Denník N

Vzdelávanie a výskum sú aj po tridsiatich rokoch nedocenené

Píše sa rok 1976 a v normalizačnom Československu pionieri bratislavskej ZDŠ na Sokolíkovej ulici strávia až štyridsať hodín v mesiaci v Izbe revolučných tradícií. Indoktrinácia režimom jednej strany v rámci povinnej školskej dochádzky bola v plnom prúde. | Foto - TASR
Píše sa rok 1976 a v normalizačnom Československu pionieri bratislavskej ZDŠ na Sokolíkovej ulici strávia až štyridsať hodín v mesiaci v Izbe revolučných tradícií. Indoktrinácia režimom jednej strany v rámci povinnej školskej dochádzky bola v plnom prúde. | Foto – TASR

Témy týždňa 11. 11. 2019 – 17. 11. 2019 | Tridsiate výročie Nežnej revolúcie si pripomenuli aj vtedajší a terajší študenti a učitelia • Akademici upozorňujú na potrebu skvalitniť vysokoškolské vzdelávanie • Podfinancovanie vedy a výskumu je chronické

Výrok týždňa

„My sme si mysleli, že stačí opraviť mechaniku štátu. Ekonomiku, správu vecí verejných, administratívu. A že my, jeho obyvatelia, sme ako v tej Dobšinského rozprávke tie zakliate princezné a princovia. Už sme odkliati a dobrí. Termín odklínanie, jeden z najznámejších z Nežnej revolúcie, o tom hovoril. No bohužiaľ 44 rokov nevýchovy alebo zmrzačenej výchovy v nepravde človeku neumožní stať sa dobrým, lebo nemá predstavu o tom, ako dobro vyzerá, ako chutí a ako sa presadzuje. (…) Problém je v tom, že sme mali – a to je podstatne ťažšie – začať uvažovať o tom, ako zmeniť obsah systému vzdelávania.“

Ladislav Snopko
aktér Nežnej revolúcie
podcaste denníka SME | 17. 11. 2019

 

„Takto a podobne sa vyučuje materinský jazyk v prevažnej väčšine škôl a ako ukazujú výskumy, výsledky nie sú práve najlepšie,“ uvádza sa v prekvapivo kritickom komentári vo videu z roku 1976, ktoré ukazuje priebeh výučby za socializmu. Podobnosť so súčasnosťou posúďte sami.

 

Výber z udalostí

• Počas uplynulého víkendu si mnoho ľudí na Slovensku pripomínalo 30. výročie Nežnej revolúcie. Konali sa spomienkové zhromaždenia (napr. tu, tutu) a prebiehali aj študentské demonštrácie kritizujúce socialistický režim, ktorý padol v novembri 1989, či udalosti novembra 1939, ktoré viedli k pripomínaniu si Medzinárodného dňa študentstva.

O tom, čo sa stalo pred 30 rokmi, keď sa 16. novembra 1989 v Bratislave konal študentský protest na vtedajšom Mierovom námestí, pre konzervatívny denník Postoj hovoril jeden z jeho organizátorov, Milan Novotný.

Keď som zvolala učiteľov a rozprávala im o udalostiach, bolo ticho. Väčšina si totiž pamätala šesťdesiaty ôsmy rok, tanky a normalizáciu vyhadzovania z práce a iné problémy. Báli sa, čo z toho bude, či sa to nezopakuje. Až postupne sa otvárali. Asi tak ako všade inde. Keď sa začali stretnutia na námestiach, ľudia sa už uvoľnili. Študenti na filozofickej fakulte sa nebáli, nemali túto skúsenosť,“ priblížila atmosféru Nežnej revolúcie učiteľka základnej školy Alena Turčanová.

• Na to, že mnohí dnešní stredoškoláci často nevedia, čo znamená komunizmus a viacerí z nich priznávajú, že sa o udalostiach z novembra 1989 na dejepise neučia, upozornil portál aktuality.sk

„Súčasné dejiny sú pre mňa tie najdôležitejšie, ale zväčša je veľmi ťažké sa k nim dostať. Už niekoľkokrát som učil v deviatom ročníku, kde som sa ešte nikdy nedostal k téme Nežnej revolúcie. Spravidla končím niekde pri druhej svetovej vojne. Teda to, čo je najaktuálnejšie a čo najviac ovplyvňuje to, ako dnes žijeme, nestihnem so žiakmi prebrať,“ potvrdil v rozhovore pre Denník N aj učiteľ Michal Bohuš.

