Denník N

30 rokov (ne)zodpovednej slobody

30 rokov po zvrhnutí socialistického režimu ho mnohí na Slovensku vidia skôr pozitívne, lebo je jednoduchšie žiť v istote diktatúry ako v zodpovednosti slobody.

Jedna z vecí, ktoré sa môžeme z histórie učiť, je, že všetky zmeny, revolúcie, reformy, ktoré v minulosti prišli, priniesli zakaždým aj výzvy. Avšak zmena, ktorá prišla pred 30 rokmi, bola príliš veľká, aby ju dokázal tak malý, neskúsený a zmätený národ okamžite a správne spracovať. Zmena k demokracii, ktorú v tom čase všetci tak zúfalo chceli, bez toho aby vedeli, čo vlastne pýtajú. Dôsledkom boli roky vlády Mečiara, únos štátu či vzrast mafiánskych skupín. A dnes, po 30 rokoch, mnoho ľudí spomína na socializmus ako na „tie dobré časy“. Volebná účasť dosahuje vo väčšine volieb menej ako 50%. Dôvera v súdnictvo či políciu patrí k najnižším v rámci EÚ.

Čo sme (ako národ) urobili zle?

V opojení slobodou sme zabudli, čo obnáša. Ako mladý človek, ktorý sa teší, že môže piť a šoférovať (a často nanešťastie obe naraz) a neuvedomuje si, že byť slobodný znamená nie len nekonečné množstvo možností a otvorený svet. Znamená to aj zodpovednosť. Zodpovednosť pracovať, aby si mohol slobodu užívať.

Inak to nie je ani so štátom. Sloboda a demokracia znamená zodpovednosť, ktorá padá na všetkých jej občanov. Zodpovednosť túto slobodu a demokraciu strážiť, brániť ale aj pracovať na nej a vylepšovať ju, aktívne sa zaujímať o jej stav, hľadať skutočné riešenia a snažiť sa, aby sa v nej darilo všetkým. Zabudli sme, že táto zodpovednosť padne so zavedením demokracie na nás všetkých a že to nie je nič jednoduché. Zabudli sme, že demokracia je tvrdá práca. A v neposlednom rade sme zabudli vychovávať občanov, vychovávame už iba konzumentov. Ľudí, ktorí demokraciu prijímajú, ale nie sú v neustálom zápase o jej podobu. Slovami T. G. Masaryka „Máme demokraciu, teraz potrebujeme demokratov.“

A tak sa musíme mať na pozore. Lebo ak práca na demokracii a zodpovednosť za ňu nebude prijatá spoločnosťou, ľahko sa môže stať, že si spoločnosť vyberie radšej stabilitu diktatúry. To v konečnom dôsledku vidíme vo všetkých post-komunistických krajinách V4. Socializmus rozmaznal bežného človeka natoľko, až nemá chuť podieľať sa na stave štátu. Nečudo teda, že si mnoho ľudí vyberie radšej istotu diktatúry ako zodpovednosť slobody, keďže to prvé nevyžaduje od občana nič, iba poslušnosť.

Po novembri 1989 sme mali šťastie, že na rozdiel od prvej Československej republiky sme sa tentokrát ocitli obklopení demokratickými krajinami a boli nimi aj ťahaní dopredu. Dnes sme však vo svete kde si vyspelé demokracie volia populistov, veria klamstvám a robia hlúpe rozhodnutia, krajiny V4 sa prikláňajú k autokratickým vládcom a na východe rastie hrozba (nie, toto nie je úryvok z Pána Prsteňov). A tak tá naša demokracia nie je vôbec samozrejmá. Ak sa teda nechceme 1. marca 2020 zobudiť do krajiny, ktorá demokraciu stráca, musíme na nej pracovať a chrániť ju.

A tak si dnes pripomeňme, prečo to, čo máme je vzácne a prečo sa oplatí na tom pracovať. A čo je ešte dôležitejšie, porozprávajte sa o tom s vašimi priateľmi, rodičmi, deťmi, susedmi. Lebo sloboda je zodpovednosť a demokracia je tvrdá práca.

Teraz najčítanejšie

Timotej Jurčo

Absolvent Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove, momentálne študujem sociológiu na University of Glasgow, pretože má fascinuje spoločnosť. Trápi ma nekompetentnosť a korupcia v politike či nenávisť a diskriminácia v spoločnosti. Mám rád kvalitné umenie s nejednoznačným posolstvom, objavovanie nenápadných oblastí v mestách a prírode a hlboké diskusie pri pive.