Tretí krát od Novembra.
Tretí krát od Novembra 89′ prešlo desať rokov. Tretí krát sme sa posunuli o niečo ďalej a tretí krát stojíme na križovatke.
Dnes pred tridsiatimi rokmi sa začala najdôležitejšia udalosť novodobých československých dejín. Po potlačení pokojnej študentskej demonštrácie na Národní tříde v Prahe sa spustila reťaz udalostí, ktorá vyvrcholila pádom totality. Rok 89′ nebol pre komunizmus v Európe šťastným v priebehu jedného roka padli totalitné režimy vo všetkých satelitných štátoch Sovietskeho zväzu. Všetko to začalo už dávno na začiatku 80-tých rokov vznikom poľskej Solidarity a symbolicky vyvrcholilo pádom Berlínskeho múru 9.11.1989.
To čo v Poľsku trvalo roky, v Nemecku mesiace v Československu trvalo dni. Režim padol v priebehu týždňa a pól. Čo je zlatou korunou tohto víťazstva liberálnej demokracie, je že sa to stalo bez použitia násilia. Narozdiel od Rumunska dokázali Česi a Slováci zvrhnúť totalitu bez zbraní, ako zjednotený národ.
To nám dalo do vienka novej demokracie veľký a výnimočný dar, memento silnej občianskej spoločnosti a spolupatričnosti. Toto memento sa za posledných tridsať rokov zopakovalo tri krát. Druhý krát to bolo o necelých 9 rokov od revolúcie v roku 98′ keď sa slovenský národ jasne postavil proti mafianskému štátu na východný spôsob v podaní Vladimíra Mečiara. „Revolúcia“, ktorá prebehla v roku 1998 nás postavila na jasnú trajektóriu k tomu, aby sme sa stali súčasťou západného sveta. Zvládli sme to bezchybne a obdivuhodne.
Dnes stojíme pred ďalšou križovatkou, opäť sa ozývajú hlasy, ktoré volajú po vzniku akejsi „neliberálnej“ demokracie. Poukazujúc iba na to zlé, čo nám sloboda priniesla a vyvolávajúc to najhoršie, čo sa v nás skrýva, obchodníci so strachom chcú demokracií vziať jej slobodu a spraviť z nej tak iba odpornú karikatúru, podobne ako to urobili komunisti.
Minulý rok nám ukázal, že duch Novembra ani po tridsiatich rokoch neumrel a stal sa genetickou súčasťou našej krajiny, ktorá sa dedí z generácie na generáciu.
Máme všetky predpoklady na to, aby prišla zmena k lepšiemu. Aby traviči a obchodníci so strachom nemali čo tráviť, pretože im to spolu nedovolíme, tak ako sme to nedovolili komunistom v 89′. Aj tí sa snažili hovoriť ako je občianska spoločnosť riadená zo zahraničia, ako ulica nesmie rozhodovať, ako študenti nemajú právo hovoriť do vedenia štátu.Už sme to všetko počuli. Už to tu raz bolo a odmietli sme to, omietnime to aj tentokrát.
Stačí veľmi málo; VOLIŤ.
Sloboda nie je dobrá. Sloboda nie je ani zlá. Sloboda je presne taká akí sú ľudia.
Autor je členom hnutia Progresívne Slovensko.
