Denník N

Citové puto, alebo teória attachmentu

Viete, že ten druhý Vás miluje a predsa prežívate nespokojnosť vo vzťahu? Možno obidvaja očakávate od vzťahu niečo iné a preto sa v láskavých „prejavoch“ obchádzate… Dnes si priblížime, čo to je citové puto a blízkosť vo vzťahu…

Attachment sa dá preložiť ako pripútanosť. Pripútanosť sa spája s putom. Puto spája dvoch ľudí k sebe. A o pripútanosti sa kedysi hovorilo primárne v kontexte vzťahu matka / dieťa. My sa dnes budeme rozprávať o vzťahu muž a žena – aké puto ich spája a ako ho zlepšiť. Ak by sme toto puto mali nejako definovať, tak by to bolo prostredie dôvery, bezpečia a intimity. Na priblíženie celej teórie dnes siahneme po knihe Amir Levine a Rachel SF Heller Citové pouto– Teorieattachmentu v partnerských vztazích

Poďme na to postupne . Kniha Hormón blízkosti od Kerstin Uvnäs Moberg približuje najnovšie poznatky, ktoré hovoria, že existuje hormón oxytocín a že spája dvoch ľudí, ktorí sa majú radi. Preto sa o ňom hovorí, ako o hormóne blízkosti. Výskum „spojení“ s týmto hormónom ukázal, že tak ako existuje silné puto medzi matkou a dieťaťom, existuje puto aj medzi ženou a mužom. A jeho prejavom je práve oxytocín. Je dôsledkom ich lásky a posilňuje ich puto. Viac tu: https://dennikn.sk/blog/1194696/hormon-blizkosti-alebo-preco-tuzime-po-dotyku/.

Tri typy pút

Teória citového puta hovorí, že dieťa potrebuje pocit bezpečia a istoty a k tomu starostlivosť, len tak bude samo seba vnímať ako dobré a hodné lásky.Bez tohto prijatia a starostlivosti, bude jeho vývoj narušený a môže mať v dospelosti problém nadviazať a udržať vzťah.Ak dieťa zažije pocit bezpečia a prijatia, potom ono samo dokáže sa bez problémov zaradiť do života a nadviazať vzťah. Táto skúsenosť je označovaná ako isté – bezpečné citové puto. Podľa odhadov je v tejto situácií cca 50 – 60 % ľudí.

U ostatných môžeme rozlíšiť tri putá: vyhýbavé – odťažité (cca 15 – 20 %). Dieťa tu malo skúsenosť, že rodičia spolupracovali, len ak toho nechcelo priveľa. A tak sa naučilo nezávislosti a postarať sa samé o seba. Menej však prejavuje svoje emócie, potláča a skrýva svoje pocity a má tendenciu držať si odstup od toho druhého. Druhé puto je úzkostné (cca 15 – 20 %). Dieťa malo skúsenosť, že rodič síce bol nablízku, ale nikdy sa na neho nemohlo spoľahnúť. Nesie si v sebe hnev a frustráciu, pretože jeho potreba nebola naplnená. V dospelosti kladie veľký dôraz na vzťahy a obáva sa, že by oň mohlo prísť. Často potrebuje uistenie, že ho ten druhý miluje a neopustí. Napätie vníma ako ohrozenie vzťahu a tak často žije v úzkosti a v neistote. Tretie puto je úzkostne vyhýbavé (cca 5 – 10 %). Tu dieťa získalo skúsenosť, že rodič málokedy poskytol bezpečie a prijatie, dokonca často zažilo od neho odstrkovanie alebo násilie. To viedlo k pocitu strachu, ktorý sa vžil pod kožu. Má pochybnosti o sebe, drží si druhých od tela a cíti sa nimi ohrozený…

Puto a vzťah

K uplatneniu teórie attachmentu prišlo pomerne jednoducho – v terapií pribúdali páry, kde obidvaja mali toho druhého radi a predsa mali vo vzťahu problém a bolo ťažké to vysvetľovať len osobnosťou, alebo psychologickým „profilom“.

Zrazu mnohé problémy sa darilo jednoducho rozpliesť. Komunikácia a rozhovor pri troche snahy pomôžu vždy, ale tu bol problém – to ako samotný vzťah tí dvaja prežívajú a aké je ich puto a tým aj očakávania od vzťahu…

Vzťah ktorý človek prežil v detstve, sa zásadným spôsobom prenáša aj do dospelosti a ovplyvňuje to, aký má vzťah v dospelosti.

Vzťah, to je blízkosť. Ľudia s istým putom sa v blízkom vzťahu cítia dobre, milujú a sú otvorení. Ľudia s úzkostným putom túžia po veľkej blízkosti, ale majú obavu, že ich ten druhý dosť nemiluje a často sa trápia „vzťahom“. A ľudia s úzkostným a vyhýbavým putom vnímajú blízky vzťah ako ohrozenie a tak si toho druhého držia od tela…

Puto sa mení

Pôvodne sa predpokladalo, že puto v dospelosti je výhradne ovplyvnené putom v detstve. Dnes už vieme, že svoju úlohu zohráva aj genetika, nepochybne aj povahové a osobnostné črty, ale aj životné skúsenosti. A preto, s putom (vzťahom) sa dá pracovať a je možné ho kultivovať. Ale ľahké to nie je. Keď Gary Chapman prišiel s teóriou piatych jazykov, bolo to niečo prevratné. Podobná je aj teória citového puta. Predstavte si, že jeden od vzťahu očakáva blízkosť a druhý nezávislosť, ak o tom vedia, môžu hľadať kompromis, ak to nevedia, je len otázkou času, kedy jeden prevalcuje druhého, alebo vzťah stroskotá, pretože niet toho, čo by ho udržiavalo pri živote…

Odlišné potreby

Teória attachmentu nám ukazuje, že ľudia majú veľmi rozdielne potreby blízkosti a intimity, čo vedie k sporom.

V okamihu kedy sa k niekomu citovo pripútame, náš mozog nás začne viesť k tomu, aby sme vyhľadávali jeho citovú a psychickú blízkosť a tým získali jeho podporu. A tým aj naplnenie. Keď príde k nášmu naplneniu, môžeme obrátiť svoju pozornosť navonok. Je to teória – paradox závislosti, kedy tí dvaja čím viac sú na sebe závislí, tým viac nezávislosti získajú. Partner ktorý je spokojný, nemá potrebu toho druhého vlastniť. Potreba vlastniť sa objavuje, keď „ja“ je dôležitejšie ako „ty“. Teda pri egoizme.

Ktorý výrok je Vám bližší?

„Nemám problém s blízkosťou vo vzťahu. Rád prijímam pomoc a podporu od partnera. Nemám obavy z toho, že ma opustí…“

„Príliš veľká blízkosť je mi nepríjemná. Mám problém naplno dôverovať a nemám dobrý pocit z toho, byť na niekoho odkázaný. Ten druhý spravidla túži po väčšej intimite, než ja.“

„Druhí netúžia po takej blízkosti, ako by som si želal. Často ma trápia obavy, že ma môj partner dosť nemiluje a mohol by ma opustiť.“

Prvý výrok je isté puto. Druhý vyhýbavé a tretí úzkostné puto…

Potreba opory

Jedným z rozdielov medzi citovým putom v detstve a v dospelosti je skutočnosť, že v dospelosti lepšie znášame fyzickú neprítomnosť toho druhého. Vieme ju pochopiť.

V okamihu kedy sa k niekomu citovo pripútame, vytvoríme s ním fyziologickú jednotku. Náš partner ovplyvní náš tep, krvný tlak aj hladinu hormónov v krvi. Vo vzťahu si navzájom ovplyvňujeme svoj psychický a emočný stav. Vďaka evolúcií má takýto pár veľkú výhodu pri boji o prežitie. Je to vzájomná starostlivosť a pomoc, vďaka ktorým tí dvaja sa stávajú silní.

Paradox závislosti hovorí, že v okamihu kedy si budeme istý, že nám ten druhý „kryje“ chrbát, budeme vo vzťahu spokojní. Ak máme pocit, že vo vzťahu prežívame pocit bezpečia a istoty, že tomu druhému na nás záleží a miluje nás, potom môžeme tvoriť, ísť za svojimi snami a nebáť sa riskovať. Ak takého „parťáka“ nemáme, bude naša cesta ťažšia. Budeme prežívať nepokoj a napätie a tak budeme náchylnejší na ochorenia.

Tri putá

Ak spoznáme svoje citové puto, máme šancu s ním pracovať…

Isté puto – ste vrelí a milujúci. Užívate si vzájomnú blízkosť. Beriete veci tak, ako prichádzajú. Dokážete vyjadriť svoje pocity a potreby. Rozumiete potrebám svojho partnera a dokážete ich naplniť. Zdieľate svoj život so svojím partnerom, ste spolu v dobrom aj v zlom a viete ho podporiť…

Úzkostné puto – milujete blízkosť a ste schopní veľkej intimity. Často však máte obavy, že Váš partner takú potrebu blízkosti nemá. Veľa času trávite skúmaním svojho vzťahu. Veľmi citlivo reagujete na zmeny správania a nálady svojho partnera. Ľahko vo vzťahu stratíte hlavu, rozhneváte sa a vtedy poviete aj to, čo Vás neskôr mrzí.

Vyhýbavé puto – je pre Vás dôležité udržať si nezávislosť. Často dávate prednosť autonómií pred intímnymi vzťahmi. Aj by ste sa chceli priblížiť, ale je Vám to nepríjemné. Vzťahom sa moc netrápite a nebojíte sa odmietnutia. S partnerom nezdieľate svoj svet, ste akoby emočne odstrihnutí. Ste veľmi citliví na všetko, čo by Vás pripravilo o nezávislosť…

Puto toho druhého

Určiť u druhých ich citové puto je spravidla ťažšie, než určiť svoje. Tak je to vždy. V každej diagnostike.

Zaujímavosťou je, že úzkostnévyhýbavé puto sú si v niečom podobné (prejavy), ale ich koreň je odlišný.

Ľudia s istým a s úzkostným putom sa túžia priblížiť k svojmu partnerovi (na rozdiel od ľudí s vyhýbavým putom). Vzťah medzi dvoma ľuďmi s vyhýbavým putom je takmer nemožný.

Spokojnosť jedného partnera má vplyv na spokojnosť druhého. Istý rozdiel tu je. Ľudia s istým putom dokážu pozitívne premieňať ľudí s úzkostným a s vyhýbavým putom. Dokážu im obom dať zo svojho pokoja a istoty.

Pokiaľ sa odtiahnete od človeka s vyhýbavým putom, možno mu odľahne. On chce určiť kedy a ako. Pokiaľ sa odtiahnete od človeka s úzkostným putom, jeho úzkosť sa prehĺbi.

Pri vyhýbavom partnerovi je najlepšie nechať ho tak, inak sa stiahne do ulity.

Ak sa naučíte tíšiť obavy partnera s úzkosťou, získate v ňom milujúcu a oddanú bytosť…

Ak Váš partner blízkosť nevyhľadáva, bude mať vyhýbavé puto. Pokiaľ vyhľadáva, bude mať isté, alebo úzkostné puto.

Ak sa toho druhého ľahko dotknete svojou otázkou, ak má obavy a vadí mu, ak robíte samostatné rozhodnutie, potom je to úzkostný typ…

Ako to rozlíšiť:

Povedzte pred svojím partnerom o svojich potrebách, myšlienkach a pocitoch…

Ak Vám porozumie a urobí čo bude môcť, potom má isté puto…

Pokiaľ to príjme ako výzvu, prípadne sa sám začne otvárať, potom má úzkostné puto…

A pokiaľ ho Vaša otvorenosť znepokojí, potom má vyhýbavé puto…

Úzkostný typ

Je to zvláštne, ale ľudia s vyhýbavým putom vyhľadávajú ľudí s úzkostným putom. Ako je to možné, ak ľudia s úzkostným putom ich budú viac sledovať než ľudia s istým putom? Jednoducho. Oni sa tak trochu dopĺňajú a navzájom si potvrdzujú svoje predstavy. Vyhýbavý vníma úzkostného ako toho, ktorý mu chce zobrať slobodu. A úzkostný vníma vyhýbavého ako toho, ktorý mu nevie dať istotu… Obidvaja si ako sa hovorí, „melú“ svoje…

Vyhýbavý typ

Je často vnímaný ako pútnik. Je totiž osamelým bežcom. A drží si odstup. Nebráni sa vzťahu. No nemá problém zbaliť sa a odísť. Ale také jednoduché to zas nie je, pretože aj človek s týmto putom potrebuje vzťah. Ide preto skôr o obranný postoj.

Istý typ

Je zárukou spokojného a pekného vzťahu. Ľudia istého typu nielenže majú pekné vzťahy medzi sebou, oni dokážu sprostredkovať pekný vzťah s úzkostným a s vyhýbavým typom. Ako je to možné? Jednoducho. Svojím postojom a nastavením vytvárajú nárazníkový efekt – zásadným spôsobom ovplyvňujú spokojnosť partnera a tým aj samotný vzťah. Vďaka nim sa aj ostatní stávajú istejšími…

Existuje niekoľko znakov istého typu:V konflikte nezaujme obranné postavenie a ani nerozdáva rany…Kritika ich neohrozuje, dokážu prehodnotiť svoj prístup…Efektívne a otvorene komunikujú…Nehrajú vzťahové hry…Blízkosť vyhľadávajú a užívajú si ju…Sex u nich je jedno s intimitou a s emóciami…S druhými zachádzajú s láskou…Dôverujú sami sebe…Sú vnímaví k potrebám partnera…

Vytvoriť pocit bezpečia a istoty…

Existujú tri spôsoby správania, ktorými sa možno inšpirovať od ľudí s istým putom:

Zaujímajte sa o svojho partnera a buďte mu oporou.

Nesnažte sa riadiť jeho život

Povzbudzujte svojho partnera

Človek s istým putom nevstupuje len do vzťahov s ľuďmi s rovnakým putom, ale so všetkými. Dokáže obstáť aj vo vzťahu s úzkostným a vyhýbavým partnerom, ale len keď ostane sám sebou…

Čo s tým?

Riešením nie je, aby ste sa prispôsobili vyhýbavému vzťahu. Ľahko by ste sa nakoniec vyhýbali jeden druhému a už sa nenašli. A ani prispôsobenie sa úzkostnému vzťahu nie je riešením. Ak ani jeden nemá istotu, kde ju vezme samotný vzťah?

Tak ako vzťah s človekom s istým putom kultivuje človeka s úzkostným či s vyhýbavým putom, isté puto môžeme vnímať ako inšpiráciu, aj keď ho nemá ani jeden z dvojice.Snažiť sa o isté puto a pripomínať si okamihy bezpečia a istoty, ale aj naplnenia vo vzťahu. To je spôsob ako ho premieňať a mnohé veci preklenúť.

Nezabúdajte, že vzťah nie je teória. Žije z toho, že spolu trávite čas a prežívate všetko, čo sa Vás dotýka.

Pokiaľ vzťah premeníte na isté puto, získate tým obaja – úzkostný partner blízkosť, po ktorej túži a vyhýbavý partner nezávislosť…

A čo ak sme uviazli v „pasci“?

Spoznanie skutočnosti, toho že nás ten druhý miluje inak a preto nastal problém, nám pomáha sa s tým vyrovnať.

Pokiaľ máte úzkostné puto, bude Vás ničiť nedostatok blízkosti a odstrkovanie partnera.Vyhýbavý partner to robí preto, aby si zachoval odstup. Pokiaľ máte vyhýbavé puto, pre odstup budete trpieť nenaplnením Vašich potrieb. Ťažko naplniť potreby niekoho, kto o svojich potrebách nehovorí. A možno ich ani nepozná…

Tak ako vždy máte dve možnosti: bojovať, alebo to vzdať. Bojovať môžete aj bez toho druhého, stačí ak prijmete niekoľko myšlienok: niektorých vecí ten druhý nie je schopný a treba prestať na neho tlačiť… prijať partnera aký je a prestať to brať osobne…niektoré „veci“, hoci by mali čaro vo dvojici, možno robiť aj bez neho… rozvíjať záľuby s inými ľuďmi… s väčším pochopením vnímať to, čo robí a prehliadať to, čo nerobí…

.

Spokojnosť v partnerstve je priamo úmerná tomu, nakoľko sú si partneri schopní vzájomne uspokojiť svoju potrebu blízkosti. Pokiaľ sa táto potreba líši, spokojnosť klesá. A tak vzniká vzťahová „pasca“. Obidvaja sa ocitli v pasci, pretože vo vzťahu neprežívajú to, čo by chceli…

Tomáš Hupka

Amir Levine pôsobí ako odborný asistent na Katedre psychiatrie na Columbijskej univerzite. Okrem toho je riaditeľom Levine Laboratory for Social – Developmental Neurosciences. Vo svojej práci sa zameriava na štúdium mozgu, jeho rozvoj, ale aj odolnosť. Rachel SF Heller študovala na Columbia University a ako psychológ sa venuje práci s deťmi. Spolu s Amirom Levinom napísali knihu Citové pouto, ktorá sa stala podkladom pre tento článok…

Zdroj fotografie:

www. pandagossips.com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom