Denník N

Nežná revolúcia a sloboda …

Nežná revolúcia otvorila brány ku slobode, slobodným sa však už musí stať každý sám.

Štatistický prieskum priniesol informácie o tom, že takmer tretina ľudí stále túži po návrate starých poriadkov bývalého režimu. Je pravdepodobné, že práve táto skupina túžiacich padá tiež najviac do područia konšpiračných teórií o deštruktívnych silách Západu, ktoré vraj obrali spokojných občanov socialistických krajín o slobodu a uväznili ich do otroctva vykorisťovateľov. Nemá zmyslu rozoberať zaručené argumenty ľudí, ktorí vždy vedia všetko lepšie, nemalo by to konca.

I keď mnohí ľudia vedia o dianí, ktoré na Zemi tvrdo udiera do všetkej strnulosti ľudských životov a falošných modiel, predsa len ak chceme byť úprimní, nebudeme beztak vedieť správne zodpovedať na všetko čo súvisí s prelomením tvrdých pancierov a pádu diktatúr, aby sme uvideli toto dianie v plnom poznaní. Najviac sa k tomu priblížime ak budeme hovoriť o dare, ktorý sme dostali s príležitosťou oslobodiť sa od neradostnej pripútanosti cudzích foriem a u mnohých až desivej beznádejnosti sa z nich vymaniť.

Pojem slobody asi s najväčšou vďakou ocenili tí, ktorí boli režimom utláčaní a bytostne prišli do kontaktu s nenávisťou, o ktorej prevažujúca väčšina tých, ktorí dvíhali ruky na námestiach nemali žiadnej väčšej skúsenosti a väčšinou ani tušenia, pretože veľké zástupy mlčanlivých vykonávateľov vôle režimu boli zároveň jeho podporovateľmi. Neboli tak ťažko a ani tak beznádejne duševne zraňovaní ako tí, ktorí si cenu slobody cenili nadovšetko. Preto je slovo dar i pre všetkých ostatných, ktorí smú byť súčasťou tohto veľkého prebudenia plne oprávnený. I keď o skutočnom prebudení ešte zďaleka nemôže byť reči.

Pri štrnganí kľúčov na námestiach bolo napriek radosti a eufórii úplne opodstatnenej, vidieť však i následky plynúce z pripútanosti, ktorej desivý prízrak ani so závanom slobody nevyhasol. Na premnohých tvárach bolo vidieť  veľkú nezrelosť duší, ktorí za slobodu považovali len hmotný vzostup a otvorenie cesty k zaplaveniu materiálnym nadbytkom. Z darovanej slobody očakávali lacné pozdvihnutie z mizérie, ktorú pociťovali ako nedostatok ambícií a príležitostí, ktorej mali dostatok tí, ktorí z nej už ťažili. Mnohí si ešte pamätáme ako sme sa hanbili za tých, ktorí hromadnými výjazdmi do Rakúska zaplavovali plné obchody hoci len preto aby sa vynadívali na hojnosť prebytku, v socialistických krajinách nebývalého.

V eufórii po náhlom obrate režimu neprekvapovali vízie o krátkom dosiahnutí životnej úrovne západných krajín, vykrikovanie o dosiahnutí druhého Švajčiarska do piatich až desiatich rokov. Pri mohutných zmenách sú všetky takéto nadšené výzvy mlčky akceptované a iste nebol dôvod k neúmernej kritike, patrí to k tomu. Avšak uzol v hrdle, ktorý nútil mlčať nad premršteným očakávaním bol následkom aj  poznania, že na prekonanie všetkého úpadku myslenia a duchovnej biedy, ktorá kričala do sveta z podrobených národov, musí prísť ešte iné prebudenie v dobe, ktorá nebude vôbec ľahká.

Pochopiť čo je sloboda, môže v skutočnosti až prebudený duch, ktorého sa dotkla Pravda. Teda v najhlbšom vnútri, v ktorom ju tiež ako slobodu i cíti, spojenú s vnútorným šťastím, pokojom a mierom. Tento mier nemá nič spoločné s nadbytkom materiálneho bohatstva a istoty plynúcej z osobnej spokojnosti zabezpečeného finančného konta. Je predsa známe, že i najmajetnejší ľudia často trpia v otroctve majetku … ak ho nedokážu ovládať. Nie je náhoda, že najbližšie ku slobode bývajú tí, ktorí si prešli peklom utrpenia, tiež mnohí skutočne utláčaní, väznení a mučení, ktorí s nenávisťou a vraždami v dôsledku nepodriadenia sa zvôli utláčateľov mali osobnú skúsenosť.

Sloboda nie je anarchia, ale poriadok, ktorý k nej dáva predpoklady. Poriadok je ale súčasťou pôsobenia zákonov, ktorým sa človek nestavia do cesty. Hovoriť však iba o zákonoch pozemských by bolo veľmi obmedzené, pretože i keď by mali vychádzať z princípov najvyšších duchovných zákonov, sú vždy nedostatočne ľuďmi zostavované ako i plnené.

Možno priamo povedať, že zákony, ktoré zaručujú pravú slobodu sú Božie zákony. Alebo ak má niekto zábrany, pokojne môže hovoriť o prírodných zákonoch. Tieto máme i my ľudia prijímať do svojho zákonodarstva a to úplne prirodzene, pretože len to zaručuje vzostup jednotlivca ako i vzostup národov a trvalý mier. Nesúvisia však s cirkevným výkladov zákonov, ku ktorým sa utiekajú i niektorí politici, pretože i cirkvi sa vzdialili od ich správneho výkladu. Preto je tiež nezodpovedné a zcestné dávať znamienko rovnosti medzi Božské zákony a cirkevné, pretože vo všetkom sú určujúce iba zákony Božskej vôle.

Možno teda otvorene povedať: Slobodný je len ten človek, ktorý plní Božské zákony. Nestavia sa im tiež do cesty svojvôľou a preto nemusí niesť následky z ich porušovania, teda utrpenie, žiaľ, zúfalstvo bolesť ani skazu.

Všetky podmienky ku pravej slobode dáva láska. Láska ako najvyšší Boží dar, ktorý dokáže nielen ochrániť každého človeka, ktorý ju nesie vo svojom srdci čistú, ale dokáže pozdvihnúť i zotročených, nech už zablúdili akokoľvek hlboko.

Známe biblické slová „Hľadajte najprv lásku a všetko ostatné vám bude pridané“ sú pomocou nad ktorú niet väčšej. Pretože kto túži po čistote, priťahuje k sebe i lásku. Taký je potom bližšie i k pravej slobode. Skutočne milujúci nestavia svoje záujmu nad záujmy iných, neponižuje ani neubližuje nikomu, nie je schopný tiež zdvihnúť svoj hlas na nízke ciele vo voľbách ani v zásadných rozhodnutiach v smerovaní národa, ku ktorému môže pocítiť tiež nezastretú vlasteneckú lásku. Bez búchania do hrude sa postaví na obranu práva ak jej hrozí poškodenie tak ako vidíme dnes napríklad vo veľkom pozdvihnutí odporu voči korupcii a mafiánskym praktikám.

Vnútorne slobodný človek nemôže nenávidieť ani upierať právo iným, naopak praje šťastie aj ostatným, teší sa tiež z úspechov krajiny i jej reprezentácie vo svete a praje jej to najlepšie.

Kto je slobodný vo vnútri je slobodný i navonok a to i v podmienkach, ktoré by boli ešte akokoľvek ťaživé, vždy bude len víťazom. Na rozdiel od neslobodného, ktorého vnútro je rozvrátené falošným presvedčením o šťastí, po ktorom márne siaha rukami.

Sloboda, ktorá má na mysli iba materiálny blahobyt a osobný prospech, nie je sloboda, ale iba ilúzia o slobode. Taká sloboda bude platiť vždy len dočasnosti, po ktorej sa vždy dostaví rozčarovanie a opätovný márny pokus o vzostup, ktorý sa vyčerpaním však stále viac vzďaľuje v nekonečne.

Napriek tomu je nezmyslom tvrdiť, že sloboda nepodporuje blahobyt ani nadbytok. Hlásanie chudoby a nepravej pokory vyšlo z nesprávneho chápania pre dogmy, ktoré rovnako dostávajú na frak vo veľkom triedení falošného od pravého. Takéto vízie o slobode by boli len inou formou pripútanosti, ktorá je pravej slobode na hony vzdialená.

                                                                                   ooo

Teraz najčítanejšie