a vám dopadne na nos jeden z fotónov, z ktorých je zložený slnečný lúč, vedzte že ten lúč prišiel zo Slnka za osem minút, ale ten fotón, ktorý je v slnečnom lúči sa prebíjal z jadra Slnka na povrch Slnka, aby mohol prísť k vám, minimálne státisíce rokov, možno aj milióny rokov. Lúč, ktorý na vás dopadne príde zo Slnka za osem minút, ale fotón v tomto lúči pochádza ešte z doby, keď ste na tejto Zemi ani neboli a na mieste, kde teraz ste, boli dinosaury. A keď o milión rokov dopadne niekomu na nos fotón, (či už to bude človek alebo dinosaurus) ktorý sa tvorí v jadre Slnka dnes, tak aj v tom momente bude možné počuť a vidieť vo vesmíre šumenie a vlny z udalosti spred 14 miliárd rokov, kedy všetko dostalo impulz a zákonitosť – tak veľká to bola udalosť.

Niekedy, do 21. storočia, bolo veľkou záhadou, ako v prvých okamihoch svojho vzniku, získal vesmír hmotnosť. A vlastne sa len hádalo, čo bolo nositeľom hmotnosti vesmíru v prvých okamihoch svojho stvorenia, ktorú získal. Existovala teória, že musela tam byť nejaká častica, ktorá spôsobuje hmotnosť, ale nikto ju do 21. storočia experimentálne nepotvrdil. Až v roku 2012 bola experimentálne potvrdená existencia Higgsovho bozónu a Higgsovho poľa. Zjednodušene povedané táto častica a toto pole vytvárajú interakcie, ktoré spôsobujú hmotnosť. A teda spôsobili i hmotnosť vesmíru tak ako v prvých okamihoch stvorenia, tak aj teraz, v roku 2019, to spôsobujú vo vesmíre.
Tak, ako bez Higgsovho bozónu a bez Higgsovho poľa s interakciami s ostatnými prvkami by nič nemohlo nadobúdať hmotnosť, tak aj sloboda človeka „zhmotňuje“ život.

Všade vo vesmíre sa nachádza istá podoba života. Záleží, ako si život definujeme. No každopádne istá podoba života je všade vo vesmíre. Len doteraz sme si to tak nevšímali. Snažili sme sa skôr nájsť inteligentný život, ktorého je vo vesmíre evidentne málo a je to čím ďalej evidentnejšie a tak trochu logické. Vesmír je totiž dosť mladý, tak ako aj naša skúsenosť s vesmírom, so slobodou a so životom je ešte príliš mladá. Poviete si – aký mladý vesmír – veď už má 14 miliárd rokov. Tak vedzte, že tento vesmír je naprojektovaný na žitie bilióny biliónov rokov a to nie je len názor, je to merateľné rozpínaním a fungovaním vesmíru. A keďže vesmír je mladý, ale taký obrovský, výnimočný a nepochybne utváraný ohromnou inteligenciou, ktorá mu vštepila istú pravidelnosť a možnosti na tvorenie je jednoducho nevyhnutné zaplniť vesmír i žijúcou inteligenciou – žijúcimi bytosťami.

A môže to urobiť jedine človek. Keďže má slobodu. A sloboda človeka „zhmotňuje“ život. Je to niečo, čo spolu s inteligenciou vytvára možnosti pre ovládnutie vesmíru. Ide o to, rozšíriť inteligentný život slobodne a cieľavedome do vesmíru, čo nemusí trvať tak dlho, ako trvalo na Zemi nadobudnutie poznania, že sloboda a cez ňu inteligencia spôsobia jeden z najväčších vzostupov človeka na Zemi, ako jedinečného druhu. A vidíme, že ak človek zapojí do svojho života slobodu a inteligenciu vzostup je pomerne rýchly – rádovo v tisíckach rokov, dokonca pri optimálnych podmienkach je to v stovkách rokov.

Možno si to neuvedomujete, čo všetko sloboda a inteligencia prináša do vesmíru a aká bude pre človeka jeho sloboda a inteligencia ešte výzva.

Na život, zrodenie a prežitie človeka bol potrebný naozajstný komplex priaznivých podmienok, ale kúzlom slobody a inteligencie môže človek tieto priaznivé podmienky pre človeka zväčšovať do celého vesmíru.

Sloboda a inteligencia zhmotňujú život. Tak ako bez Higssovho bozónu a Higssovho poľa by atómy nemohli nadobúdať hmotnosť, tak bez slobody a inteligencie by človek nevedel dosiahnuť „zhmotnenie“ života – dosiahnuť jeho uchopenie, ovládnutie a skvalitnenie.

Ale pozor, je tu niekoľko veľkých „ale“. Sloboda je totiž (obrazne povedané), ako motor, ktorým ľudia môžu nadobúdať svoje naplnenie vo vesmíre. Je to danosť, ktorou človek môže zvyšovať potenciál svojho života. Pravda, ak mu nie je tá sloboda upieraná. Je zdrojom práv človeka, z ktorej vychádza identita človeka, jeho samá podstata.

Ak niekto hlása, že človek preto, aby žil kvalitný život nepotrebuje slobodu, že mu stačí počúvať niekoho iného, že diktatúra, totalita alebo populizmus sú najlepšie možnosti pre ľudí, tak nech sa presťahuje do sveta diktatúry a nech tam vydrží kvalitne žiť.

Sloboda je nevyhnutne spojená s človekom a s jeho najzásadnejšou podstatou – slobodne sa rozhodnúť pre naplnenie svojej existencie.
Avšak sloboda sama osebe nestačí. Márne by sme sa o niečo v tomto vesmíre usilovali, ak by sme mali len neuveriteľnú silu, ktorý dala tomuto vesmíru prvotný impulz, bez toho, aby nemala ešte nejakú časticu, nejaký svoj Higgsov bozón, ktorý dodáva slobode zhmotnenie života. A tým je myslenie. Ak by sme slobodu prirovnali k motoru, tak myslenie a hodnoty môžeme prirovnať k palivu do tohto motora. Myslenie poháňa a zameriava realizáciu slobody v spoločnosti. A 30 rokov, v demokracii a slobode na Slovensku, sú toho jasným dôkazom. Sme tam, kde nás doviedla naša sloboda, ale aj naše myslenie a naše hodnoty. Ak sme ten pomyselný motor slobody naplnili skôr myslením korupcie, klientelizmu, politického prospechárstva, nespravodlivosti a vzdelanostného úpadku, tak nečakajme, že nás dovedie benefit slobody k lepšiemu životu. Sloboda vás môže doviesť k dobrému životu, len ak ten motor slobody naplníte palivom spravodlivosti, myslením a hodnotami, ktoré nepatria k mysleniu komunizmu, primitivizmu, fašizmu, populizmu, k mysleniu lenivej, či zanedbanej mysle, k mysleniu minulosti.

Nemožno sa potom čudovať, že jednotlivci a s nimi i celé štáty zlyhávajú. Zlyhávajú, ak palivom do tohto motora slobody bude povrchnosť, pokrytectvo, nedôvera, korupcia, hlúposť, neschopnosť, ktoré svojimi politikami, politici rozširujú. Nemožno sa potom čudovať, že si bežní ľudia, recipročne po vzore politikov, dosadia, ako svoje palivo krádež, podvod, pokrytectvo, nespravodlivosť, úpadok. Takýto neschopní politici sú presným opakom politikov, ktorých je potrebné dať do popredia, ktorí nepoznajú stret záujmov, ich hodnoty nie sú rozporuplné až deštruktívne a ich túžby nie sú nezlúčiteľné s právami a slobodami iných. Neschopní politici vám vlastne denne hovoria a ukazujú, že hodnotami vlastne ostatní majú žiť, buď z lúpeže alebo z almužny.

Schopný politik vedie jednotlivca k osobnému, slobodnému, spravodlivému a hodnotnému životu a spoločnosť so štátom vedie k verejnému záujmu. Áno, porozprávajme sa o verejnom záujme. Akosi z politiky už vymizlo úsilie o verejný záujem. Ide o slovné spojenie, ktoré sa už skoro vôbec nepoužíva v politike. Namiesto toho sa používa za politický cieľ prospech nejakého gangu – zoskupenia – ktorý sleduje len svoj, či už politický alebo ekonomický prospech. Politika sa zrútila len na nejaké populistické menu z z akejsi reštaurácie politického gangu. Na populistické menu, len naoko, marketingovo zostavené, aby sa volil kadejaký politický gang. Politika už nepresadzuje v spoločnosti verejný záujem a už vôbec nie nejaké práva a slobody jednotlivca. Príkladov je po celom svete veľa.

Ideál vlastenecko – nacionálneho prospechárstva, diktátorského prospechárstva, socialistického prospechárstva, či prospechárstva nejakého gangového establishmentu sa šíria po celom svete. Tak, ako v putinovskom Rusku, tak ako v trumpovskom prístupe k štátu, tak ako v sofistikovanom socializme v Číne, rovnako tak, ako v diktatúrach islamského typu, či kórejského typu. Všade tam, keď si to tak zoberiete, tvorí základ oficiálnej politiky privilegovanie moci istým politickým a protekčným skupinám, ktoré s verejným záujmom nemajú nič spoločné. Verejný záujem je tam nahradený nacionalizmom – k spiatočníckej politike – ktorá má za cieľ len jedno jedine: vnútorné rozdrobovanie, rozdeľovanie a rozkrádanie štátov. A kým táto chorá politika z vnútra rozkladá a rozkráda jednotlivé štáty, tak v spoločnosti zároveň táto politika rozosieva umelé vnútorné spoločenské, idealistické a nacionalistické rozpory. Vo svete sa stále popierajú najdôležitejšie hodnoty v spoločnosti, ktoré môžu slobodne vzniknúť v rozvinutej spoločnosti – a to sú plody ľudskej slobodnej mysle. To sú práve plody ľudskej mysle, ktorá vie správne hodnotiť. Vie správne oceniť, či už materiálny alebo duševný svet jednotlivca i spoločnosti, vie že všetky tieto hodnoty sa vymieňajú za rovnocennú hodnotu, že hodnoty nemožno získať krádežou, či korupciou, či zaradením k nejakému politickému alebo mafiánskemu gangu. Potom aj keby sme si nahovárali, že žijeme v slobodnom state, žili by sme v skutočnosti, v nespravodlivom štáte a prakticky stále v nejakej forme totality.

A to si spravodlivý človek – človek ktorý pozná, že hodnotu nemožno ukradnúť, či získať korupciou v spravodlivom state – chtiac, či nechtiac, časom, začne uvedomovať. Lebo totiž spravodlivý štát, práve naopak, podporuje plody ľudskej mysle, podporuje výrobu a rovnocenný obchod, hodnôt, využiteľných v ľudskej spoločnosti.

Celému svetu chýba verejný záujem. Vo svete sú totiž ešte primitívnejšie predstavy o svete, ako je fašizmus – a to, jeho modernej odnože náboženského nacionalizmu, tak prehliadaného v spoločnostiach – a jeho živnej myšlienke: žitia na úkor niekoho iného. Všetky inštitúcie, ktoré fungujú v spoločnosti a ovplyvňujú ju, vrátane tých náboženských, by sa mali veľmi vážne zaoberať touto problematikou. A zvláštny dôraz treba dať na náboženstvá. V náboženstvách, ako všetci vieme neprebehla kritická cesta náboženskou hierarchiou. Sú založené na moci hierarchie – dobre, to, nech si majú, keď to tak chcú mať, ale žiadna inštitúcia, ktorá preukázateľne ovplyvňuje verejnú mienku, nemôže podnecovať a rozširovať nacionalizmus, neznášanlivosť a nenávisť. Nie je možne, aby v rozvinutých spoločnostiach sme si nevšímali a spravodlivo netrestali prejavy neznášanlivosti, ktoré šíria nielen jednotlivci, ale ktoré sa šíria inštitúciami verejne. A to sa má týkať všetkých inštitúcií v spoločnosti – štátnych, verejných, súkromných, náboženských. Nevidím podstatný rozdiel medzi tým, kto rozširuje nenávisť a medzi tým, kto napomáha k rozširovaniu takejto nenávisti, či už cez verejné média, cez štruktúry cirkví, spoločenské podujatiach, kultúrne podujatia, až po sociálne siete. A rovnako by mali byť za také nenávistné prejavy stíhané a pokutované i tieto inštitúcie, rovnako ako jednotlivci, pretože napomáhajú rozširovať kriminalitu pod maskou dobra. Za myslenie, ktoré sa na verejnosti hlása alebo podporuje, musí každý niesť zodpovednosť. Rovnako tak, aj politici v rozvinutých spoločnostiach musia niesť zodpovednosť, za hlásanú neznášanlivosť, nacionalizmus, fašizmus, populizmus, korupciu, za zneužívanie moci verejných činiteľov.

V 21. storočí si k fašizmu a nacionalizmu, môžeme na rovnakú úroveň škodlivosti postaviť i socialistický populizmus a politický feudalizmus straníckych gangov. To sú typické pojmy dvoch škodlivých politických smerov na počiatku 21.storočia. Socialistický populizmus a politický feudalizmus uzavretého zastaraného establishmentu priviedol Slovensko pred bod právneho rozvrátenia štátu a Veľkú Britániu pred bod rozdrobenia a rozvrátenia štátnej štruktúry. A zároveň je to aj výsledok ich povrchného marketingu, ktorý je v štátoch a spoločnostiach tolerovaný.

Práve preto sa v spoločnostiach s takýmito nešvármi, myšlienka o spravodlivom človeku stala skôr nadávkou, práve preto sa spravodlivý človek, v takejto spoločnosti, stal verejným nepriateľom. V spoločnostiach s takýmito nešvármi sú totiž zámerne vydržiavaní občania, ktorí ticho podporujú stav rozvracania právnej legitimity štátu, kde verejný záujem nemá mať miesto a nemá existovať, ale právnu legitimitu štátu nahrádzajú idey, že všetko je dovolené, nič nemusí byť trestané, všetko, vrátane spravodlivosti, môže byť kúpené a korupcia je denná metóda chodu štátu a spoločnosti.

Žiaľ, navyše chybou je, že sme v dobe, kedy sa aj o dobrých myšlienkach môže rozprávať primitívne – ako je napríklad ekológia. A najmä hovorím o extrémnej forme ekologizmu, ktorým je ekologický primitivizmus. Nič proti kvalitnej ekológii, ale ten primitivizmu, ktorý sa šíri a nabaľuje na ekológiu je neprijateľný. Každá dobrá myšlienka nemôže mať za cieľ zlý výsledok. Problém primitivizmu je v tom, že dobrú myšlienku si berie len za zásterku, aby dosiahol za cieľ nie dobrý, ale negatívny výsledok. Výsledkom napríklad, už zmienenej ekológie, nemá byť návrat ľudí do jaskýň. Výsledkom ekológie má byť vysoko technologicky rozvinutý priemysel, ktorý je v súlade so zdravím a ekológiou spoločnosti. A určite je možné taký cieľ v spoločnosti dosiahnuť – súlad zdravého a ekologického zdravotného štýlu s rozvojom vyspelej technológie a moderného zdravého priemyslu. Je to len otázka vôle. (Ak chce nejaký človek začať ekologicky a zdravo myslieť, tak by sa nemal strhnúť primitivizmom a propagovaním chaosu a radšej sa sústrediť na úplne nevšímané záležitosti, ktoré, keď chce byť ekologista, môže hravo urobiť. Niekoľko príkladov: Prestaňte fajčiť, varte len toľko, koľko zjete, snažte sa čo najmenej vyhadzovať potraviny, nekupovať niečo, čo určite nebudete používať, v meste sa pohybovať alternatívnym dopravným prostriedkom (autá na elektrinu, nikdy neboli a ani nikdy nebudú riešením), Snažte sa pravidelne pohybovať, pravidelne chodievajte na čerstvý vzduch, mäso jedzte len určitý počet dní v týždni a mnoho iných jednoduchých činností, ktoré okrem zlepšenia životného prostredia zlepšia aj vaše zdravie.) Téma ekológie a téma odstraňovania primitivizmu z ekológie by stála aj za osobité rozpracovanie v spoločnosti, čo by som aj chcel podnietiť, keďže v tomto mojom blogu sa tejto problematike podrobnejšie nechcem venovať. Ale jeden príklad, za všetky, spomeniem, ktorý môže odštartovať tieto diskusie o spolupráci zdravia, ekológie, technológie a priemyslu. A ktorý sa vlastne dotýka všetkých. Iste ste už počuli o autách na elektrický pohon a ospevovaniu týchto áut. Ale existujú solídne výskumy, ktoré hovoria, že tieto autá môžu byť ešte škodlivejšie, ako tie, čo máme teraz. Záleží totiž, ako získame elektrickú energiu, ktorá by mala ísť do týchto aut (nehovoriac o škodlivosti článkov a batérií z elektrických áut). Samozrejme automobilky chcú vyrábať autá s pohonom, ktorý ich až tak veľa nebude stáť a problém emisii presúvajú do iného priemyslu, ale to zďaleka nie je riešenie, keďže dnes vieme, len to nie je popularizované, že momentálny najčistejší pohon dopravných prostriedkov je pohon na vodík. Vo vesmíre sú nevyčerpateľné zdroje na vodík, nemá žiadne emisie, dokonca vodíkový pohon vám môže vyrobiť čistú vodu. No len automobilky nechcú investovať do výskumu a technológií, ktoré by umožnil rozvoj tohto pohonu a vôbec sa nepropaguje a nezvýhodňuje takýto typ pohonu energie, keďže to vyhovuje aj ľuďom z automobilového priemyslu, takisto to vyhovuje i ľuďom v politike naviazaných na automobilový priemysel. V budúcnosti bude stále zjavnejšie, že na kvalitnú spoločnosť budeme musieť spájať zdravú ekológiu so zdravou technológiou a so zdravým ekologickým priemyslom, ktorý sa udrží dlhodobo. Autá na elektrinu nie sú vôbec dlhodobé riešenie, zvlášť, keď už teraz vieme, že autá v budúcnosti budú musieť vedieť nielen jazdiť po cestách, ale aj vedieť lietať.

Čo nám teda chce povedať začiatok 21. storočia? Chce nám povedať, že ak síce ponúkneme ľuďom v ľudskej spoločnosti slobodu, ale bez toho, aby sme v spoločnosti podporili prostredie správneho myslenia, práva, hodnôt, spoločnosť, kde je pre politiku prvoradý verejný záujem – tak to vyústi do frustrácie, neurózy, postupnej psychózy až kontroverznej revolty jednotlivca, ktorá môže mať rozličné podoby. Jedna takáto podoba bola nedávno sfilmovaná vo filme Joker. A je to mimoriadne skutočný film zo súčasnosti. Navyše to je v tomto filme podčiarknuté brilantným hereckým výkonom Jokera v podaní Joaquina Phonixa. Ten herecký výkon by si mali slovenský herci povinne púšťať, aby sa naučili, čo je herectvo, väčšina slovenských hercov si totiž mýli herectvo s posteľnými scénami.

Ak si niekto doteraz v spoločnosti a politike namýšľal a teoretizoval, že sloboda je tam, kde nie je absencia otroctva, tak sa mýlil. Ak napríklad chcete postaviť dom, tak vám nebude stačiť, že dostanete slobodnú možnosť, že si ho môžete postaviť, ako chcete, bez toho, aby vám ho niekto nanútil. Sloboda je, že zapojíte všetky svoje ľudské prednosti, možnosti a činnosti, ktoré vytvoria plod vašej slobodnej mysle – dom podľa vašich predstáv.

Na rytine The battle of the money od Pietera van der Heydena je vyobrazený boj medzi rôznymi hodnotami. Patrí k obrazom, na ktoré keď sa pozeráte, tak vás núti premýšľať o slobodách, hodnotách a právach. Bol namaľovaný v16. storočia, ale stále neubudlo z jeho aktuálnosti. Svet stále bojuje so vzájomnými hodnotami, ktoré ako keby sa snažili bojovať o vládu a moc. Zvláštnosťou zobrazenia je, že truhlice a mešce držia zbrane a bojujú medzi sebou, ako ľudia, akoby veci mali svoje myslenie. Je však jasné, že truhlice a mešce zastupujú ľudí so svojim myslením. Na súčasný čas by sme mohli povedať, že truhlice a mešce zobrazujú nielen jednotlivcov so svojim myslením, ale aj štáty a svety so svojim myslením.
Tá otázka, akými hodnotami chceme budovať spoločnosť, štáty a svet je stále aktuálna. Aké hodnoty sa vyžadujú od jednotlivcov a sú podporované v štátoch. Aké hodnoty sa produkujú v spoločnosti. To je totiž zásadná otázka základu, na ktorom stojí celý dom – základ každého štátu. A tu prichádzame i k základu nášho štátu – k Slovenskej republike, ktorým je základ slobodného a právneho štátu. Je 17.11.2019 a je mimoriadne tragické vidieť rozožieraný právny základ Slovenského štátu. A je ešte tragickejšie vidieť, že toto rozožieranie právnosti Slovenskej republiky sa deje organizovane, verejne, bez zábran, vládnucimi stranami Smeru, SNS a Mostu – Híd. Podľa konania tejto vládnucej politiky je praktickejšie postaviť právny dom Slovenska cez úplatky, korupciu, strach a popieranie práv a slobôd občanov. To sú zásady, ktoré sú v praktickom živote spoločnosti štátu vládou podporované a rozširované.

Je to katastrofálna vládna politika. Merítkom hodnôt, takejto politiky, sa nestal predmet, skutok alebo princíp ale subjektívny úmysel, že to mienite dobre, to prízvukuje ako svoju najväčšiu kompetenciu, žiadnu inú, táto vládna politika, nemá. Ak by sme raz urobili experiment s vládnutím pomätenosti v nejakom štáte, tak by to vyzeralo presne takto. Neplnené právo, prekrútené kompetencie, ukradnutý štát, kúpená spravodlivosť, umelé – pokrytecké hodnoty, vyhorené životy. To je vláda gangov. Prepojenie úzkych skupín na verejné zdroje, ktoré v mene verejnej služby, vykrádajú štát, mesta a obce. Ak sa neplní verejný záujem, koho to už zaujíma, v Slovenskom štáte? Gangy rozdrobili krajinu. V gumovom, len naoko štáte, rovnako tak, vládne aj naoko právo a naoko morálka.

Ako často vidieť v tomto Slovenskom štáte, ako tu len vládna politika má len plné ústa slov o hodnotách, o dobre, no v skutočnosti, v štáte naoko a v spoločnosti gangov môže vládnuť jedine korupcia. a pokrytectvo. A kto nechce patriť do žiadneho takého gangu, tak je vyvrheľ, lebo porušuje zaužívané zvyky pri praktizovaní práva. Potom ste vyvrheľ, ak na niečo pravdivo poukážete, ak poviete ľuďom pravdu, stávate sa vyvrheľom, ktorý nemá právo si niečo priať, ktorý nemá právo na slobodný, ale i spravodlivý svet. Potom ste vyvrheľ, ktorý nemá právo žiť. Ak sa chcete spravodlivosti domáhať a poukážete logikou, čo v spoločnosti nefunguje, stávate sa čudným, pretože ak by sa žilo podľa práva, gangy by nedokázali profitovať zo štátu. A preto z ľudí, radšej chcú gangy, urobiť sluhu, ktorého treba zdaniť a zaťažiť poplatkami, ktoré nikdy nemajú byť splatené. A tieto vládne, privilegované práva si prisudzujú, jednoducho len kvôli tomu, že patria k nejakému politickému gangu, ktorý si tak ohol právo a štát. To akože má byť zmyslom slobodného a právneho štátu?

Nevymožiteľnosť práva, popieranie slobôd, ohýbanie zákonov, aby vyhovovali gangom sú živnou pôdou pre chaos, rozporuplnosť a nenávistnú spoločnosť, kde je iný meter práva pre gangy, ktoré si vedia právo deformovať pre seba a iný meter práva pre ostatných občanov.

Právny poriadok Slovenska delí štát na dve kasty, ktorým sú pripisované rozličné právne pravidlá žitia. A to tých, ktorí sú tí vaši ľudia, ktorí môžu chcieť a robiť čokoľvek beztrestne a na tých, ktorí k vám nepatria a nemôžu si nič, podľa vás želať, ani nič chcieť. Majú len trpieť a platiť v štáte za vládny, neprávny, nekompetentný cirkus. A čo je nad tým, čo všetko riadi tento nekompetentný cirkus – to je absencia hodnôt, ktoré vytvárajú slobodnú, právnu spoločnosť. Svoj vládny, populistický, úzky, spiatočnícky, politický a korupčný interes hlásajú za potrebnosť pre všetkých a svoju prázdnotu a vygumovanosť vydávajú za meradlo hodnôt, ktorému sa majú všetci podriadiť.

Ako ináč možno nazvať prepojenie Smeru a vlády SR na organizovaný zločin, ktorý neváha vraždiť novinárov. Ako ináč si možno vysvetliť dohadovanie strany Most so záujmovými skupinami na Seycheloch, ako bude pokračovať vláda bezprávia. Ako možno ináč označiť stranu SNS, ktorá využíva pozície na ministerstvách na rozkrádanie verejných zdrojov a na rozširovanie nekompetentnej hlúposti. Hlásajú, že vraj naoko sú sociálni, zastupujúci menšiny, národní, ale v skutočnosti sú hodnotovo prázdni, nemajúc ani potuchy, čo tieto hodnoty znamenajú. V skutočnosti potrebujú len náter nejakého zdania hodnôt na rozkrádanie štátu.

A vrcholom pochybnej moci je, že v EU parlamente je socialistická frakcia, ku ktorej je zaradená i korupčná vládna strana Smer, o ktorej je už nielen na Slovensku známe, že je spájaná s organizovaným zločinom na Slovensku. Dokonca je táto spojitosť potvrdená i vyšetrovaním na Slovensku. Toto vyšetrovanie jasne preukázalo, že vláda SR – v zložení Smer, SNS, Most je preukázateľne napojená na organizovaný zločin a organizovanému zločinu napomáhala. A keďže vieme, že na Slovensku nie je možné právoplatne odsúdiť prominentných politikov, podporujúcich organizovaný zločin a zároveň vieme, že strany týchto politikov sú členmi frakcií v EU parlamente, tak potom jednoznačne musia niesť zodpovednosť, za korupciu, ktorú tieto strany prevádzkujú a frakcie v EU parlamente by jednoznačne mali riešiť tento problém. Je to jasné porušenie nielen právnych noriem, ale vôbec právnych princípov SR i EU. Nemôžete hovoriť, že bojujete proti korupcii, keď ju vo svojich radoch vlastne podporujete. Ak to sa dlhodobo nebude riešiť, tak potom máme právo žiadať odškodnenie od Slovenskej republiky i od EU, za tichý súhlas vlád s korupciou a podporou budovania nespravodlivého štátu.

A pri tej príležitosti si treba jasne vysvetliť, čo vlastne EU, alebo SR ako člen EU hlása. Tým, že táto problematika nie je riešená, azda je oficiálna politika EU a SR taká, že ľudia v EU, ktorí majú slobodu, ale zároveň azda majú nižšie práva, že nemajú rovnocenné práva s výhodami pre určité záujmovo-politické skupiny, alebo že ľudia z politiky, či z organizovaného zločinu majú privilegované práva v SR a EU, na rozdiel od rádových občanov SR a ich slobôd a práv?

Azda hlásate, že ľudia, ktorí i keď slobodní, dodržujúci právny systém sa majú podriadiť úplatným ľuďom nejakého gangu, z politiky a z organizovaného zločinu, a ich predstavám o štáte? Azda chcete povedať, že ľudia racionálni, sa majú podriadiť útlaku ľudí iracionálnych, že ľudia nezávislí a slobodní, sa majú podriadiť závislým ľuďom od korupcie, že ľudia spravodliví sa majú podriadiť nespravodlivosti korupčných politikov.

Ak toto hlásate, či už v EU alebo v SR, tak máme nárok na odškodnenie, pretože v spoločnosti bez slobody a praktizujúceho práva, sa žiť, ani nedá. V krajine, kde sa ponižuje, diskriminuje, utláča a zdaňuje produkcia a racionalita jednotlivca a naopak, kde sa zásluhy prisudzujú korupčníkom, zlodejom, prázdnym ľuďom so správnymi politickými konexiami, nemožno hovoriť o slobodnej a právne rozvinutej krajine. Čudujete sa potom, že je Slovensko i miesta v EU, ktoré sú právne a regionálne spustnuté. Takéto skreslené a pokrytecké predstavy o slobodnej a právnej krajine, musí slobodne racionálny jednotlivec odmietnuť.

Hlásanie a podporovanie takýchto predstáv o štáte a o svete, vychováva len mentálne a racionálne podvyživených, zaostalých ľudí alebo ľudí priam primitívneho myslenia. A potom, pokrytecky sa postavíte pred masovokomunikačné prostriedky a hovoríte, že vám ide o vzájomné dobro pre ľudí. Niečo iné hlásate, niečo iné konáte a niečo iné vyžadujete. A čo je výsledok takejto pochybnej politiky? Výsledkom takejto pochybnej politiky je vyvolávanie nenávisti v spoločnosti, vyvolávanie v ľuďoch pocitu, že človek slobodný a mysliaci, žijúci podľa zásad práva, je zdrojom previnenia a naopak človek úplatný nejakému politickému a korupčného gangu, bez zásad práva je zdrojom vyzdvihovania na verejnosti a v politike. No ešte horšie je, že výsledkom takejto pochybnej politiky je vyvolávanie nenávisti v spoločnosti a rozdeľovanie ľudí do akýsi kást, skupín, ktoré majú medzi sebou viesť boj na základe vymyslených ideí. Chybnou politikou budujete v ľuďoch neistotu a hlúposť, budujete v ľuďoch racionálne zakrpatenie. A produktom takej spoločnosti je človek, ktorý v každodennej životnej situácii už nevie, čo si môže nárokovať podľa práva a čo podľa práva už nemôže, čo je správne pre jeho život a čo naopak jeho životu škodí. Z politiky sa vytráca základné právne a hodnotové meradlo, na ktorom by vedeli spoločnosti a štáty správne odvážiť a posúdiť každý problém a obrátiť ho v príležitosť pre ľudí, pre ich úspech a uplatnenie v živote. Nie, v politike sa už upúšťa od zamerania politiky pre ľudí a za zlepšenie ich života, ale čím viac sa rozširuje politika pre falšovanie skutočnosti, že človek žije len naoko v slobodnej, právne rozvinutej spoločnosti. Je to veľmi zvláštne a pokrytecké, ak na jednej strane v spoločnosti odsudzujete prostitúciu, ktorá dáva všetkým bez rozdielu a na druhej strane verejný majetok rozdávate promiskuitnej láske záujmových a zločineckých skupín, ktoré vám najviac zaplatia alebo ktoré sú s vami v politickej strane. V slobodnej a právne rozvinutej spoločnosti, nemôže existovať niečo také, ako neodôvodnená hodnota, neodôvodnená láska, či neodôvodnené právo. Každá hodnota, každé právo a každá sloboda je totiž reakcia na niečo reálne, čo sa deje, ide o reakciu na základe nejakého meradla. Ako vôbec vznikla, tá, populistická hlúposť, že má nejakú hodnotu v spoločnosti právo, ktoré nielen diskriminuje, ale priamo spôsobuje nespravodlivosť.

Právny a spoločenský stav štátu je odrazom hodnôt, ktoré sa preferujú v štáte. To je ale štát, kde sa odmeňuje produkcia, racionalita a zásluhovosť. A v štáte, kde to nefunguje, sa odmeňuje preferovaná skupina ľudí, ktorá to zrovna potrebuje. To je spoločnosť, kde sa nielenže neodmeňujú ľudia, ktorí vytvárajú hodnoty, to je štát, kde sa zásluhy a pocty predkladajú a prisudzujú ľuďom, ktorí sú nekompetentní, neschopní, politicky príslušiacim k nejakej strane, ba ktorí v mnohom patria do organizovaného zločinu. Hovoríte, politici, slobode áno, ale len preto, aby vám zapadla do stavebnice vašej korupčnej predstavy sveta. Ale ak vytváram istú hodnotu, dávam ju na trh, ktorý ju racionálne ocení alebo neocení, ale neusilujem sa korupčne presadzovať, aká hodnota a právny protekcionizmus sú najlepšie pre spoločnosť, nesnažím sa emocionálne vydierať, nahrávať, zaoberať sa primitivizmom, rodinkárstvom, že niekto niečo robí dobre, len preto, že je v rodine, alebo v tej a tej politickej strane, v tom a tom politickom gangu, v tej a tej mafiánskej štruktúre. Nie, taký svet, štát a EU nechcem. Takú predstavu o svete nemám, pretože to je zásadne násilná, neracionálna a nefungujúca predstava o svete. To je v samej podstate i popretie sveta, spoločnosti, človeka a vôbec celej architektúry a stavby vesmíru, v ktorom žijeme.

Ako je vôbec možné vynakladať toľké prostriedky na vzdelávanie a výsledkom je čoraz neracionálnejšia a nevzdelanejšia spoločnosť. Ako je možné vynakladať toľké prostriedky na zlepšenie sociálnej situácie ľudí a výsledkom je vlastne zhoršujúca, stále neistejšie sociálna situácia ľudí. Ako je možné vynakladať toľké prostriedky na regionálny rozvoj a regionálne rozdiely sa práve zväčšujú? Ako je možné, že o životnom prostredí a o zdraví sa tak melie a tak írečite rozpráva o zlepšovaní životného prostredia, ale v praxi sa životné prostredie a zdravie zhoršuje. Ako je možné, že vplyv na životné prostredie a zdravie sa tak húževnato sleduje v dátach (keďže sa pri všetkom, pomerne často má vykazovať vplyv na životné prostredie) a v praxi sa životné prostredie a kvalita života vlastne zhoršuje. Z logiky veci, za tým, môže byť len jedno jediné – a to tak typický princíp pre socializmus – a to je vykazovanie výsledkov, nie reálne merateľné zlepšenie, ale vykazované zlepšenie, aby sa len prostriedky presunuli do rúk, ktoré majú rozhodujúci politicko – ekonomický vplyv, kde tie veľké prostriedky skončia. To je typické socialistické chápanie trhu. Trh a život, ktorý vykazujete vo výkazoch je inakší od trhu a života v praxi.

V modernom svete budúcnosti je kľúčom k zisku myšlienka. V predstavách neschopných politikov je kľúčom k zisku príslušnosť k zvýhodnenej skupine ľudí, či mafii alebo ku korupcii. Vo svete vládneho socialistu, ktorý vládne na Slovensku, vám na povel socialistu, že vraj stačí otvoriť ústa a pršať vám do úst budú už len pečené vtáky. Vo svete vládneho socialistu, ktorý vládne na Slovensku vám slovo zadarmo zastupuje nespravodlivosť alebo korupčné ovládnutie a zapredanie verejného záujmu. V rozvinutej spoločnosti, nič nie je zadarmo. Vždy sa vymieňa hodnota za primeranú hodnotu. A keďže tvorba, či už bohatstva alebo hodnôt nie je zadarmo, tak to musí niekto zaplatiť. Kto? Vládni socialisti na Slovensku hovoria, že nech to zaplatia schopní, produktívni, mysliaci ľudia. A okrem toho v správnom, rozvinutom, modernom štáte sa nepozerá len na to, kto a čo, niečo platí, ale aj akú to má kvalitu, pridanú hodnotu a celkovú udržateľnosť.

Takto vládna korupcia pokrivuje realitu, právnu predstavu štátu a predstavu úlohy jednotlivca v štáte. A okrem toho, takú predstavu, chce Slovenská vláda všetkým násilne vtĺcť do hlavy. Každému je činnosťou a konaním vlády Slovenskej republiky neustále nahovárané, že každý je neprávne rozdelený, že každý je špinavý od korupcie, že každý podlieha korupcii, že každý klame, že každý by mal radšej si voliť horšie možnosti, hlavne, že je to v rodine, strane, národe alebo v mafii. Vláda SR sa snaží všetkých silou – mocou presvedčiť, že ak nekradnete, ak nepodvádzate, ak si nevybavuje niečo protekciou, či korupciou v každodennom živote, tak vlastne ani nie ste, že vlastne ani nie ste slobodní. Hlásajú, že sloboda je na to, aby sme ju použili na to, čo si to aký-taký gang ukoristí z verejného majetku a že to ospravedlní potom nejaké to percento na dobročinnosť. Politický populizmus je sofistikovaný systém, ako rozleptať základné hodnoty slobody, rozumu, práva a samotnej existencie sveta. Svoje túžby, pocity a prospech vydávajú populisti za svoje neochvejné právo a keď už nevedia o tom ľudí presviedčať, tak aspoň v nich rozsievajú pokrivenú realitu, skreslenú ich dojmami a pocitmi, že nám treba nejakú dávku korupcie, že nám treba múry, že hlúposť je najlepšia cesta, že rozum sa k ľuďom nehodí. Ale je to presne naopak k slobodnému človeku je rozum nevyhnutnosť. Slobodný človek, ktorý má rozum si totiž vie stanoviť, čo je správne.

Slobodná a spravodlivá je spoločnosť, kde sa obdivuje a dáva na verejnosť spôsobilosť, produktívnosť, racionalita a spravodlivosť. A to z dôkazu samej reality, že obdivovať a preferovať v spoločnosti možno len to, čo je hodnotné, správne a spravodlivé. Ale naopak populizmus sa chváli tým, čo produktívni a mysliaci ľudia vytvorili, ale slobodných a mysliacich ľudí diskriminuje a šikanuje. Populizmus využíva ovocie hodnôt a slobôd, zatiaľ čo ich úlohu v spoločnosti spochybňuje, popiera a zatracuje. Populizmus sa snaží hovoriť slovníkom a jazykom slobodných a mysliacich, zatiaľ čo v skutočnosti popiera myslenie, snaží sa zakázať myslieť. Populizmus vlastne rozširuje a snaží sa šíriť len chaos a ničotu. Ale populisti vlády SR si to neuvedomujú. Vyžadujú od ľudí obdiv na verejnosti, akoby im obdiv na verejnosti, nezaslúžené pocty a zásluhy, ktoré nikdy nemali a nikdy nebudú mať, mohli vštepiť do ich mizerného mozgu, že sú cnostní, spôsobilí a spravodliví. Nemajú ani potuchy o pôvode, tvorbe a realizácii týchto slov v spoločnosti.

Ak niekto tvrdí (či už svojím tvrdením alebo svojím mlčaním), že k udržaniu kvality slobodného štátu nie je potrebný právny štát, tak nech vráti tituly, ktoré nadobudol a nech ide žiť do jaskyne a nie ľudskej spoločnosti, pretože tak môžu zmýšľať, nieže ľudia zo staroveku, ale indivíduá, ktoré žijú ešte v predjazykovej dobe s opičkami. No my, ostatní slobodní a racionálne mysliaci ľudia vieme, že populizmus môže sa rozvíjať len tam, kde sa podporuje pôda pre zanedbanú myseľ. A Slovenská republika s populistickou a neschopnou vládou je toho jasnou ukážkou. Vládni populisti v SR vám predkladajú falošnú realitu, chcú zalichotiť zanedbanej mysli, chcú si ju podrobiť a zotročenú ju ovládať. A ovládanú ju používať, ako psa na remienku, na dosiahnutie svojho obmedzeného populisticko–politického prospechu.
Niečo ustavične bľabotajú o tom, že Slovensko nemá deficit. V realite však Slovensko má deficit po všetkých stránkach a výsledkom je nekonkurenčný štát. Mysliaci sa, slobodný človek, sa neustále pýta: prečo to tak je? A nemôže dovoliť žiadnej prekážke, žiadnej závislosti, žiadnej korupcii, žiadnej pokrivenej právnej úprave, žiadnej nespravodlivosti, žiadnym postranným úmyslom, sa postaviť medzi jeho odpoveď na otázku a medzi jeho racionálne hľadajúcu myseľ.

Mysliaci sa, slobodný človek si uvedomuje riziko zla a neschopnosti, ktoré spočíva v mlčaní a strachu schopných a ktoré je zároveň zdrojom sily pre populistov. Na mlčaní a strachu populisti rastú a živnou pôdou je im nespravodlivosť z popretia právneho štátu. A schopný človek nesmie nikdy a za nijakých okolností sa vzdať a prestať niesť zemeguľu na svojich pleciach.

Čo môže teda schopný slobodný a racionálny človek v tejto situácii urobiť? Postaviť sa proti nespravodlivosti. Nespravodlivosti a neslobode nemôže schopný, slobodný, racionálny človek slúžiť. Taký človek musí požiadať o spravodlivosť a o svoje vrcholné právo v štáte, nechrániť zákonom neschopných, populistických politikov pred dôsledkami ich chybného myslenia a nespravodlivého konania. Lebo na to sa neschopní, populistickí politici spoliehajú, že keď si uzákoňujú a tvoria neschopnú legislatívu, a podporujú nespravodlivosť, tak sa ich nič nedotkne. Akoby si mysleli, že sú nejaký pupok sveta, ktorý vie riadiť svet pupkom a nie rozumom. Tak, ako si mysleli v staroveku v Delfách. Neuvedomujúc si jednoduchú, avšak večnú pravdu: Všetko založené na pupku a nie na rozume, v konečnom dôsledku skončí v ruinách.

Azda by neschopní populistickí politici dokázali žiť a prežiť vo svete so svojimi populistickými drístami, keby tento svet nezveľaďovali schopní, slobodní, mysliaci ľudia? Azda takýto neschopní politici produkujú hospodárstvo? Ako dlho by takýto neschopní politici prežili vo svete, v ktorom by mohli prežiť len vtedy, ak by museli rozmýšľať, žiť zo svojho rozmýšľania a nespoliehať sa na schopných a produktívnych? Ako dlho by asi tak prežili neschopní politici, ak by si museli zarobiť na živobytie vlastným myslením a neboli by závislí na štátnom rozpočte a nad verejnými zdrojmi? Nech kadejaký politický populistický meľhuba nereční, ale nech ukáže, aký spravodlivý, slobodný a racionálny svet okolo seba vytvára, ako skvalitnil život ľudí. Ale bez výmyslov, či už socialistických, populistických, či nacionálnych. Veď takí meľhubovia populizmu a socializmu by mali byť rovnako zakázaní ako fašisti, pretože deformujú a ničia správne myslenie, rovnako ako aj siete a masovokomunikačné prostriedky, ktoré im napomáhajú. A ak nie, tak potom chcem odškodnenie za to, že schopní a slobodní ľudia, ktorí chcú len spravodlivý štát sú diskriminovaní. Tragédiou sveta na Zemi je, že permanentne dovoľujeme vládnuť a dávať vplyv neschopným, nemysliacim, neslobodným, populistickým ľuďom. Tragédiou sveta na Zemi je, že stále nevyzdvihol na svoje najvyššie priority slobodu, schopnosť, spravodlivosť a racionalitu. Ak vysúdime zo sveta na Zemi slobodu, schopnosť, spravodlivosť a racionalitu, tak náš svet zanikne a neudrží ho potom na svojich pleciach ani človek, ani Atlas, ba ani Boh.

Jednotlivec, podľa predstáv sveta vládnych populistov, socialistov SR a kadejakej bandy, ktorá tam s tou vládou pikľuje, má byť človek chudák, hlupák, klamár, stroskotanec, zbabelec, podvodník, mafián a zdrojom príjmov jednotlivca majú byť dávky, vlaky zadarmo, rekreačné poukazy, stravné lístky, rozkradnutý verejný majetok, úplatky. A naopak vláda populistov, socialistov SR a kadejakej bandy vyháňa, diskriminuje a kriminalizuje v spoločnosti ľudí spôsobilých, slobodných, spravodlivých, kompetentných, charakterných, cieľavedomých ľudí. Ľudia hladní po spravodlivosti sú v Slovenskej republike diskriminovaní. Takí, v spoločnosti, podľa korupčnej vlády SR sú neprístojní, takí im nezapadajú do korupčnej schémy rôznych gangov v spoločnosti. Vládna hlúposť a nekompetentnosť chce zbaviť dôstojnosti ľudí schopných – chce ich vyselektovať zo spoločnosti, ako sa pokúšali komunisti v časoch normalizácie, nečudo, že majú takého predsedu smeráci – komunistu Fica, zrodeného v normalizácii, dotovaného korupčnými peniazmi a kadejakými gorilami. To je strana od počiatku založená na korupcii a na popieraní slobody a myslenia jednotlivca. Hovorí sa, že niekedy pred rokom 1989 poslali komunisti Fica z Československa na západ, aby sa dozvedel, ako môže tak úspešne fungovať kapitalizmus a slobodný trh. Na západe vzali Fica do veľkých miest a na burzu. Fico ale stále nechápal a preto sa nasprostale pýta: „Vysvetlite mi, ako to je? My zamestnávame v komunizme najlepšie mozgy, aby bol dostatok tovarov a služieb všade v Československu a napriek tomu, je pri každom obchode, každý deň, dlhý rad. Tu v týchto mestách žijú milióny ľudí na jednom mieste a všade je dostatok všetkého, ale nikde nie sú žiadne rady pred obchodmi.“ A Fico sa ďalej pýtal: „Ako to robíte? Kto vám riadi taký úspech?“ Odpovedali mu: „U nás to nikto neriadi. To je trh a trh sa riadi sám.“ Po roku 1989 komunizmus padol kvôli tomuto, to je základná príčina pádu komunizmu v Strednej Európe. Komunizmus padol, pretože neumožňoval slobodný pohyb trhu s kapitálom, s informáciami, s produktmi, so službami a s osobami. A povedal si Fico po roku 1989, že môže existovať trh a sloboda trhu, ale že riadiť tento trh bude podľa zásad korupčnej spoločnosti, kde sa zisk z trhu presúva na uspokojovanie záujmov, podporovaných politických gangov a nazval to sociálna demokracia. A povedal si Fico, (keďže v skutočnosti to nie je žiadny sociálny demokrat, ale komunista, ktorým vždy bol a vždy bude) že trh nech pracuje naňho a presunie z trhu pomocou daní, úplatkov, poplatkov a chybnej legislatívy k sebe všetok úžitok, ako nielen centru moci, ale aj centru všetkých úžitkov, ktoré produkuje trh. A verejný majetok bude ďalej rozdeľovať podľa zásad komunizmu, podľa toho, ako uzná on, kto a čo potrebuje. Komunizmus so socializmom je založený na hospodárstve, kde každý človek, musí drieť nad svoje schopnosti, dostáva sa mu nie podľa jeho schopnej práce, ale podľa toho, koľko Fico alebo niektorý iný z tých papierových hláv vo vláde, uzná, či povie, že potrebuje. Na takomto princípe komunizmu so socializmom môže ďalej kvitnúť hlúposť, nespravodlivosť, právny chaos a sociálna nespravodlivosť. To posledné sa tak často nezmieňuje, ale je to úplne preukázateľné. Najhoršia sociálna nerovnosť je v socialistickom komunizme. Sociálna nerovnosť je už v samotnom kóde prístupu spoločnosti k človeku. Podstata takejto strany sa snaží vybudovať spoločnosť nie na myslení a mozgu, ale na spoločnosti prázdnych hláv a hlavách z pilín. V smere – komunistickom myslení – označujú slovom verejnosť iba toho, kto hudie tie isté populitické spievanky. Alebo slovom verejnosť označujú niekoho, kto je nespôsobilý, kto patrí k ich politickej strane, slovom verejnosť označujú indivíduá, ktoré nevytvárajú žiadnu hodnotu, ale len vysávajú verejný rozpočet A to, označujú za verejný prospech – dávať výhody svojím ľuďom – mafiánom, korupčnej chobotnici. V roku 2019, zhodou okolností vo výročnom roku pádu komunizmus v strednej Európe sme videli veľmi precízne sfilmovaný seriál Černobyľ od spoločnosti HBO, ktorý veľmi reálne a autenticky ukazuje, aká zlá mašinéria bol komunizmus, a ako bolo nevyhnutné, že sa komunizmus rozpadával zvnútra. Môžete si cez Vianoce, miesto nejakej rozprávky alebo miesto nejakých siláckych politických, či iných rečí o dobre, radšej pozrieť tento seriál a uvedomiť si ako to reálne bolo, ale už nie je, ale v budúcnosti to môže byť, alebo nemusí byť, podľa toho ako k tomu pristupuje a v budúcnosti pristúpi sloboda, voľba a racionalita každého človeka. Na večnú vedomosť na myšlienku už z úvodu tohto blogu: sloboda zhmotňuje život. Čo svojou slobodou dovolíme, aby bolo, to sa aj stane. Sloboda je, ako higgsov bozón – zhmotňuje život.

Slovensko je jasnou ukážkou cesty od socializmu k slobode a od slobody k racionalite a správnemu mysleniu. Ale na ceste znamená aj to, že tam ešte nie sme. To si treba reálne priznať. Dokonca povedal by som, že nežijeme v slobodno-racionálnom štáte, ale v štáte ukradnutom ficovským, dankovským a bugárovským gangom.

Ak sa teda chceme pohnúť ďalej k nejakému cieľu, k nejakému výsledku a k nejakej životnej úrovni i reálnej (nie teoretickej), tak nastal čas, aby sa schopní, slobodní, mysliaci ľudia odmietli hanbiť za svoju spôsobilosť a nárokovať si odškodnenie za žitie v populistickom štáte. A vyjadriť odpor proti nemysleniu proti svetu organizovaného populizmu a jeho populistickým hodnotám, popierajúcim slobody a zdravý rozum. Ak sme hovorili o krajine úspešnej a slobodnej, tak to je dosť skreslený pohľad, nemôžeme hovoriť o slobode a úspechu tam, kde sa vládne a organizovane popierajú ľudské práva a právo na spravodlivé jednanie.

Dokonca stav Slovenska už zišiel pod obraz natoľko, že z politických strán sa stali uzavreté kruhy pre schopných ľudí. Väčšina politických strán chce v politike mať len svojich ľudí, cez ktorých môžu síriť ten svojský korupčný štandard nejakého gangu. Nenahovárajte si, že sme doteraz volili to najlepšie, čo bolo, volili sme, jednoducho len iný gang politikov, ktorý potajme rozkrádal a rozvracal štát. A prišiel tento čas táto chvíľa, aby ste urobili revíziu svojej voľby, tak ako si robíme revíziu svojho rozpočtu. Zrevidovať možnosť voľby, či aj naďalej chcete voliť strany, ktoré vládnu a nastavujú korupčný štát, či budete voliť na základe národnosti náboženstva, alebo či jednoducho prvý krát budete voliť niekoho, kto začne presadzovať verejný záujem, voliť niekoho spôsobilého na to, aby umožnil v spoločnosti rozvoj spravodlivosti, právneho štátu a rozvoj ľuďom slobodným, mysliacim, produktívnym. Tentoraz to bude voľba, v ktorej sa rozhodnete, či si zvolíte exotov, fašistov, populistov, korupčníkov, bezcharakterných ľudí, alebo či budete voliť niekoho, kto je za nastolenie právneho štátu pre ľudí a najmä za nastolenie podmienok pre vstup schopných ľudí do politického života, pretože doteraz to tak nastavené nie je. (Doteraz sú politické strany nastavené ešte spôsobom z čias komunizmu. A síce v skratke takto. Nejaký gang zloží peniaze, zostaví si stranu, potom tá strana ovládne zdroje štátu a napokon strana so svojím gangom vycuciavajú verejné zdroje. Ale správna politika má byť nastavená takto. Strana predstaví myšlienky a úmysly, ktoré chce dosiahnuť so štátom a so spoločnosťou, osloví občanov a občania sa podieľajú na financovaní týchto myšlienok cez svoje dane – každý občan by si mal v štáte nielen voliť politickú stranu, ale aj každý rok by mal pravidelne rozhodovať, ktoré myšlienky a cez ne, ktorú stranu chce, aby získala príspevky od štátu – občan by sa mal podieľať na politickom systéme a na financovaní tohto systému oveľa častejšie, ako je to doteraz. Takýmto spôsobom sa dá dosiahnuť oveľa jasnejšie verejný záujem, ktorý sa deleguje od občanov. (A veľmi vážne by v spoločnosti mala prebehnúť diskusia aj o podobnom princípe financovania cirkví a náboženských skupín v spoločnosti. Teraz je to nastavené tak, že o tomto financovaní a jednotlivom prerozdelení rozhoduje štát – nechápem, prečo je to tak? Ak predsa teraz občan rozhoduje, či a komu pridelí časť svojich daní neziskovým organizáciám, prečo by rovnako občan nemal rozhodovať o tom či a ktorej náboženskej skupine chce venovať nejakú čiastku z daní. A myslím si, že takéto niečo by aspoň o 50 percent zlepšilo kvalitu cirkví a náboženských skupín.) A okrem toho Slovenskej, ale aj tej svetovej politike by veľmi pomohlo, keby sa politici volili na 2 roky. Kratšie obdobie by docielilo väčší tlak na politikov robiť všetko lepšie vo verejnom záujme. Politici si veľmi zvykli na feudálny zvyk istoty plateného miesta na 4 roky. Ale, keby mali politici pocit, že ak z ich verejnou službou nie sú občania spokojní a môžu si ju kedykoľvek zobrať, tak by ste videli tie výsledky, aké by museli mať politici. Tentoraz vo vašej voľbe pôjde voliť niekoho, kto vo vás nebude utvárať bezduchú otrockú šedivú myseľ, ale zapojí vašu myseľ do tvorby produkcie bohatstva a hodnôt spoločnosti. Niekoho, kto vám dá príležitosť uspieť v spoločnosti, niekoho viac, ako tí, čo sa ukážu len na výjazdovom zasadnutí vlády a nasľubujú hory-doly, no potom potajme obyvateľov okrádajú a pred voľbami im len hodia socialistickú predstavu, že majú niečo zadarmo. Túžte, chcite mať a žiadajte v politike ľudí, ktorí doteraz v politike neboli a predstihnú i vaše najväčšie očakávania, ktorí vám umožnia kvalitný spôsob života a nie život bez práce s dávkami v krčme, ktorí vám umožnia prekonať zatratenie vašich životov, hodnôt i vás samých, skorumpovanými politikmi. Ak ste sa doteraz pýtali, prečo volíte niekoho, kto vám dáva život v štáte bez sebaúcty, bez vášne, v tichom zúfalom, postupnom zomieraní, tak vedzte, že teraz nastal čas pritlačiť na politikov, že chcete v politike ľudí, ktorí sú za presadzovanie verejného záujmu ľudí.

Ak chcete podstúpiť správne rozhodnutie – v čomkoľvek, tak nikdy nesmiete zavrhnúť svoj najpodstatnejší zdroj poznania: svoje kritické myslenie, svoj najzvrchovanejší výsledok ľudskej slobody – ľudskú kritickú myseľ.

Vaše správne rozhodnutie je slobodné, ale záväzné a neopakovateľné. A kritická myseľ je jediným prostriedkom k správnemu rozhodovaniu. Kritická myseľ rozhoduje o tom, či verejný majetok bude slúžiť občanom, alebo nejakým politicky záujmovým gangom – komunistom, fašistom, nacionalistom, korupčníkom, mafii, primitivistom, politickému elitárstvu a nekompetentným ľuďom. Do svojej voľby slobodný a mysliaci človek vždy dáva aj to, či chce, aby verejný záujem slúžil pre neho, alebo či verejný záujem budú spotrebovávať gangy. A kto tak neurobí a nezapojí svoju kritickú myseľ do svojho rozhodovania, tak nechce prebrať zodpovednosť za svoj život, ale vzdáva sa svojho práva na slobodný a mysliaci život, vzdáva sa svojho práva hodnoty slobody a myslenia a stáva sa otrokom gangov zo Slovenska. A to si potom nemôže hovoriť, že je slobodný a mysliaci človek, ale že je pritakávač gangstrov a prispieva ku gangsterskej spoločnosti. A potom nemôžete plakať, že mu sloboda neprináša úžitok a nedáva mu zmysel. No iste, ak zahodíte kľúč, ktorým je správne myslenie pre slobodnú právnu a hodnotnú spoločnosť, ktorým je podpora takéhoto správneho myslenia, a nie podpora gangstrov, tak je úplne jedno, akým smerom sa rozhodnete ísť. A ak by ste náhodou chceli tvrdiť, že k inému mysleniu vás vedie viera, či nejaké presvedčenie podľa vašich dojmov a ideí, ale nie podľa rozumových dôkazov, ak tvrdíte, že nad slobodou, rozumom a logikou môže byť nadradená nejaká idealistická viera, ako štátna politika, tak vlastne tvrdíte, že je nad slobodou a rozumom správne kradnúť, vraždiť, nekompetentne spravovať verejný majetok, nenávistne rozdeľovať spoločnosť, uprednostňovať stranu alebo rasu, alebo iný gang. A ak veríte v takú vieru, nech si ju už obalíte do akéhokoľvek obalu kresťanstva, fašizmu, komunizmu, nacionalizmu, primitivizmu, politikárčenia, politického elitárčenia, či akejkoľvek inej „strúhanky“, tak aj skončíte v pletkách a osídlach tých strán a ich zlyhávajúceho myslenia. A je to jeden z najväčších bludov súčasnej spoločnosti a celého sveta, že je racionálne okrádať, vraždiť, klamať, rozdeľovať spoločnosť, stavať múry, koncentračné tábory, keď to nejakému politickému gangu, ktorý je momentálne pri moci, vyhovuje.

Svet, kde je korupčná spoločnosť, právna nespravodlivosť, nesloboda k prístupu k právu dovolená, môžeme pokojne nazvať džungľou. Neverte nikdy niekomu, nech by to akokoľvek vábivo hovoril, kto vám predkladá, že užitočnejšie je rozkrádanie verejného majetku, ako stimulujúca a produktívna myseľ. Pretože každé zlo, ktoré vznikne v spoločnosti má pôvod v zanedbaní ľudskej mysle, alebo v zločine proti ľudskej mysli a racionalite. Človek nikdy a za žiadnych okolností nesmie prestať správne myslieť. A zároveň človek nikdy a za žiadnych okolností nesmie stratiť vedomie o tejto pravde.

Ale ak by ste upustili od správneho kritického myslenia a robili to dobrovoľne so svojím dovolením, tak dávate svoju hlavu do masky pre zločin a časom upadnete do zúfalstva popierania svojej existencie. Človek, ako slobodný tvor, obdarený rozumom a vôľou, na to aby žil kvalitný život, musí správne posúdiť jednak seba a jednak svoju hodnotu pre spoločnosť. Ak sa v tom preráta alebo zaklame, tak ho ovládne chybovosť a zloba, čo napokon vyúsťuje v pochybovanie o existencii a k postupnému zomieraniu. V samej podstate človeka i spoločnosti ide o zvolenie si istého štandardu pre existenciu, pre život. A ak si chce človek uchovať štandard slobody a myslenie, nikdy nesmie súhlasiť s tým, aby odmietol myslieť. Všetky náuky a teórie, ktoré tvrdia opak a propagujú nemyslenie, vlastne rozvracajú schopnosť človeka slobodne myslieť a rozlišovať pravdu od klamstva a pravdu od bludu. Čo treba jasne odmietnuť. A nielen to. Treba to do legislatívy jasne zakotviť. A nejde ani tak o nejakú dávku inteligencie, ktorú by mal mať človek, ako najmä o každodenné praktické používanie mysle a rozumu na rozlišovanie pravdy od bludov. Vyhorenie ľudí v slobodnej spoločnosti v zásade nie je problematika možností slobody, je to skôr problematika odovzdanosti sa nejakým pseudohodnotám, ktoré si cez slobodu volím. A kto preukázateľne šíri pseudomyslenie, pseudohodnoty a pseudodemokraciu na rozdrobovanie spoločnosti, ten má za to i znášať následky. Dokonca mne vadí aj to, že legislatíva nerieši nevyžiadané šírenie názorov, dojmov a politík. Sloboda jednotlivca nesmie byť popieraná nevyžiadanými názormi, dojmami a politikami a to tak v reálnom, elektronickom, ako aj virtuálnom svete. A všetci, kto umožňujú takého jednanie, vrátanie sociálnych sieti by mali za to niesť právne dôsledky a náhrady spôsobených škôd, za takéto jednanie a za umožňovanie takého jednania.

Kto možnosť, ktorú mu dáva slobodné kritické myslenie prepasie, prepasie tým aj svoje právo na svoju existenciu – to sa týka tak ako človeka, tak aj každej spoločnosti, každého štátu, každého sveta. To by všetci tí, vyššie vymenovaní potom robili pre život menej ako zvieratá, rastliny a stromy so svojou prirodzenosťou a túžbami, ktoré len podčiarkujú ich prirodzenosť. Slobodné kritické myslenie a racionalita len podčiarkujú ľudskú identitu a prirodzenosť. Ak by ste povedali dobrému maliarovi – nemaľuj. Azda by vás počúvol? A prestal by maľovať? Všetok rozvoj ľudskej spoločnosti je úzko spätý s rozvojom myslenia, pretože vychádza z najpodstatnejšej prirodzenosti človeka – z jeho myslenia. Všetok rozvoj sveta, jeho produkcia a hodnoty – majú pôvod v myslení človeka a v jeho uplatnení v živote. Ak by ste chceli hovoriť mysliacemu človeku – nemysli. Azda by vás počúvol? A prestal by myslieť? Je rok 2019, po Kristovi a všetky konflikty, ktoré sú vo svete majú pôvod v konflikte medzi myslením a nemyslením a medzi predstavami života, ktoré reprezentujú myslenie a predstavami života, ktoré reprezentujú nemyslenie. A v roku 2020 to bude ešte vypuklejšie. Celou Áziou, vrátane Ruska, Latinskou Amerikou, islamským svetom, Afrikou i západným svetom sa prehrmí revolta individuálneho človeka a jeho identity najzákladnejšieho slobodného kritického myslenia voči spoločnosti a štátom, ktoré mu to neumožňujú, či ktoré mu to popierajú.

A v tých všetkých revoltách po svete je i Slovenská pokojná revolta, vzbura a odboj individuálnej mysliacej osoby proti spoločnosti a štátnemu aparátu, ktorý mu to neumožňuje, ktorý mu ešte k tomu stále upiera mnohé základné práva na spravodlivosť. Slovenský štátny aparát na čele s tou socialisticko-nacionálnou vládou vlastne hovorí, že niektorí ľudia, ktorí majú výsadné postavenie, majú zároveň právo vlastniť práva občanov v štáte a zotročovať ich, ako svoje hospodárske zvieratá, aby si z nich platili svoje ulievanie verejných peňazí do svojich vreciek a presadzovali právny chaos v štáte. Je nepochybné, že kto také niečo robí, tak vlastne porušuje základné ľudské práva na spravodlivosť v štáte a mal by byť súdený pre porušovanie ľudských práv v oblasti prístupu k spravodlivosti a vôbec prístupu k najzákladnejšiemu procesnému právu. A to sa týka nielen tej vládnucej skupiny, ktorá toto šialenstvo verejne koná v Slovenskej republike, ale aj všetkých skupín v Európe, ktoré majú v úmysle takúto zvrátenosť, čo sa týka politiky rozširovať. Zahŕňajúc i Európsky Parlament Ak socialistická frakcia v Európskom parlamente podporuje vládne konanie v štáte SR, ktoré vedie k popieraniu práv a slobôd v prístupe k spravodlivosti, tak s tým zároveň socialistická frakcia v EP súhlasí, ani náznakom neprotestuje a nevyhadzujú takých politikov, ktorí zastávajú takú nespravodlivú politiku, zo svojej frakcie, tak tiež porušujú základné ľudské práva a slobody v prístupe k spravodlivosti. Nemôžete na jednej strane ľudské práva hlásať a na druhej strane ich, či už nahlas alebo potichu popierať. Nemôžete zároveň slúžiť myšlienke slobody, demokracie, rozvoju myslenia a zároveň vytvárať zákony, podmienky a priestor pre právnu totalitu na Slovensku a právne porušovanie najzásadnejších ľudských slobôd a práv. Nikdy, nikdy nehlásajte, hlavnú pesničku populistov (prezlečených do ctihodných masiek), že byť zločincom, podľa právnej nespravodlivosti je, či môže byť praktické. To je veľké klamstvo. A všetci, kto takéto myšlienky podporujú by mali byť takisto súdení za porušovanie ľudských práv. A všetky frakcie v Európskom Parlamente by si mali zrevidovať, koho vlastne v Európe podporujú. A ak to budete robiť dôsledne, uvidíte všetky súčasné choroby politiky – populizmus, nacionalizmus, podpora politického primitivizmu, podpora politického elitárstva bez spojitosti lepšej životnej úrovne, podpora lobistických skupín, podpora rôznych zločineckých schém a zločineckých štruktúr, podpora politického exhibicionizmu a mnohé ďalšie – a všetky tieto choroby spája uprednostňovanie podradnejších záujmov, miesto zveľaďovania najzásadnejšieho verejného záujmu: Rozvoj slobôd, práv a a správneho kritického myslenia v Európe.

A Stredná Európa? A Slovensko? Môžeme si dnes -17.11.2019 – odpovedať: Sme slobodní v prístupe ku všetkým našim slobodám a právam, ku ktorým sa hlásime? Odpovedzme si napríklad stavom v Slovenskej republike. V Slovenskej republike je polícia a prokuratúra používaná na ochranu zločincov, súdy sú používané na kupovanie verdiktov pre zločincov a všetky ostatné odvetvia od zdravotníctva až po armádu slúžia na vykrádanie verejných zdrojov, rôznymi gangmi od A po Z. Lúpež po slovensky, ktorú udržujú vládni politici na Slovensku znamená, že kradnutie verejných zdrojov je zákonné a odpor proti tomu je nezákonný. A čo je horšie v Slovenskom štátnom a právnom systéme, ktorý vytvorili socialisti sa uplatňuje najrýdzejšie bezprávie, ktoré hlása, že môžete robiť čokoľvek, čo sa vám zapáči, pokiaľ je váš politický gang väčší, ako nejaký iný gang. Slovenskej republike vládne korupcia vládnych socialistov a nacionalistov, ktorá vytvára chaos, v ktorom sa priživujú gangy, pretože o právo sa nemôže nikto s istotou oprieť a spoľahnúť.
A aj keby celé Slovensko, či aj celá Európa pritakávala, že je to v poriadku, že do toho nikoho nič, tak ja hovorím tomu bláznovstvu – nie. Hovorím, že s takým klamstvom nesúhlasím a uplatňujem si náhradu za poškodzovanie mojich práv. Nespravodlivosť nikdy nesmie získať právo na zotročovanie slobody jednotlivca a jeho práv v spoločnosti. Je na mieste pripomenúť si slová A. Solženicina. „Vo svete existuje a bude ešte dlho existovať zlo a dobro, ale nikto, nikdy, nijako a za žiadnych okolností nikto nemá právo napomáhať a podporovať zlo v jeho smere.“ To, že sme slobodní, mysliaci ľudia z nás neurobí len to, že nimi chceme byť, že to hovoríme, ale najmä to, že aj konáme, ako slobodní a mysliaci ľudia v ochrane práv spravodlivosti a slobôd jednotlivca. V tom a nie v rečiach a prejavoch exhibicionizmu o slobode spočíva veľká obnova Slovenského štátu, veľká reštitúcia právneho stavu, vrátená občanom. Každý štát, každá spoločnosť a každý svet, ktorý popiera práva jednotlivca na používanie svojho rozumu, na používanie svojho kritického myslenia, na vymáhanie prístupu k spravodlivosti, na usilovanie svojich hodnôt a užívanie plodov svojej práce stojí na chybnom základe. Ale na ešte chybnejšom základe stojí štát, spoločnosť alebo svet, ktorá sa síce hlási k týmto hodnotám, stavia im pamätníky, ale v praxi v zásade neumožňuje a nepodporuje dosahovanie týchto hodnôt. A ak sa takáto chybovosť v štáte seje dlhodobo a ešte aj organizovane, tak spoločnosť postihne metastáza neschopnosti a právneho chaosu – ako kto seje, tak bude aj žať.

Ak by si niekto zmyslel a v štáte organizoval iracionálne presvedčenie, že žať možno aj to, čo netreba siať, tak zároveň by poprel slobodu a racionalitu, hlboko a principiálne zakorenené vo vesmíre. Iracionalitu, vesmír popiera. Ale ľudia myslia iracionálne, keďže nepodrobujú svoje myslenie kritickej ceste. Žiadne štáty a žiadne vlády ich k tomu nevedú. A len málokto si uvedomuje na iracionálne riziká v myslení, ktoré môžu mať zásadne negatívny vplyv na jeho myslenie. Iracionalita hovorí, že niečo sa nevysvetliteľne a zázračne stane, bez nejakého súvisu s racionalitou. V mnohých predstavách ľudí je, že za všetkým je niečo nevysvetliteľné, nejaký ideál, ktorý všetko spôsobuje. Svet potom vnímajú takýto ľudia nie ako je, ale ako sa im javí, podľa toho, akým ideálom veria, že niečo, všetko vo svete spôsobuje. A zvyčajne takúto ilúziu poznania majú takí ľudia vybudovanú dlhodobo a všetky odpovede na všetky otázky si prispôsobia svojej ilúzii poznania, keďže ich poznanie a myslenie neprešlo kritickou cestou – kritickému skúmaniu ako jeho poznanie, ktoré má teraz súhlasí so skutočnosťou. Tento povrchný, iracionálny pohľad na myslenie a poznanie, ktorý má svoj pôvod v platónskej filozofii pácha po svete škody doteraz, keďže zo života ľudskej histórie vieme, že je klamlivý, nesúvisiaci s realitou. Ale je to presne naopak. Keďže vieme a vidíme, že realita je istá a vesmír je racionálny. Potom taktiež všetko poznanie a myslenie by malo mať zákonitý súvis s racionalitou a kritickým skúmaním každého problému. Všetko má racionálny základ. Napríklad len taká banálna záležitosť, večer, keď sa pozriete na oblohu a uvidíte všade rovnomerne rozdelené hviezdy, planéty, vesmírne telesá, napriek tomu, že Zem je v okrajovej časti galaxie a vesmíru. Vidíme večer rovnomerné rozdelenie hviezd na oblohe, i keď sa pozeráme z okrajovej časti galaxie. Ako je to možné, že či už po pravej strane alebo po ľavej strane, vidíme všade rovnomerné rozdelenie hviezd? Ak sme na okraji galaxie mali by sme hviezdy na oblohe vidieť nerovnomerne rozdelené, keďže je to iný uhol pozerania, ako zo stredu galaxie. A povedali by sme, že je to iracionálne, nevysvetliteľné. Ale ak budeme hľadať odpoveď a odpovede nášho videnia podrobíme kritickému spoznávaniu videnia, dostali by sme sa k racionálnemu vysvetleniu tejto problematiky. Po veľkej udalosti vzniku vesmíru pred miliardami rokov vznikla takzvaná inflácia priestoru. Inými slovami vesmír sa začal zväčšovať – „nafukovať“ svoj priestor. A toto rozpínanie vesmíru trvá doteraz. Preto všetky hviezdy vidíme rovnomerne rozložené na oblohe, pretože priestor vesmíru sa rovnomerne rozpína. A k tomuto poznaniu prichádzame skúmaním problematiky cez kritické myslenie – cez racionalitu. A nielen k tomu, aj k tomu, že napríklad, ak by ste sa o nejakých milión rokov pozreli na oblohu, uvideli by ste inakšie polohy súčasných miest hviezd, keďže sa priestor zväčšuje, ale stále budete aj o milión rokov vidieť na oblohe hviezdy rozložené akoby rovnomerne. A doviedla nás k tomuto poznaniu kritická cesta myslenia, čiže racionalizácie problému.

Alebo také cestovanie v čase. Keď to teraz počujete, znie vám to iracionálne, akoby to malo podklad v nejakej iracionalite, v niečom nevysvetliteľnom. A čo tak cestovanie v priestore? To vám už znie racionálnejšie, Je to evidentne preto, lebo s cestovaním v priestore má každý aj svoju skúsenosť. Ale, keď si to prejdeme racionálnym skúmaním, tak zistíme, že cestovanie v čase a cestovanie v priestore je vlastne to isté. Sú to rozdielne pomenovania pre rovnaké významové celky. Čas je len preto, že je priestor. A čas môže byť len tam, kde je priestor. V prvom okamihu vzniku vesmíru (ako som to už spomínal v tomto blogu), v ktorom žijeme nebol ani priestor, ani čas, preto aj pri rozoberaní prvej udalosti vzniku vesmíru musíme používať inú jednotku času (Planckov čas), akú používame teraz, keď čas a priestor máme (sekunda, minúta, hodina, rok, svetelný rok). Ako sa zväčšoval a rozpínal vesmír, zväčšoval sa zároveň aj priestor a tým aj čas medzi priestorom v nejakom bode vesmíru (napr. Zemou) a medzi nejakým iným bodom vo vesmíre (napr. galaxia Sombrero). Galaxia Sombrero podľa základných údajov je vzdialená od Zeme 28 miliónov svetelných rokov a od Zeme by sa mala vzďaľovať viac-menej 1000 kilometrov za sekundu. A k tomu, že cestovanie v čase je vlastne cestovanie v priestore, sme sa dostali kritickým myslením a racionalizáciou problematiky. A k tomu, ako cestovať v takomto veľkom priestore a čase sa opäť dostaneme kritickým myslením racionalizácie problému (či už to bude skúmanie vodíkového pohonu, fúzneho pohonu, pohonu s antihmotou, warpovho pohonu, či niečoho iného).

Racionalizáciou a kritickou cestou by mala prechádzať každá problematika, rovnako aj náboženstvá. Náboženstvo bez vzťahu k mysleniu a bez podrobenia kritickej ceste rozumu nie je schopné porozumieť otázkam, ktoré kladie aktuálna doba. Nijaké náboženstvo nemôže tvrdiť, že viera má prioritnú váhu v konaní človeka, ak tá viera ešte predtým neprešla racionálnou kritickou cestou o úžitku tej-ktorej viery pre človeka. A jedinou cestou, ako korektne posúdiť úžitok každej viery a každého náboženstva je racionalizácia, kritické myslenie a rozum. A nechápem, prečo ešte také niečo úplne neprebehlo a na Slovensku zvlášť. Ako môže ktokoľvek – to slovo, ktokoľvek podčiarkujem – tvrdiť, že jeho viera a jeho náboženstvo prináša nejaký úžitok, ak ešte predtým táto jeho viera a jeho náboženstvo nebolo podrobené kritickému mysleniu o úžitku takej viery a náboženstva pre jeho život. Ak ktokoľvek svoju vieru ešte nepodrobil kritickej racionalizácii úžitku pre jeho život, tak nežije vieru, ale buď folklór, módu, zvyk alebo presvedčenie niekoho iného – a problémom je, že to môže prinášať veľa škodlivosti i pre iných. A to by si už náboženstvá mali začať všímať, vrátane kresťanského katolicizmu. Na ilustračnom obrázku je vyobrazený aj obraz Hansa Hollbeina mladšieho. Zobrazuje rozpadajúce sa telo Krista v hrobe od smrti na kríži cez 54 hodín v hrobe až po zmŕtvychstanie. Nad týmto obrazom často rozmýšľal F. M. Dostojevskij o človeku. Svojho času – dávno – som dosť podrobne skúmal myslenie F. M. Dostojevského. F. M. Dostojevskij je v myslení a literatúre také niečo ako A. Einstein vo fyzike – majú markantný vplyv. V zobrazení F.M. Dostojevského je človek zobrazený úplne, reálne, celistvo so svojimi túžbami, psychológiou, myslením, úpadkom, kriminalitou, láskou, vierou – všetkým, čo len môže srdce a myseľ človeka naplniť. Ale nielen to je zaujímavé na zobrazení človeka od F. M. Dostojevského. Človeka zobrazuje nenútene, nehodnotiac jeho správnosť konania, či myslenia – jednoducho zobrazuje jeho hlas, myslenie, vieru, všetko, čo len môže vychádzať z človeka, ale bez toho, aby ho nejako hodnotil, bez toho, aby mu do úst dával niečo zvonka, niečo zo svojho hodnotenia. Dokonca je to tak skutočný človek, že zobrazuje tohto človeka s celým tým popasovaním svojho myslenia so životom a cez svoje myslenie všetkého, čo sa dotýka jeho života, vrátane podrobenia jeho myslenia, ale aj viery jeho vlastnou racionalizáciou a kritickou cestou. A práve aj pre toto je literatúra F. M. Dostojevského nadčasová. Keďže zachytil človeka so zápasom so svojím myslením a racionalizáciou tohto myslenia so svojím životom.

Predstavme si teraz takýto experiment. Keby sme sa vrátili do hrobu, pred rozpadajúce sa telo Krista v hrobe, ako to je na obraze H. Hollbeina mladšieho a mali by sme možnosť nainštalovať kameru pred telo Krista a nechať kameru natáčať, čo sa bude diať. Odišli by sme preč a vrátili sa opäť po 3 dňoch do hrobu pozrieť si video, čo sa za ten čas dialo – čo by sme asi uvideli? S veľkou pravdepodobnosťou a na veľké prekvapenie mnohých kresťanov, by sme zrejme neuvideli nič. Lepšie povedané, uvideli by sme presne to, čo je na tom obraze, teda 54 hodín rozpadajúce sa telo Krista od úmrtia až po vzkriesenie, ale v momente vzkriesenia by v hrobe už nebolo telo, od toho momentu by sme na kamere videli len prázdnu hrobku bez tela. Vzkriesenie sa totiž chápe s iným myslením, ako sa chápe utrpenie a ukrižovanie. Vzkriesenie sa chápe, ako úplne iná zákonitosť, ktorá mení možnosti a hranice poznania života, na ktoré môžeme nazerať cez život človeka od narodenia až po jeho smrť. Práve preto sa približuje kresťanstvo najbližšie k realite života. Pretože rieši kľúč k šťastiu života a človeka cez zmenu myslenia a nazerania na život človeka. Cez akúsi premenu myslenia človeka, že existuje veľa náhľadov na svet a život, ale práve ľudská myseľ a ľudské myslenie a jej premena rozhoduje o dešifrovaní týchto svetov, životov a hodnôt. Čo samozrejme nemôže vidieť a dokázať žiadna kamera. A ak sa takto správne pochopí kresťanstvo, tak má každý človek moc myslenia v premenu svojho života k lepšiemu. Je to niečo podobné, ako keby ste si urobili výlet do vesmíru. Vo vesmíre by ste si pustili kameru a natáčali si tmavý vesmír. Vrátili sa späť na Zem a pustili si video. Čo by ste uvideli? Presne to, čo ste videli vo vesmíre, videli by ste na zemi. Pozerali by ste si napríklad tmavú hmotu, ale vôbec by ste nevedeli, že je to tmavá hmota, keďže to nikto, nikdy nedokázal, ale vieme, že tam určite je, vieme dokonca zmerať hmotnosť tmavej hmoty, ale paradoxne nevieme ju definovať – aspoň zatiaľ. Alebo keby sme natáčali trebárs antihmotu, bola by rovnaká ako hmota, ale zároveň iná, navonok rovnaká ako hmota, ale v podstate odlišná a opačná, ako hmota. Ak by sme natáčali tmavú energiu, tak by to bolo ešte zložitejšie, naozaj by sme na kamere nič nevideli, no napriek tomu existujú experimenty so zahýbaním svetla, ktoré preukazujú existenciu tmavej hmoty, tmavej energie i antihmoty. Dokonca kúsok antihmoty sa na Zemi už podarilo aj vyrobiť. A kľúčom k všetkému je slobodné racionálne kritické myslenie, pomocou ktorého človek získava moc nad terajším životom a svetom, ako aj nad akýmkoľvek iným možným životom a svetom, podľa vzoru Krista a jeho ovládnutí nielen formy života, ktorú pozná a s ktorou má skúsenosť každý človek, ale aj v ovládnutí formy života, ktorá presahuje doterajšie myslenie, videnie a vieru.

A práve preto je dosť anachronické rozmýšľať, ako aj o náboženstve, tak aj o politike, ako o uzavretom, tajomnom a neprístupnom priestore len pre vyvolených, ktorí sa priživujú na iných. Všetky politické, ako aj náboženské vzťahy a jednania sa majú dostať pod zorný pohľad všetkých – verejnosti, akoby boli v sklenených budovách, do ktorých vidí každý, čo sa tam deje, keďže ide o verejné bohatstvo s reálnym verejným vplyvom na spoločnosť. Ako môže vláda, minister, starosta, obecné zastupiteľstvo, primátor alebo ktokoľvek, kto spravuje verejný majetok zavrieť dvere – a to ešte aj pod ochranou zákona a jednať s niekým a rozdávať verejný majetok (s výnimkou vecí, ktoré súvisia s bezpečnosťou), bez toho, aby to verejnosť nevidela, nemohla to vidieť a nemala prístup k tomu, ako sa rozhoduje o ich živote? Politika s vylúčením verejnosti naplno vo svete stroskotáva, pretože taká politika nemá žiadne zrkadlo, podľa ktorého má naprávať svoje chyby. A s náboženstvom je to rovnaké. Ako môže niekto, kto si hovorí, že sa snaží zlepšovať duševný život ľudí zavrieť dvere a s vylúčením verejnosti a pod ochranou náboženských predpisov alebo cirkevného práva zneužívať postavenie, využívať náboženské príspevky na obohatenie, zneužívať najzraniteľnejšie skupiny ľudí, legalizovať trestnú činnosť, či aj vražiť a zabíjať. A pozor nejde len o zlyhávanie jednotlivcov. Permanentne zlyhávajú, ako aj štruktúry politické, tak aj náboženské. Nie je možné a je to neprijateľné kryť zločiny a rozkrádanie verejného majetku zákonmi, zvýhodňujúcich práve korupčných politikov a ich gangy. A zároveň je neprijateľné, aby cirkevný zákon a náboženské predpisy kryli zločiny proti ľuďom v mene Boha. To je v 21. storočí neprijateľné. Je neprijateľné v mene Boha zabíjať. Je neprijateľné v mene Boha niekoho zneužívať a spoliehať sa potom na nejaký kajúcny úkon. A hlavne neriešiť takéto zločiny trestnoprávnou zodpovednosťou. Na prelome rokov 2019 a 2020 si má svet jasne uvedomiť a nastaviť jasné zákonné pravidlá pre cieľavedomý verejný dozor nad dodržiavaním ľudských slobôd, práv a spravodlivosti pre každého človeka. A racionalita a kritické myslenie majú hrať významnejšiu úlohu pri uchopovaní, či už jednotlivcom alebo svetom, svojho života. Pretože len tak vytvorí človek zo svojho života hodnotu a šťastie, verejného záujmu s dosahom na všetkých ľudí bez rozdielu.

V tom je prirodzenosť a zároveň veľkoleposť človeka. Bohatstvo a životnú úroveň vytvára praktická inteligencia cez neustále kritické myslenie, poznávanie a učenia sa najlepších možností pre život. Ak by sme neverili, že svojím slobodným, kritickým myslením a konaním nemôžeme meniť svet, vytvárať produkciu, výrobu a služby a tak budovať svoju spoločnosť i štáty, tak by sme nikdy nedosahovali pokrok, vývoj, kvalitu žitia. Žili by sme len nanajvýš tak ako zvieratá. Žili by sme ako napríklad miestny banskobystrický kocúr Muro a tučný banskobystrický myšiak Tony. Ich denná práca je naháňačka okolo kolies áut. Odkázaní sa plahočiť prírodou bez práv, vydaný osudu života, kde vyhráva ten, kto má viac šťastia, odkázaný na ľútosť nejakého iného tvora, v žití v norách a v jaskyniach.

Alebo boli by sme odkázaný, ako mestský banskobystrický hlodavec Gusto, ktorý vždy v noci vypochoduje k mestským smetiakom alebo k zbytkom, nájdeným v kanalizácii, aby sa uživil Bez myslenia, slobody a kritického myslenia je perspektíva človeka takáto.

Alebo dajme tomu, boli by sme, ako dinosaurus Pepo (tento krát nejde o Banskobystričana), pred 65 miliónmi rokov, v období, kedy bolo všetkého dostatok. Jedného dňa by ste sa, ako Pepo, pobrali k rieke, mysliac na pekný deň pred sebou, celý svoj ideál a tu zrazu, z ničoho nič, by vám pred hlávkou sa zosypal asteroid. A všetko vhodné prostredie, v ktorom Pepo žil dovtedy, by mu už bolo nanič, pretože nezapol mozog a svoje kritické myslenie dávno pred tým a neskúmal vesmír a preto neodhalil, že mu za nejaký čas skydne asteroid na hlavu a preto nemyslel na to, ako odvrátiť asteroid a preto nevymyslel nejakú väčšiu vesmírnu loď, ktorá vzájomnou gravitačnou silou mohla pôsobiť na asteroid a odkloniť ho z dráhy a navyše potom po odklonení dráhy asteroidu, aj pristáť na ňom a vyťažiť z neho vzácne kovy a diamanty a potom mohol „byť v balíku“ ďalších 65 miliónov rokov. Keďže slobodne a kriticky Pepo nemyslel on, ani žiadny iný dinosaurus, tak preto neodvrátil cestu asteroidu a preto neodvrátil deň, kedy mu na nos dopadol asteroid a preto neodvrátil zničujúcu dobu, ktorá po dopade asteroidu nastala a preto neprežil ( len, aby ste si to vedeli predstaviť, náraz asteroidu do Zeme pred 65 miliónov rokov, spôsobil náraz o sile 5 miliárd atómových bômb, zhodených na Hirošimu), a preto prišiel človek a preto je človek tam, kde je pretože ho sem doviedla sloboda a praktické kritické myslenie a preto prežije len vtedy, ak zapne svoju slobodu a praktické kritické myslenie ešte na väčšie obrátky. Taký je život. (V blízkej budúcnosti 13. 4. 2029, si to budete môcť pripomenúť, približne vo vzdialenosti Mesiaca preletí okolo Zeme 99942 Apophis, malá planétka, čiže asteroid a pravdepodobne jeho prelet bude viditeľný v noci i voľným okom.)

Alebo Triglavinský Capko. To je už ale tvor, ktorému to aj myslí, i keď tak po svojom. Okolo priesmyku Vršič sa ukrýva pred slnkom pod autami v tieni (predsa len sa za ten čas aj naučil, kde nájsť najlepší tieň). Celkom iste tam ovládajú Triglavinský Capkovia premávku lepšie, ako armáda. Inak Triglavinský národný park a vôbec celé Julské (Slovinsko-Talianské) Alpy sú najlepšou aktívnou športovou prípravou. Ak preferujete aktívnu dovolenku, tak je to jedno z najlepších miest na dovolenku. Rieky tam roky rysovali údolia a vytvarovali ich spolu so štítmi do jedných z najkrajších oblastí celých Álp. Tým, že sú tam veľké výškové rozdiely medzi údoliami a štítmi je to i športovo náročná oblasť, vašu aktivitu prinúti ísť na maximum. Navyše od jari do jesene majú Julské Alpy špecifickú prímorsko – horskú klímu s nádhernou prírodou a bujnou vegetáciou. To, robí z Julských Álp priam vodácky raj, môžete sa túlať po riekach a jazerách, prevádzkovať na nich rôzne športy, liezť po vodopádoch, alebo sa v nich len tak sprchovať, objavovať krásy krajiny alebo histórie v tejto časti Álp, a cez leto ešte aj v príjemnom – vlastne prímorskom počasí. Na severozápade sa Julské Alpy zlievajú do ďalšej perly Álp – Dolomitov, ktoré krásou, klímou a službami predstihujú i Himaláje. Na juhu sa navyše k Júlskym Alpám pripája aj oblasť zvaná Kras – na území Slovinska a Talianska, kde sa nachádza jedna z najkrajších oblastí podzemného sveta, sveta jaskýň, prepadlín a útesov v Európe. Nepíšem to tu len ako nejakú odbočku od našej hlavnej línie blogu – prinavrátenia slobody, myslenia, spravodlivosti a práv ľuďom. Naopak, len to našu, uvedenú problematiku, podčiarkuje. Slovensko má zhodou okolností tiež územie, ktoré sa nazýva Kras. Kras na Slovensku spája stredné Slovensko s východným Slovenskom. Na juhu potom Kras pokračuje aj na územie Maďarska. Kras na Slovensku patrí medzi nakoncentrovanejšie miesta v Európe jaskýň, podzemného sveta a rôznych podzemných a územných úkazov – ako je napríklad: Zádielska tiesňava. Ide o veľmi zaujímavý územný celok z hľadiska vývoja zeme. I keď názvom by ju bolo lepšie pomenovať: Zádielska prepadlina. Náramne pripomína Krasové prepadliskové pobrežie na Taliansko – Slovinskej hranici. Ale čo sa týka využitia cestovného ruchu pre krajinu a udržovanie životného prostredia a zdravia krajiny je Slovenský Kras na míle ďaleko od toho Európskeho. Európe jednoducho nemôže konkurovať – nerozvinutým cestovným ruchom, nedostatočnými a predraženými službami, znehodnocujúcim životným prostredím a zdravím krajiny, nejasným právnym územným členením, zneužívaním územia rôznymi gangmi, neschopnými politikmi, ktorí neustále omieľajú, ako pomáhajú cestovnými poukazmi cestovnému ruchu, zvýhodňovaním tržieb gangom pred tržbami pre rozvoj cestovného ruchu a životného prostredia, úpadkom regionálneho rozvoja, obmedzenými, zväčša aj nekompetentnými ľudskými zdrojmi, upadajúcou kvalitou a upadajúcim zdravím, zbytočnými úmrtiami na cestách a v zdravotných zariadeniach. Dokonca, povedal by som, že Slovenský Kras nekonkuruje ani len Moravskému Krasu, u susedov v Česku (tiež jednému z najkoncentrovanejších podzemných priestorov v Európe). A mne sa to nepáči, ani to nie je správne a ani to nie je efektívne a rentabilné. Nebolo by správne, keby si ľudia – a Slováci zvlášť – zvykli, že sloboda a právo je niečo, čo im dáva nejaký chybný politik, ako nejaké odrobinky na zalepenie očí. Na zalepenie očí slúžia totiž také odrobinky, ako sú vlaky zadarmo, obedy zadarmo, cestovné poukazy zadarmo, dôchodky pre každého, nerozdeľované podľa spravodlivosti a iné podobné hlúposti. Takého hlúposti vám nikdy neprinesú slobodu, spravodlivosť a uplatnenie vašich práv, nehovoriac o tom, že vonkoncom nie sú zadarmo, naopak, 100 násobne si ich niekde inde od vás štát vyberá na poplatkoch a daniach. Takto vo vás – Slováci – môžu pestovať politici zanedbanú a lenivú myseľ. Svoje slobody, spravodlivosť a práva sú vám politici povinný dávať a vy ste povinní uplatňovať si prístup k týmto slobodám, spravodlivosti a právu. Iba tak budete žiť v štáte, kde je rozvinutý cestovný ruch, kde je skutočné zdravie, spravodlivosť a kvalita, uplatňované aj reálne. A kľúčom k tomu nie je exhibicionizmus pred kamerami, či na sociálnych sieťach, ale slobodná, kritická myseľ, ktorá žiada svoje slobody, práva a spravodlivosť. Ponuka bude vždy taká, aký je dopyt.

Pepo, Muro, Tony, Gusto a Bovecký Capko nikdy nemôžu vytvoriť slobodnú, právnu a ešte aj spravodlivú spoločnosť, ktorá sa vie spoľahnúť na svoje prežitie, vďaka svojej sebestačnej slobodnej, racionálnej a kritickej mysli. A túto výsadu, ktorú má človek – okrem iných i Slováci – nemá preto, že by mal bohatší duševný svet, než zvieratá. Mnohé zvieratá majú oveľa rozmernejší a zložitejší duševný svet. Svet duševných stavov zvierat je rozmanitejší, ako život ľudí. Sú napríklad zvieratá, ktoré sa orientujú podľa echolokácie – odrazov zvuku od predmetov. Predstavte si, že by ste sa mali pohybovať podľa zvukov odrazu predmetov zo svojho okolia. Sú zvieratá, ktoré sa dorozumievajú a vymieňajú si pocity cez zvuk a piesne a takto si posielať odkazy a pocity i na veľké vzdialenosti.

Človek má výsadu v slobode, racionálnom a kritickom myslení. A je jeho psou povinnosťou túto výsadu za každých okolností zlepšovať a zväčšovať. Ak by sme nadobudli zlepšené myslenie a schopnosti mohli by sme zároveň zväčšiť aj naše duševné poznanie a myslenie a mohli by sme lepšie ovládať a tvoriť svet, vesmír a koniec koncov aj náš život. A je správne a načase, aby sa začali tým všetky vedné odbory seriózne zaoberať, vrátane medicíny a psychológie, ktoré sa doteraz viac venovali len poruchám života. Je čas začať sa už seriózne zaoberať aj schopnosťami, ktoré môžu ľudia nadobudnúť a ktoré môžu predísť chorobám a zastarávaniu, či už ľudského tela, tak aj ľudskej mysle i ľudskej duše.

Dokonca doba je tak pokročilá, je to tak vypuklé, že ľudia, ktorí majú poškodené zdravie, sa začleňujú do spoločnosti lepšie, keď sa im vytvárajú stimuly na to, aby vedeli lepšie využívať svoju myseľ, nadobudnúť nové schopnosti a tým byť prospešnejší pre spoločnosť i pre seba. Je ťažké niesť v spoločnosti nejaké poškodenie, keď to poškodenie jedincovi spoločnosť neustále pripomína, ako hendikep.

Je treba pochopiť, že človek má mať za cieľ oveľa väčšie výzvy, ako majú a môžu mať zvieratá. Viete, na aké obrátky musíme vedieť používať svoju myseľ, aby sme skvalitňovali život a predlžovali svoje žitie? Viete, čo všetko má ešte ľudská myseľ a inteligencia vyprodukovať a dosiahnuť? Potrebujeme lepší pohon energiou, úspornejší aj rýchlejší. Vodíkový pohon, Warpov pohon, potrebujeme vedieť ťažiť horniny a nerasty vo vesmíre (napríklad vodík, vo vesmíre sú ho neobmedzené zdroje). Potrebujeme nielen liečiť choroby, ale dopredu im zabraňovať. Potrebujeme predlžovať ľudský život vo vesmíre. (Málo kto si uvedomuje, že najväčšia prekážka toho, že ľudia ešte nežijú vo vesmíre nie je technika alebo vhodné miesto na život, ale je to zdravie človeka, ktoré zatiaľ nie je uspôsobené na dlhodobé žitie vo vesmíre. Práve preto je nevyhnutné predlžovať ľudský život a robiť ho životaschopnejší aj život vo vesmíre.) Potrebujeme ovládať svoje prežitie, posunúť Zem svojho žitia postupne na Mesiac, z Mesiaca na Mars, z Marsu k Jupiterovým mesiacom, z tade k Saturnovým mesiacom a z tade ďalej do vesmíru. Tento vesmír bol naprojektovaný na bilióny rokov, tento vesmír bol naprojektovaný na to, aby ho inteligentný život ovládol a urobil obývateľný. Rozvoj myslenia, schopností a praktických dôsledkov umelej inteligencie v živote ľudí zrýchli rozvoj zdravia, šťastia a moci ovládnutia vesmíru s ľudskou spoločnosťou. A je to nevyhnutné. A je to správne. Je rok 2019. Máme okolo nás množstvo dát a informácií, ktoré rozhodujú o našom živote na výber z rôznych možností, ale väčšina ľudí ešte nenadobudla schopnosť správne si vyberať a rozhodovať sa pre najlepšiu možnosť. Umelá inteligencia v živote človeka je nevyhnutná. Nerozumiem, prečo sa z umelej inteligencie robí taký strašiak. Strašiaci sú Fico, Danko s Bugárom, tí sú dobrí, iba, ak tak, ako strašiaci do kapusty. Z takého poľa, kde by bol strašiakom Fico, Danko alebo Bugár by isto ušiel každý vták. Ale ak by niekto chcel robiť strašiaka z umelej inteligencie, nech si najprv uvedomí, že právne legislatívy už dávno poznajú také pojmy, ako právna subjektivita. Napríklad právnu subjektivitu môžu mať firmy, či štáty. A podivuhodné je, že právnu subjektivitu priznávame aj takým štátom, ktoré prakticky šíria nespravodlivosť, popieranie ľudských práv a slobôd a šíria právny chaos, právny protekcionizmus. Robíme to právom, že priznávame právnu subjektivitu štátom, ktoré šíria popieranie práv? Menovite, napríklad také Rusko, evidentne popiera práva svojich občanov a nielen svojich, keďže je evidentné, že násilne okupuje aj iné štáty. A napriek tomu Rusku prisudzujeme právnu subjektivitu a práva štátu, ktorý dodržuje medzinárodné právo. Prečo teda máme problém a strach z umelej inteligencie? Prečo by sme mali mať problém v určitom čase a vývine prisúdiť právnu subjektivitu i umelej inteligencii. Napokon, i Rusko by si dobre rozmyslelo svoje agresie, ak by nestálo len proti nejakému štátu, ale aj proti moci celej umelej inteligencie.

Problémom je, že ešte nemáme vyvinutú umelú inteligenciu s vedomím (je to ešte dlhá cesta, kým ľudstvo vyvinie umelú inteligenciu s vedomím a bude to ešte dlhšia cesta, kým vyvinie ľudstvo umelú inteligenciu so slobodným rozhodovaním), ale len vysoko inteligentné platformy, programy a algoritmy. Tieto platformy, programy a algoritmy majú o mnohých ľuďoch lepšie poznatky, ako si sami títo ľudia myslia. A tieto poznatky o ľuďoch sú mnohokrát a rozličnými metódami zneužívané. A mňa náramne prekvapuje, že táto oblasť spracovávania údajov a poznatkoch a dátach o ľuďoch nie je nijakým spôsobom v žiadnom štáte regulované. Ako je to možné? Vo finančníctve mám regulovaný takmer každý papier. Ale, čo sa týka interpretovania dát a používania poznatkov o ľuďoch programami, platformami a algoritmami a najmä ich následným zneužívaním istými skupinami ľudí, neexistuje žiadna legislatíva a regulácia. A už vôbec nerozumiem tomu, ako je možné, že neexistuje legislatíva na potlačovanie kriminality na temnom alebo čiernom internete, vlastne siete, ktorá slúži na nelegálnu informačnú, komunikačnú, obchodnú, organizovanú kriminalitu.
Nie je možné, aby akýkoľvek štát, ktorý chce budovať fungujúcu slobodnú, ale racionálnu a hodnotovú spoločnosť, toleroval rozvracanie svoje spoločnosti a ľudí, zámerným zneužívaním a navádzaním ľudí na konanie, ktoré vyhovuje nejakým skupinám ľudí, na zámerné podnecovanie ľudí k zlému konaniu, či presvedčeniu alebo vedeniu ľudí ku kriminalite. A pozor nejde len o temný internet. Ide aj o také bežné nenápadné veci, akým sú dáta o ľuďoch zneužívané. Napríklad také sociálne siete, na čele s facebookom. V informačnom svete platí preukázaný dôkaz, že z posledných 300 klikov na sociálnej sieti, ktoré urobíte, možno o vás identifikovať všetko potrebné na ovplyvňovanie vášho rozhodovania a konania. Z vašich 300 klikov akýkoľvek algoritmus vie identifikovať aké máte hodnoty, ako myslíte, aké mate vzťahy, kto alebo čo má vplyv na vaše rozhodnutia a myslenie. Podľa najnovších výskumov z vašich 300 klikov vie facebook o vás viac, ako ľudia, s ktorými žijete. Buďte si istý, že na sociálnych sieťach, vrátane facebooku, vymieňate dáta o sebe za vašu predstavu, že žijete plnohodnotný život na sociálnych sieťach. A problém je potom v následnom ovplyvňovaní ľudí, aby sa rozhodovali a konali určitým spôsobom a v mnohých prípadoch škodlivým spôsobom, mimoriadne škodlivým a deštruktívnym i pre celú spoločnosť. A to je jednoznačne minimálne manipulácia, v mnohých prípadoch i otroctvo. Takto je možné ovládať a manipulovať ľuďmi a zotročovať ich na účely niekoho iného. A za tým iným sú iné skupiny ľudí, ktoré zneužívajú moc, nie technika, ani umelá inteligencia, ani algoritmy, tie za to nemôžu, ako nejaký ľudia zneužívajú dáta o ľuďoch. Príkladov je dosť. Príkladmo, zavádzajúce dáta, ktoré mali vplyv na chybné rozhodovanie a manipuláciu ľudí pri voľbách v USA, pri Brexite, pri zasahovaní a manipulácii obrazu Ruska vo svete, manipuláciu zo strany Ruska na konanie ľudí. Vlastne je ich veľké množstvo. Nie je dobré, aby štáty takto vedome zanedbávali formovanie spoločnosti a človeka v nej. Takýmto spôsobom štáty vedome budujú vrstvu obyvateľstva, ktorá vzniká bez ekonomického, kritického, politického, ekologického, či umeleckého vzdelania. A okrem toho, takýmto spôsobom štáty vedome budujú spoločnosť a ľudí, ktorými možno manipulovať, ovládať ich a zotročovať. To je pre rok 2019 veľký výkričník, nielen, čo sa týka uplatňovania spravodlivosti, ale aj, čo sa týka uplatňovania slobody. Každopádne každý seriózny štát by sa mal tým začať systematicky legislatívne zaoberať. Za chvíľu, príkladmo, aj naznačím ako.

Ale, ešte pred tým treba zdôrazniť, že aj platformy, programy a algoritmy, skrátka všetka technika je a ešte viac môže byť, absolútne nenahraditeľnou pomôckou pre ovládnutie šťastného, kvalitného žitia človeka. A to nielen na Zemi, ale aj v celom vesmíre.
Príkladmo: V roku 2014 istá firma, ktorá sa zaoberá investovaním do medicíny, v svojej správnej rade spoločnosti, zriadila jedno miesto pre inteligentný algoritmus. Tento inteligentný algoritmus mal za úlohu, cez svoj program zhromažďovať množstvo dát z medicíny. A to za účelom, aby správnej rade spoločnosti prinášal lepšie možnosti na rozhodovanie o investovaní do firiem v medicíne. V správnej rade spoločnosti malo toto miesto algoritmu jeden hlas. Po jednom roku si tá spoločnosť urobila výsledovku o efektívnosti svojich investícií za jeden rok. A viete, čo jej vyšlo? Vyšlo jej, že jej efektívnosť v investovaní za rok bola 90 percent a algoritmus mal vplyv na úspešnosť rozhodovania firmy 70 percentami. A príkladmo, by som vám mohol aj ďalej, celý tento deň 17.11.2019, iba tak sypať správnu využiteľnosť platforiem, programov, algoritmov, inteligentnej techniky pre život človeka a spoločnosti.

Takmer každý človek už používa alebo využíva nejaký inteligentný algoritmus, program, platformu, techniku. Či už si sleduje zdravotný stav, prácu, život, záľuby… Ale ide aj o to, dobre, správne spracovávať dáta z nich, správnym myslením a predovšetkým sa i správne rozhodovať. A na to slúži kritické myslenie. Ak dáta niekomu pomáhajú sledovať zdravie a kvalitu život, tak je to správne. Ale ak dáta napomáhajú k manipulácii a navádzaniu na nejaké hodnotenie a rozhodnutie, ktoré je nepravdivé alebo škodlivé, tak to v poriadku nie je. A v tom prípade má zasiahnuť funkčná a efektívna legislatíva každého funkčného štátu. A ak sa tá manipulácia potvrdí, tak človek, na ktorom je to páchané a v štáte, v ktorom je to páchané, má mať právo na odškodnenie, nielen od toho, kto je pôvodca takej manipulácie, ale aj toho, kto je šíriteľom takej manipulácie, aj ak ide o sociálne siete, dajme tomu aj o facebook. Každé podnikanie predsa nesie práva, ale aj povinnosti. Dokonca ja by som išiel ešte ďalej a na mieste by bolo aj odškodňovanie na sociálnych sieťach za nevyžiadane ovplyvňovanie a za nevyžiadanú reklamu. predsa v živote, keď chcete od niekoho počuť jeho názor, tak mu dáte na to súhlas. Ak to v živote, takto v rozvinutom štáte funguje, prečo by to takisto nemalo fungovať aj na sociálnych sieťach. A teda dostávať názory, hodnotenia a reklamu len ak na to dám súhlas. A ak sa tak nestane, tak mám nárok na odškodnenie za nevyžiadané ovplyvňovanie.

A teraz k tomu, ako sa systematicky, legislatívne zaoberať tým, aby sa zabraňovalo manipulácií ľudí a spoločnosti cez narábanie s dátami. Ako vlastne narábať s dátami? V prvom rade si treba niečo vysvetliť. V EU platia tieto zásady. Voľný pohyb služieb, voľný pohyb kapitálu, voľný pohyb osôb, voľný pohyb tovaru. A po novom sa tlačí do popredia aj voľný pohyb poznatkov a informácií. A ja som veľký zástanca tejto slobody. Voľný pohyb poznatkov a informácií urýchli rozvoj a kvalitu spoločností, štátov, jednotlivcov i regiónov. Ale treba nekompromisne rozlíšiť poznatky a informácie, ktoré sú jasne overené a môžu sa verejne šíriť od subjektívnych názorov a hodnotení, ktoré sú jasne neoverené a nemôžu sa verejne používať na skresľovanie reality a manipuláciu ľudí k nejakému škodlivému mysleniu, konaniu alebo ktoré vedú k rozvracaniu slobodnej a právnej spoločnosti. je to presne, ako u tých slobodách vyššie. Volný pohyb osôb. Áno? Áno, ak nepácha kriminálnu alebo škodlivú činnosť. Sledovanie ľudí? Áno, ak páchajú škodlivú, manipulatívnu, kriminálnu činnosť. Ale ak nič také nerobia, tak nie. Náramne ma prekvapuje, že v dnešnej spoločnosti niekto dostane skôr trest, že si niečo stiahol z internetu, ako ten, kto cez internet pácha kriminálnu činnosť, alebo ten, kto cez internet šíri manipuláciu, nenávisť, fašizmus. Voľný pohyb kapitálu. Áno? Áno, ak ten kapitál nefinancuje kriminálnu, nelegálnu, teroristickú alebo škodlivú činnosť. Voľný pohyb tovarov a služieb. Áno? Áno, ak sa nejedná o tovary a služby na kriminálnu, nelegálnu, teroristickú alebo škodlivú činnosť. A tak je to aj s voľným pohybom poznatkov a informácií. Áno, ak sa jedná o poznatky a informácie, ktoré sú jasne overené, nemajú za cieľ škodiť, či legalizovať kriminalitu, či rozvracať spoločnosť, či manipulovať verejnou mienkou. Ja myslím, že je to celkom jasné. Jasné – ako deň. Tak prečo to ešte nie je v legislatíve. A čo sa týka uplatňovania takej legislatívy, treba dodať, že inštitúcie v jednotlivých štátoch, ktoré majú za úlohu bezpečnosť v štátoch by mali flexibilnejšie, rýchlejšie, správnejšie a akčnejšie rozlišovať rozdiely v jednaniach medzi správnym slobodným a škodlivým kriminálnym, manipulačným, stíhateľným. Mne sa zdá, že tieto inštitúcie, ktoré majú strážiť bezpečnosť štátov, len dobiehajú sofistikovanosť kriminality a manipalácie istých skupín v spoločnosti.

Ale to ani zďaleka nie je všetko, čo sa týka legislatívy s dátami a legislatívy so spracovaním dát. Existuje niečo, čo je tu mimoriadne podstatné uviesť a zároveň to ešte nikto nevyslovil a nikto sa tým ešte vážnejšie nezaoberal. Ale je potrebné začať o tom hovoriť a podrobne rozobrať túto problematiku. Zvykne sa označovať, že na konci 20. storočia a na začiatku 21. storočia sa svetom prevalili finančné krízy. Prvá sa zvykne označovať, ako finančná kríza informačnej bubliny. Druhá sa zvykne označovať finančná kríza realitnej bubliny. Ale to je myslím chybná interpretácia. Neboli to v skutočnosti finančné krízy. V skutočnosti to boli krízy chybných ohodnotení a interpretácií dát a za následok to malo dynamické pohyby na finančných a hospodárskych trhoch. Dokonca následky boli také drastické, že hrozilo aj zrútenie svetového hospodárstva. Ale pôvod tých kríz nebol vo finančníctve, ale v chybnom interpretovaní dát, ktoré používal hospodársky a finančný sektor. V prvom prípade sa chybne interpretovali informácie o IT technológiách a o spoločnostiach z IT sektora. V tom období vznikali také anomálie na trhu, že keď išla na burzu nejaká spoločnosť, tak bolo lepšie, aby v názve mala IT technológie a okamžite na trhu získala o tretinu lepšie ohodnotenie akcií, od svojej reálnej kapitálovej hodnoty – a to len preto, že mala v názve IT technológie. Dokonca na burzu išli i také spoločnosti, ktoré mali v názve IT technológie, ale v skutočnosti ani nevedeli, čo robia, keď sa ich niekto spýtal, že čo robia, tak len prišla odpoveď, že pracujú v IT technológiách. A pritom mali áčkové ocenenie akcií. A paradoxne nemali ani žiadnu kapitalizačnú hodnotu – čiže nemali ani žiadny majetok. Taká bola anomália interpretácie informácií v IT sektore na konci 20. storočia. Keď sa rozprávali dvaja bezdomovci na ulici do čoho investovať, tak jednoznačne sa zhodli, že do spoločností v IT sektore a to len preto, že to bol IT sektor, pri ktorom bola zaužívaná interpretácia dát, že to stále pôjde, že IT sektor nemôže ubrať na hodnote nikdy, a to napriek tomu, že mnohé spoločnosti z IT sektora ani nevedeli vlastne, čo robia a nemali ani žiadnu kapitalizáciu majetku. To vám vážne hovorím, takáto anomália bola na konci 20. storočia, čo sa týka interpretácie a ohodnotenia dát IT sektora. Ako keby ste sa teraz spýtali nejakého socialistického politika na Slovensku – prečo tá vaša socialistická politika pôjde – a on by vám odpovedal, socialistická politika pôjde preto, lebo je socialistická. A tá druhá kríza zo začiatku 21. storočia má pôvod v chybnej interpretácii dát, ktoré oceňujú aktíva a následne finančné deriváty. Následne sa korekcia trhu k správnemu oceneniu aktív prejavila v nedostatočnej kapitalizácii spoločností a následne prešla do depresie na finančnom a následne v hospodárskom sektore. Ale pôvod finančnej krízy zo začiatku 21 storočia bol v chybnom dátovom ocenení aktív a následnej chybnej interpretácii týchto dát pre tvorbu finančných derivátov. Inými slovami. V tej dobe bolo normálne, že áčkové finančné domy a inštitúcie držali cenné papiere, ktoré dobre vynášali, ale nikto jasne nevedel, čo tvorí ich reálnu hodnotu. Jednoducho to mali všetci, lebo to všetkým vynášalo a nikto sa nestaral a nezaujímal o to, akú majú reálnu hodnotu cenné papiere, ktoré majú v tržbe. Reálnou hodnotou sa myslí naozaj reálna hodnota. Ako keď máte kravu a reálne môžete mať z nej mäso, mlieko, kožu, využívať ju pri práci atď. Môže prinášať rôznu hodnotu – reálnu, čiže takú, ktorej prisúdi cenu aspoň nejaká jedna iná myseľ, ktorá plody tej hodnoty využíva. Čo sa týka investovania do cenných papierov teraz, napríklad, keď si zoberiete hypotéku na nehnuteľnosť, tak banka potom zabalí vašu hypotéku do nejakého cenného papiera, dajme tomu do hypotekárneho listu alebo do iného finančného derivátu a ten ďalej ponúka na investovanie a ďalšie zhodnocovanie peňazí. Peniaze zhodnocujú peniaze, najzásadnejšie pravidlo finančníctva. Avšak je to za predpokladu, že skutočne sa ponúkajú finančné deriváty, za ktorými je reálne oceňovanie a reálne aktíva. Keď to teraz čítate, môžete to brať, že to má byť samozrejmé, ale ani zďaleka nie je. V predstavách ľudí je totiž niečo také, že trh automaticky prisudzuje všetkému, čo vstupuje na trh realistickú, aktuálnu hodnotu, pretože si myslia, že informácia má absolútnu hodnotu. Ale nie je to tak. Trh totiž rozdeľuje informáciu do troch vetví:

šum – informácia – správa

Šum, to je keď napríklad idete po ceste a počujete, že niekto hovorí, že sa počul do čoho treba určite investovať, že mu niekto v rodine s istotou povedal, kto sa venuje predaju hrncov, že do čoho je dobré investovať. Alebo, že mu niekto z banky povedal, že do čoho investovať a preto to musí byť správne. Alebo, že mu niekto zavolal do čoho investovať a musí to byť správne, keďže okrem iného spomenul, že sa tomu i rozumie. To všetko sú šumy. A mohli by sme dať mnoho príkladov na šumy, ktoré idú po trhu. A vždy to tak bude.

Informácia je najpodstatnejší poznatok na trhu. Každý ekon (racionálne mysliaci človek, ktorému to ekonomicky myslí a zúčastňuje sa nejakej obchodnej alebo investičnej výmeny na trhu) pracuje s dostatočným množstvom dostupných cenných informácií, pretože vie, že musí, čo najlepšie poznať to, do čoho investuje. A na 70 percent by mal vedieť, ak má dostatok kvalitných informácií postrehnúť, či určitá investícia má reálnu hodnotu, alebo to je len investičný šum, nepodarok, anomália, bezcennosť.

A správa je, keď vyjdete na ulicu a už aj bezdomovci vedia z istotou do čoho investovať, pretože všetci do toho investujú. Alebo vidia reklamu ľudia a hneď to nakúpia, lebo to majú všetci a keď to majú všetci, tak to musí byť dobré. Alebo to už každý deň hovoria aj v hlavných správach, do čoho s určitosťou je dobré investovať. A tiež by sme našli veľa iných príkladov na správy.

Iste je vám jasné, že na správne obchodovanie a investovanie potrebujete informácie, nie šumy, ani správy. Avšak rozdiely medzi šumami, informáciami a správami môžu odhaliť len ekoni – čiže ľudia, ktorým to ekonomicky myslí a sú schopní takto zanalyzovať každú investíciu a obchod. Ale takých ľudí nie je veľa. Ale trh bude vždy taký, že budú na ňom šumy, informácie a správy, ale vyselektovať správnosť z toho, je na ocenení a interpretovaní dát. A pri tomto ohodnocovaní a interpretovaní dát na trhu je podstatné ešte niečo.

Kedysi prevelice dávno, keď som ešte býval s rodičmi, tak som na našej záhrade urobil tento experiment. V záhrade bolo veľa ovocných stromov. Vždy takto na jeseň v záhrade dozrievali tri druhy hrušiek. A vždy sa na jeseň v záhrade objavili i mravce. Boli to také žlté mravce a boli veľmi chtivé – po sladkom ovocí. (Také chtivé boli, ako je Fico teraz chtivý po rozkrádaní verejného majetku.) A rozmýšľal som, ako funguje myslenie mravcov a ich životný štýl na zhromažďovanie informácií o sladkých zdrojoch v záhrade, ktoré si vyberajú na svoju spotrebu. A urobil som takýto experiment. Našiel som v prvom rade centrum, ohnisko, dom, kde žijú tieto mravce – mravenisko v záhrade. Potom som vybral misku so sladkou vodou a sladkým ovocím a položil ju blízko mraveniska. A čakal, čo urobia mravce. Mravcom však evidentne neprišla informácia, že v ich tesnej blízkosti je významný zdroj sladkostí a stále využívali svoje zaužívané cesty k ovocným stromom. Potom som misku položil ďalej od mraveniska, ale k mravcom stále nedorazila informácia, kde sa nachádza zdroj sladkosti a tak tam nechodili. Potom som urobil toto. Posypal som cestu od mraveniska k sladkej miske so sladkým ovocím. Najprv sa odvážili len najodvážnejšie mravce, ktoré boli najchtivejšie alebo si len robili prieskum, objavili zdroj sladkostí a tento svoj šum odovzdávali ďalším mravcom, ktoré sa začali k zdroju vyberať vo väčšom množstve. Za tri dni zo šumu bola už zaručená informácia, ktorá znamenala pre mravce takmer istý zisk nejakého ovocia, keď sa vyberú k zdroju. Za týždeň sa z informácie stala správa, čo znamenalo, že k zdroju s ovocím už chodili všetky zvieratá v záhrade, vrátane susedovho kocúra. Potom som urobil toto. Prelial som polku misky s ovocím do inej misky a položil som túto novú misku bližšie k mravenisku a chcel som zistiť, či si to mravce všimnú a prejdú na nový zdroj sladkostí, keď je im bližšie k mravenisku. Ale nestalo sa tak. Mravce stále používali zaužívanú cestu, keďže si na ňu už zvykli, bola to už pre nich investičná správa, že chodia tam všetci, tak tam musí byť vždy všetko. I keď občas niektoré mravce zablúdili na zdroj sladkosti, ktorý bol bližšie k mravenisku. Bol to len šum, ktorý odovzdávali iným mravcom, takže ani nedávali väčší význam sladkostí, ktorý bol k nim reálne a merateľne bližšie. No a potom som prešiel do tretej fázy experimentu. Jedného dňa som prišiel a odobral misku so sladkým ovocím, na ktorú si mravce aj s ostatnými zvieratami zvykli. A pozoroval som, čo sa bude diať. Nastala panika. Mravce stratili zdroj spotreby, do ktorého investovali prácu a nemali vedomosť o žiadnom inom zdroji, preto zavládol v mravenisku a na ceste, ktorú používali mravce, zmätok. Snažili sa rýchlo hľadať iné zdroje, ktoré by mohli nahradiť ich zaužívané cesty. Za nejaký čas našli, na základe šumu niektorých mravcov, informáciu, že v blízkosti mraveniska je iný zdroj sladkostí, na ktorý je možné nadviazať spotrebnú cestu. Po čase sa z informácie stala správa a zdroj začali využívať aj ostatné zvieratá záhrady. Ale je jasné, že mravce by nenašli cestu tak rýchlo, keby neboli stimulované na hľadanie. Výsledkom experimentu bolo, že toky pohybu mravcov po záhrade alebo mimo záhrady (napríklad k susedovej psej búde) je možné ovládať, riadiť a stimulovať, bez toho aby ste im niečo rozprávali. Mravce totižto vedia vysloviť len jedno slovo ššš, ššš, ššš.

Šumy, informácie a správy sa pohybujú na trhu v tokoch. A podľa toho aké sú veľké a silné tieto toky, je možné identifikovať na trhu šumy, informácie, či správy. Pred finančnou krízou na začiatku 21. storočia chybným ohodnotením a interpretáciou dát sa takzvané nindža úvery (nindža úvery sú udelené ľuďom, ktorí nemajú príjem na ich splácanie, nemajú žiadnu prácu a ničím neručia na úvere) zabalili do cenných papierov, ktoré sa predávali ako áčkové cenné papiere (to sú také, na ktorých neexistuje takmer žiadne riziko, že by nemohli byť splatené). A bolo to také výnosné, že tieto cenné papiere zložené z ninja investícií sa ďalej zabaľovali do ďalších cenných finančných derivátov, aby sa zvýšila ich cena a predajnosť. Tieto deriváty sa robili všade po svete a boli rozšírené všade po svete. Ale pointa je v tom, že finančný trh a následne hospodársky trh sa nakazil pre zlé identifikovanie, ohodnotenie a interpretáciu dát, ktoré majú vplyv na tvorbu finančných a hospodárskych aktív. A v tom čase sa toky šumov a správ (ktoré na trhu prenášajú nezaujímavé a nezaväzujúce správy a šumy) začali považovať za informačné toky (ktoré majú byť zdrojom najkvalitnejších informácií pre rozhodovanie), čo spôsobilo nákazu v celom finančnom i hospodárskom sektore.

A myslím, že táto problematika stále ešte nie je dostatočne vyriešená. Stále vládne chaos, čo sa týka oceňovania, identifikácie, ohodnotenia a interpretácii dát na trhu. A je potrebné to riešiť. Informačná doba poukazuje na tento problém každý deň. Stále uniká štátom prakticky, ale aj legislatívne správne identifikovanie, ohodnotenie alebo interpretácia dát z akýchkoľvek oblastí a odvetví štátu. A nemyslím si vonkoncom, ako sa to stalo praxou po finančnej kríze, že by túto problematiku mali riešiť len štátne a národné banky. Jednak preto, že sa táto problematika netýka len finančného sektora a jednak preto, že štátne banky ani personálne, ani obsahovo, ani komplexnosťou riešenia, ani legislatívne zameranejšie a účinnejšie, ani ohodnocovaním a interpretáciou dát, ktoré súvisia s inými odvetviami, vrátane interpretácii dát, ktoré slúžia na bezpečnosť štátu, nemajú na spracovanie, ohodnotenie a interpretáciu nejaký zásadnejší vplyv. Legislatívne, inštituciálne a štruktúrovane by sa mala táto otázka nevyhnutne riešiť v každom štáte. S pokrokom informačných technológií bude tento problém stále akútnejší. A jeden príklad za všetky. Európska Centrálna Banka stále interpretuje dáta o stagnujúcom hospodárstve v Európe tak, že je potrebné do bánk v Európe pumpovať peniaze. Ale to určite nie je celkom správne. To je myslím nesprávne ohodnotenie dát, ktoré majú napomôcť hospodárskemu rastu v Európe. Myslím, že ak by Európska Centrálna banka vychádzala z komplexnejších dát, tak by zistila, že správne ohodnotenie a interpretovanie dát hovorí o neproporciálnom hospodárskom vývoji v Európe. A kľúčom k hospodárskemu rozvoju Európy by potom nebolo len pumpovanie peňazí ako také, ale najmä regionálny rozvoj v Európe. A regionálny rozvoj v Európe, to je rozsiahlejší problém a má byť podporený mnohými inými opatreniami, ktoré sú podstatnejšie. V tomto blogu sa ešte problematike regionálneho rozvoja z časti budem venovať.

Každopádne výklad a ohodnocovanie dát bude hrať stále kľúčovejšiu úlohu pri rozvoji myslenia a pri lepšom a kvalitnejšom uchopovaní života človekom i spoločnosťou. A ak sa tak nestane, tak budú prichádzať ďalšie krízy.

Ak to nedokáže ľudská spoločnosť vytvoriť, ako sa potom nastaví ľudská spoločnosť na príchod umelej inteligencie. Čaká nás v budúcnosti okamžité čítanie myšlienok, bez vyjadrovania myšlienok slovami, cestovanie v priestore rýchlosťou myšlienky. Čakajú nás praktické dôsledky tvorby hmoty, pomocou Higgsovho bozonu. Čaká nás zintenzívnenie ľudského života praktickou inteligenciou. Treba si uvedomiť podstatu problémov, ktoré prináša nová doba a podstatu riešení, ktorými treba na novú dobu odpovedať. Ako sa hovorí – nové víno nelejte do starých mechov, lebo sa roztrhne. Tak aj k novej dobe pristupujte s novým myslením.

Snažte sa pozerať ďalej, ako len po rovinu Murovho cieľa, ktorým je celodenné naháňanie myši, s ktorou sa celý deň hrá za kolesom auta na skrývačku. To je spôsob života, ktorý vidíte. Ale už nevidíte, že Muro by neprežil, ak by mu nejaký človek, ktorému to myslí nenasypal raz za deň granule, ktoré si Muro sám od seba – svojou produktívnou mysľou nevie vyrobiť. Prečo všetci tí populisti a iní, ktorí hlásajú, že myseľ nie je potrebné používať v slobodnej a kvalitnej spoločnosti a že podstatnejšie, ako rozum je žiť z idealizmu – prečo si nedajú do svojich hláv Murov mozog a nejdú na opustený ostrov, či by tam dokázali prežiť bez toho, aby používali svoje myslenie. Vtedy by ich prežitie bolo priamo úmerné tomu, čo by vyprodukovala ich myseľ. Ak nechcú populisti používať svoju myseľ, prečo chcú žiť v spoločnosti, kde sú len príjemcami a maximálne tak len šíriteľmi nenávisti a nevraživosti v spoločnosti. Ale nie sú žiadnymi tvorcami pridanej hodnoty.

Ak máte rozvinutú slobodnú a racionálnu spoločnosť, žijete nielen zo svojej produktívnej mysle, žijete i z ovocia všetkých ostatných produktívnych myslí a z toho, čo vytvorili. Z produkcie ľudských myslí, ktorá rozširuje možnosti života alebo zvyšujú pridanú hodnotu života alebo zvyšuje úspornosť času a práce jednotlivca, či spoločnosti. A všetko, čo v spoločnosti alebo v každom štáte funguje, či nefunguje je otázkou usporiadania, stimulovania a využitia týchto produktívnych myslí. A práve to je prameňom buď chudoby, alebo bohatstva štátu. Ak by to takto fungovalo vo všetkých regiónoch Európy, tak by Európa nemala problém s migráciou. V samej podstate je migrácia problémom regionálneho rozvoja. Problémom je, že sa migrácia sústreďuje len na rozvinuté regióny a vyhýba sa menej rozvinutým regiónom. Ale ak by medzi regiónmi v Európe neboli také nerovnosti, tak by sa migrácia dala lepšie regulovať a sledovať do všetkých regiónov v Európe alebo aj v priľahlých regiónov pri Európe, čo by malo priame dôsledky pre lepšie zvládnutie bezpečnosti v Európe. No a samozrejme, ak by neboli také nerovnosti medzi regiónmi v Európe, tak v každom regióne by boli vybudované optimálne podmienky pre život, myslenie, práva, prácu a slobodu, tak by svet oveľa lepšie mohol znášať pohyb osôb z vojnového a zaostalého sveta do slobodného vyspelého sveta. Okrem toho zlepšenie regionálnych rozdielov a zvýšenie rozvoja regiónov v Európe zvýši a zlepší celé hospodárstvo Európy. A to má byť revíziou nielen, čo sa týka Slovenska, ale i celej EU. Existujú dva veľké fondy – Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja, ktoré zhromažďujú obrovské prostriedky, ale o účelnosti použitia vo väčšine pochybujem, že sú rozdeľované tak, aby mali vplyv a dôsledky pre mazanie regionálnych rozdielov. Pochybnosti mám aj o iných Európskych fondoch o tom, že nejako radikálne vplývajú na mazanie regionálnych rozdielov. A sú krajiny, v ktorých sa tento problém prejavuje úplne viditeľne, napríklad Slovensko – to je priam anomália regionálneho rozvoja. Napriek tomu, že sa na to vynakladajú obrovské peniaze, tak výsledky nie sú žiadne, ba naopak sa regionálne rozdiely a rozdiely v marginalizovaných skupinách len zväčšujú. A je na to len jediné vysvetlenie, že jednoducho tieto prostriedky sú štátom zle, nekompetentne a neefektívne vynakladané. Nemôžete zároveň vynakladať veľké prostriedky na regionálny rozvoj a na zlepšenie sociálneho a spoločenského zapojenia skupín obyvateľstva do spoločnosti a regiónov a zároveň nemať primerané, konkrétne výsledky. Jedine, že by ste to robili zle, alebo neefektívne. Presne tak neefektívne, ako to robí vláda Slovenskej republiky, ktorá regionálny rozvoj len vykazuje, ale má nulové výsledky. A my všetci vieme, že pravdu nemá ten, kto o nej hovorí, či ju vykazuje, ale pravdu má ten, kto má výsledky. Čo by som zo strany vlády Slovenskej republiky nazval tiež porušovaním občianskych práv a slobôd. Občania Slovenskej republiky chcú slobodne žiť, myslieť, používať rozum, slobodne produkovať tovary a služby a získavať za ne ohodnotenie, žiť v spravodlivej spoločnosti s rozvinutými regiónmi, aby sme navzájom medzi sebou mohli jednať podľa jedného spravodlivého právneho metra.

Slováci, ak ste slobodní, racionálni a schopní, tak sa nesnažte získať priazeň u neschopných politikoch, ktorí vám neustále už dlho vládnu a neustále len sľubujú, že bude dobre. Prestaňte vykrmovať lúpežnícky štát svojím pritakávaním a voľbou. Prestaňte sa spolupodieľať na princípe žitia v štáte, ktorým vo vás desaťročia štepili politici štep toho najodpornejšieho zla – a to štep korupcie. Nenapomáhajte im ovládať štát korupčným gangom, neprijímajte úplatky a dary od politického gangu, ktorý vás okráda už desaťročia. Nesnažte sa mať nejaké bohatstvo, ktorým vás korumpuje tento politický gang. Majte na pamäti, že tento politický gang môže mať len takú moc, akú mu rozhodnete a zvolíte dať. Majte na pamäti, že tento vládny politický gang stojí na tej najsofistikovanejšej schéme korupcie a vydierania. Ak by ste to urobili, tak by ste len napomáhali hlavnému cieľu tejto vládnej politickej bandy – a to je vyvolávania dojmu u občanov, že prinášajú slobodu. A naopak rozhodnite sa pre zmenu politiky od smeru k bažinám k ceste verejného záujmu, ktorí vytvorí úplne iné meradlá na kvalitu spoločnosti a Slovenského štátu. A to slobody, rozumu, myslenia, spravodlivosti, rozhodnite sa pre zmenu, ktorá bude mať za cieľ produktívny život jednotlivca i celej spoločnosti, rozhodnite sa pre zmenu, ktorá chce dosahovať a mať za sebou výsledky, správne myslenie, tie najlepšie hodnoty, rozhodnite sa pre ozajstnú zmenu, na ktorej nie je tieň organizovaného zločinu, korupcie, či úplatku, rozhodnite sa pre zmenu, ktorá odmieta antisystémovosť, populizmus, nacionalizmus, podnecovanie nenávisti, odmietnite fašizmus, uprednostňovanie nejakej rasy, rodinkárstva, odmietnite vyčleňovania sa z EU a NATO, odmietnite každý slabý charakter, ktorý sa jasne nevyjadril, či odmieta spolupracovať so stranami vlády, ktorá jasne korumpuje občanov a má jasné napojenie na organizovaný zločin, rozhodnite sa predovšetkým po slobode o zmenu k najzásadnejšiemu prvku spravodlivosti, ktorým je prinavrátenie, ukradnutého štátu občanom a ich verejnému záujmu. Bude to dlhá, mimoriadne očistná, cieľavedomá a náročná zmena k lepšiemu nadobudnutiu spravodlivosti a užitočnosti fungovania štátu pre svojich občanov. A najkrajšie na tom bude, že po celý čas vás bude hriať možnosť na uplatnenie práva, ktoré sme si nedávno vydobyli (a ktoré, pri všetkej úcte si nevydobyli ani ľudia v roku 1989). A tým je naše zvrchované právo, že ak nie sme spokojní s fungovaním nejakej vlády, nejakého ministra, či nejakého premiéra, tak vyjdeme do ulíc a na námestia a postavíme akéhokoľvek politika, s ktorým spoločnosť nie je spokojná, miesto kresla na vláde, ako strašiaka do kapusty – zo dňa na deň. Zaslúžte si politici svoje miesta. Slováci v dejinách vždy vedeli a vždy budú vedieť zažiadať si o svoju primárnu slobodu a svoje primárne právo na sebaurčenie. Toto je dedina – tak sa volala prvá obrázková kniha, ktorú som prečítal, ako dieťa. Celé Slovensko, ako aj už vlastne celý svet je jedna malá veľká dedina. A keď si dedina povie, že niečo sa neplní, čo politici sľubujú, tak si dedina požiada o svoje práva a slobody.

A potom, keď vykročíme k zmene v štáte, k uplatňovaniu našim slobôd a spravodlivosti, potom si budeme môcť povedať, že sme nielen slobodný, ale už aj racionálne zdravý a právny štát. A potom celé vyciciavané Slovensko, nielen nespravodlivosťou, ale aj dlhodobým zanedbávaním všetkých odvetví a zaostalosťou, nastúpi na cieľavedomejšiu cestu. A tou je cesta myslenia a budovania životnej úrovne. A potom, keď Slovensko racionálne začne budovať kvalitnú infraštruktúru všetkých odvetví i ciest a začne predchádzať zbytočnému zomieraniu, miesto toho, aby len kládlo vence neskoro na pomníky ľudí, ktorí zomreli zbytočne – to je také národné a socialistické – môže si povedať, že žijeme v demokratickom, slobodnom, spravodlivom, racionálnom a rozvinutom štáte.

A potom môžeme vytvoriť svet, kde je charakter človeka potvrdzovaný existenciou, ktorá je právne chránená spravodlivosťou, kde charakter vyplýva nie zo slov, ale kde je charakter potvrdený racionálnou skúsenosťou s objektívnou realitou, že je to tak. To bude svet, kde každý rovnako bude chránený rovnakou spravodlivosťou. A všetka hodnotná produkcia bude zveľaďovaná, ale prešľapy, korupcia, úplatky, to už nie. A každý od každého bude môcť očakávať len jedno jediné – vymožiteľnú nemilosrdnú spravodlivosť.

Nestrácajte nikdy zo zreteľa a zo zorného uhla pohľadu presvedčenie, že najväčšou investíciou, každého človeka je jeho cieľavedomá myseľ, ktorá všetko posúva na hranicu možností, ktorou môže zmeniť svet. Zamyslite sa nad svojou mysľou, cestou, ktorou v živote idete, nad svojou voľbou, ktorú robíte a nad životom, ktorý si volíte a vediete. A vedzte, že práve toto tvorí vaše najväčšie aktívum a vašu najväčšiu investíciu v živote. A rozhodnite sa vždy za lepší svet, v ktorom vládne cieľavedomá racionálna myseľ, ktorá produkuje kvalitnejší štát, založený na spravodlivosti a hodnote.

Vedzte, že práve tak sa má na svet pozerať, rovnako, ako sa pozeráte na hviezdy na oblohe, akoby z tváre do tváre. Hviezdy na oblohe sú totiž skôr oči, ako hviezdy. Sú zložené z rovnakých prvkov, ako sme zložení my sami. Všetky prvky, ktoré tvoria naše telá sú práve tie isté prvky, z ktorých sú zložené hviezdy. To všetko je z hviezdneho prachu. „Prach si a v prach sa obrátiš.“ A práve preto vaša investícia do vás samotným by mala obstáť pred miliardami hviezd – čiže pred miliardami očí, ku ktorým sa raz zaradí aj každý z nás.

Ak chcete byť slobodní a mysliaci, tak si choďte nemilosrdne za tými schopnosťami, ktoré k týmto hodnotám vedú a to tak silno, ako ste ochotní ísť za inými schopnosťami, pre ktoré sa denne rozhodujete a prinášajú vám úžitok. Ak sa napríklad nejaká žena vie postaviť pred zrkadlo a vie zhodnotiť, že chce byť krajšia a zaumieni si a rozhodne sa, že sa kvôli tomu stane atraktívnejšia – mastnejšia. Tak si asi potom zaumieni, že bude trikrát viac jesť masti. Zašla by hneď do obchodu a objednala by si tonu masti, na obdobie, kým by sa stala mastnou. Alebo napríklad, ak by sa nejaký muž rozhodol a zhodnotil, že sa stane veľkým športovcom. Hneď by sa rozhodol zájsť za nejakým schopným trénerom, aby mu povedal, čo má robiť, aby sa stal veľkým športovcom. A tréner by mu povedal, že musí trénovať to a to a zaobstarať si tretry. A muž by tak veľmi sa chcel stať športovcom, že by mu povedal, že bude nielen trikrát viac trénovať, ale aj že miesto tretier si zaobstará na trénovanie fakírky. Viete, čo sú fakírky? Fakírky sú špeciálne upravené tretry – s klincami dovnútra. Tomu všetkému a mnohému ďalšiemu ľudia denne investujú svoj život. A ak chcete byť slobodní a mysliaci, tak si choďte nemilosrdne za tými schopnosťami, ktoré k týmto hodnotám vedú a to tak silno, ako ste ochotní ísť za inými schopnosťami, pre ktoré sa denne rozhodujete a prinášajú vám úžitok.

Vedie vás k tomu vaše vedomie, ako schopnosť vnímať to, čo existuje. Kde nič neexistuje, nemôže byť vedomie. To je aj najväčšia problematika umelej inteligencie. Budovanie vedomia umelej inteligencie. Len na základe vedomia, bude môcť umelá inteligencia si vytvárať istý vzťah s existenciou a tým nadobúdať vlastnú slobodu a vlastné myslenie umelej inteligencie. Avšak vy to už máte. Máte slobodu, máte myseľ. Prinavráťte si do svojho života zmysel pre slobodu, myslenie a spravodlivosť. Použite svoju slobodu a svoju myseľ, ako svoje najväčšie životné investície.

Myslím a kriticky všetko skúmam, preto verím.

Aké veľké a brutálne je to, čo už viem, poznám a som dosiahol. Aké potom veľké a brutálne môže byť to, čo ešte neviem, čo ešte nepoznám a čo som ešte nedosiahol?

Poznanie hraničí s veľkomyseľnosťou. Nebojte sa vykročiť k nej. Tak sa nachádzajú a uskutočňujú hodnoty, vrátane lásky a šťastia.