O tom, čo dnešní žiaci základných a stredných škôl vedia o udalostiach roku 1989 a o totalitnom režime, píšu aj Peter ReaEva Plánovská z neziskovej organizácie Seeds.

„Vysoké školy zohrávajú dôležitú úlohu nielen vo výchove k vedomostiam a zručnostiam, ale aj k občianskej angažovanosti.“ vyhlásil prezident Slovenskej rektorskej konferencie Rudolf Kropil a vyzval slovenské vysoké školy, aby si pripomenuli 30. výročie Nežnej revolúcie a Medzinárodný deň študentov vlastnými aktivitami.

• To, že je na Slovensku potrebné zlepšiť podmienky vysokoškolského vzdelávania a zabrániť odlivu vysokoškolákov do zahraničia, skonštatovali zástupcovia slovenských univerzít, Učenej spoločnosti Slovenska a Slovenskej akadémie vied (SAV). „Máme svoje predstavy, ako veci zlepšiť, no potrebujeme politickú podporu,“ zdôraznil v tejto súvislosti predseda SAV Pavol Šajgalík.

Iniciatívu vysokých škôl, SAV a Učenej spoločnosti Slovenska privítala aj Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ). Je potrebné prijať rázne opatrenia nielen na úrovni rezortu školstva, ale aj na pôde samotných univerzít. Spoločne so zmenou akreditačného procesu, navyšovaním financovania do školstva, podporou vedy a výskumu, ale aj so vzdelávaním orientovaným na študenta, podporou doktorandov, študentských spolkov a mnohým iným, môžeme dosiahnuť skutočnú zmenu,“ skonštatovali predstavitelia ŠRVŠ.

Rektori a vedci spomenuli aj financovanie vysokoškolského vzdelávania a vyjadrili presvedčenie, že Slovensko zlyháva v získavaní grantov pre vedu a výskum zo zahraničia. „Financovanie vedy a výskumu by nemalo byť plošné, ale dedikované podľa schopnosti jednotlivých inštitúcií využiť zdroje, ktoré prúdia na danú inštitúciu tak, aby v zámere Slovenska alebo európskeho výskumného priestoru,“ poznamenal rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Pavol Sovák.

• Chronické podfinancovanie slovenskej vedy konštatuje aj Správa o stave výskumu a vývoja v Slovenskej republike za rok 2018, ktorú v minulom týždni vzala na vedomie vláda. Správa uvádza, že schémy podpory výskumu a vývoja sú funkčné, ale je ich potrebné finančne posilniť. Výdavky na tieto oblasti boli v minulom roku na úrovni 0,83 % HDP, pričom európsky priemer je 2,88 %.

O tom, že s ohľadom na výstupy v odborných časopisoch sú slovenskí vedci málo viditeľní a ich citovanosť klesá, písali Hospodárske noviny na základe dát Eurostatu a spoločnosti Scimago Lab.

• Ešte v októbri zástupcovia SAV a najväčších slovenských univerzít upozornili, že vedcov, ktorých výsledky práce sú v zahraničí viditeľné a významné, rezort školstva dostatočne nepodporuje. Ministerstvo totiž neuhradilo poplatky napríklad Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) a ohrozilo tým viaceré výskumné aktivity.

Aj keď napokon ministerka Martina Lubyová (nom. SNS) potvrdila, že zvyšok poplatkov Slovensko uhradí do konca roka, stále nie je jasné, či peniaze pre CERN od ministerstva financií získa. „Rátam s tým, že do konca roka budú tieto záväzky vyrovnané,“ reagovala ministerka, ktorá za najväčší problém považuje fakt, že náklady na členstvo rastú rýchlejšie ako suma, ktorú dostáva z rozpočtu.

Na to, kedy sa minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) kvôli poplatkom výskumným inštitúciám stretne s ministerkou školstva, sa pýtal denník Pravda. „Odpovede sme však nedostali. Hovorkyňa rezortu financií Alexandra Gogová nás odkázala na video, v ktorom minister uviedol, že jeho cieľom je nestratiť členstvo v akejkoľvek významnej organizácii, no na druhej strane chce, aby suma, ktorú poskytnú alebo sa budú snažiť poskytnúť, bola čo najmenšia,“ informoval denník.

• Kým v niektorých oblastiach školstva a vedy financie chýbajú, inde sa vynakladajú na projekty, z ktorých nie je žiaden osoh. Upozornil na to Martin Vančo v časopise .týždeň, ktorý uvádza, že v období rokov 2012 až 2015 sa v rezorte školstva vyčerpalo až 400 miliónov z eurofondov.

 „Projekt „Moderné vzdelávanie – digitálne vzdelávanie pre všeobecno-vzdelávacie predmety“ zrealizovalo Centrum vedecko-technických informácií. Výsledkom bol web s tisíckami videí, ktoré sa dnes nedajú spustiť. Podobne sú na tom výstupy ďalšieho projektu tejto inštitúcie s názvom Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Exminister Juraj Draxler zvolal v roku 2015 tlačovú konferenciu, aby s hrdosťou predstavil portál Lepšie školy. (…) Web vydržal krátko a dnes už neexistuje. Ministerstvo školstva to vysvetľuje tým, že nemá k dispozícii aktuálne údaje o uplatnení absolventov, “ píše Vančo o výstupoch niektorých eurofondových projektov.

Na piatok 15. novembra vláda SR vyhlásila štátny smútok, aby si uctila obete dopravnej nehody, pri ktorej zahynulo 12 ľudí, vrátane študentov a študentiek z dvoch stredných odborných škôl v Nitre. O tom, ako po podobných tragických udalostiach prebieha krízová intervencia v prostredí školy a ako má v takomto prípade postupovať učiteľ, pre Denník N rozprávala psychologička Mária Anyalaiová.

 

Všimli sme si

• Projekt To dá rozum na svojom blogu o systéme vzdelávania na Slovensku zverejnil článok o programoch doplňujúceho pedagogického štúdia (DPŠ), teda tzv. „pedagogickom minime.“ Analytik Jozef Miškolci uvádza, že podiel pedagogických zamestnancov, ktorí sa stali učiteľmi cez DPŠ je u nás veľmi vysoký, pričom „existujú vážne pochybnosti o kvalite realizovaných programov DPŠ.

• Blog Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) pri ministerstve školstva rozoberá tému odmeňovania učiteľov podľa princípu zásluhovosti. Podľa výsledkov prieskumu „si respondenti v priemere priali, aby sa viac ako pätina platu odvíjala od kvality ich práce, čo je viac než súčasných 14 %,“ uvádza analytička IVP Mária Perignáthová. Dodáva pritom, že ak by sa štát rozhodol viac odmeňovať podľa zásluh, bolo by nutné zabezpečiť odbornosť, objektívnosť a transparentnosť hodnotenia učiteľov.

• To, že Slovensko nie je ani 30 rokov po revolúcii štátom pre všetkých, skonštatovala verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová pre aktuality.sk. Za jednu z najzraniteľnejších skupín označila rómske deti zo znevýhodňujúceho prostredia, ktoré nemajú rovnaký prístup ku vzdelávaniu a v mnohých oblastiach sú diskriminované a segregované.

O tom, prečo deti z najchudobnejších pomerov nedávajú v škole pozor a ako im detstvo ničí generačná chudoba, písal v blogu bývalý učiteľ v programe Teach for Slovakia Juraj Čokyna.

Otázku, ako postaviť naše školstvo na nohy nielen v súvislosti s pretrvávajúcou segregáciou rómskych detí vo vzdelávaní, rozoberal v diskusii organizácie eduRoma Vlado RafaelJurajom Hipšom (Spolu-OD) a Ľubomírom Petrákom (Smer-SD).

• O príbehu Venus Jahanpour, ktorá ako sedemnásťročná utiekla z Iránu do Švédska a po Nežnej revolúcii sa presunula do Československa, aby napokon na Slovensku založila súkromnú materskú a základnú školu, si môžete prečítať tu.

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie