Denník N

Ako som prestala nakupovať

Sú to približne 4 roky odkedy som výrazne znížila svoju spotrebu. Prestala som nakupovať veci, ktoré som kedysi považovala za potrebné, no dnes ich vnímam ako zbytočnosť. Nenakupujem takmer nič nové. Oblečenie, ale aj bytové doplnky, elektroniku či rôznorodú drogériu. Pre tých, ktorým to pripadá príliš radikálne mám jednu univerzálnu radu. Vždy sa pýtajte: naozaj túto vec potrebujem?“ Dodržiavanie tohto pravidla urobí veľký rozdiel vo vašej spotrebe a ručím vám, že prinesie do vášho života pozitíva.

Ešte v roku 2015 v predvianočnom čase som čítala článok o žene, ktorá sa rozhodla rok nenakupovať oblečenie. Tento impulz skvele zapadol do mojej vianočnej mizérie z nakupovania darčekov. Vecí, ktoré nikto v mojom okolí nepotrebuje, lebo všetko, čo potreboval a chcel, už má. A zapadol aj do mojej celkovej frustrácie z nakupovania a obchodných centier.

Prečo prestať nakupovať oblečenie?

Nohavice vyradené od švagrinej, bunda stará asi 7 rokov.

Vyrastala som asi celkom typickým životom strednej triedy v Bratislave. Svojimi nákupnými zvykmi som nebola ničím špeciálna. Skôr si myslím, že som bola miernym podpriemerom, pretože rodičia ma vždy vychovávali k striedmosti. No ale aj tak. Vyrastala som v konzumnej spoločnosti, naučila som sa sledovať módne trendy a nakupovať veci tak, aby som mala „čo s čím nosiť“.

Dosť skoro som ale prišla na to, že čím viac nakupujem, tým viac si otváram možnosti. Namiesto spokojnosti sa objavil pocit, že potrebujem stále niečo ďalšie. Tak to asi má fungovať, či? Značky chrlia kolekciu za kolekciou, aby nám odovzdali správu, čo všetko nám ešte chýba. Háčik je v tom, že možnosti sú nekonečné. Mnoho ľudí tak nikdy nemá dosť. Nikdy nepríde dlhodobý pocit spokojnosti.

Ďalší dôležitý faktor mojej frustrácie bola aj náročná práca. Pri predstave, že sa mám vo voľnom čase potulovať nevľúdnym nákupným centrom, aby som našla, čo „potrebujem“ alebo nakúpila nejaký darček, mi bolo postupne čoraz viac ťažko. Víkendy som chcela tráviť na bicykli v horách, na túrach, s blízkymi.

Posledným rozhodujúcim faktorom v tom čase bol môj rastúci záujem o témy životného prostredia – nedostatok zdrojov, znečistenie pri výrobe a tvorba odpadu. Dopad fast fashion na životné prostredie, ale aj na život pracovníkov, je dobre spracovaný v mnohých dokumentoch.

A tak som prestala.

Postupne som sa dostala z naučeného zvyku, že nakupovať je niečo, čo sa jednoducho robí. Zistila som, že nenakupovať je pre mňa úplne prirodzené. Spätne sa na to pozerám ako na veľmi oslobodzujúci krok.

Ako to vyzerá v praxi

Darčeky a to, ako som zrušila Vianoce si nechám na iný príbeh.

Nie je to tak, že by som si za štyri roky kúpila nula kusov oblečenia a obuvy. Nemám rada extrémy. Teda mám, ale bránim sa im. Radikálne riešenia ma lákajú, ale považujem ich za myšlienkové skratky. Radi rozdeľujeme do kategórií na dobré a zlé namiesto toho, aby sme sa zamýšľali nad konkrétnou situáciou. A nerobíme tak najlepšie rozhodnutia. Neznamená to, že už si nikdy nekúpim žiadny kus oblečenia alebo si už nikdy v živote nekúpim nič nové. Zmenilo sa čosi iné – bezmyšlienkovité konzumovanie na vedomé rozhodovanie.

Väčšinou to vyzerá takto:

  1. Nenakupujem, až kým sa mi niečo, čo pravidelne využívam nezničí a nemám nič, čo by mohlo byť alternatívou (ak treba malé úpravy, zrealizujem ich aj sama – odstrihnem rukávy, rozstrihnem kolená).
  2. Položím si otázku, či to naozaj ešte stále potrebujem. Ideálne sa vystavím situácii, o ktorej si myslím, že danú vec vyžaduje. Ak to zvládnem bez nej, nič nekupujem.
  3. Ak už zháňam náhradu, riešim najprv, či niekto niečo také nemá a už nepotrebuje, alebo nemá požičať. Takto pristupujem najmä k veciam, ktoré potrebujem ojedinele – napr. spoločenské šaty.

    Roky dozadu – požičaná sukňa.
  4. Ak nakupujem, tak z druhej ruky v secondhandoch. Veľmi mi vyhovuje koncept Nosene. Secondhandy ako Textile house sú na mňa väčšinou príliš – príliš veľa vecí. Ale raz za čas niečo hľadám aj tam.

    Vľavo bunda z Nosene – je to pánske 3XL, geniálna do bratislavskej daždivej zimy. Vpravo teplá jesenná retro bunda z Textile house v Poprade.
  5. Kupujem veci, ktoré viem využiť pri rôznych príležitostiach – v zime aj na jar, formálne aj neformálne, priateľ aj ja.

    Vľavo nohavice, ktoré som dlho nenosila, neboli pohodlné, až kým som nerozstrihla kolená. Vpravo tá istá blúzka po švagrinej ako slušné šaty.
  6. Nenakupujem za odmenu. V mojom procese znižovania spotreby som celkom začala neznášať veci. Bežné domácnosti mi pripadajú prepchaté a neviem v nich dýchať. Zmizol pocit odmeny z hromadenia vecí. Ale ak nie ste tento prípad, aj v sekáčoch sa dá nakupovať za odmenu.
  7. Novú si kupujem iba spodnú bielizeň, niektoré športové potreby a vo veľmi malej miere veci, ktoré podporujú nejakú mimovládnu organizáciu, vyjadrujú postoj alebo šíria osvetu. Je toho málo. Snažím sa nakupovať lokálne, eticky a ekologicky. Kvalitné a praktické veci, ktoré dlho vydržia.

    Ponožky Dobrý Anjel a mikina Pes v núdzi. Podporila som tieto skvelé organizácie a zároveň skúšam ďalej inšpirovať aj ostatných.

To, či má moje okolie pre tieto moje zvyky pochopenie je väčšinou úmerné hĺbke debát, ktoré vedieme. Viem, že sú aj takí, ktorí ma považujú za podivínku, ktorá na niečo nemá alebo si nedopraje.

Ak sú tieto kroky na vás priveľa, chápem to. Predstava nakupovania v sekáčoch, požičiavania a vymieňania použitého oblečenia môže vyzerať neprijateľne alebo náročne. Aj vyhľadávanie lokálnych eko značiek môže byť zložité. Preto mám pre vás jednu univerzálnu radu: nenakupujte zbytočne. Pri nákupoch sa skúste zamerať na jedinú otázku: naozaj túto vec potrebujem? Ak sa tým budete riadiť, no stále budete nakupovať fast fashion, bude to aj tak veľká zmena. A sľubujem, že pocítite aj benefity, ktoré spomínam v závere blogu.

Dá sa takto viesť normálny život?

Nemám veľa oblečenia. Za posledné roky som pritom pracovala v NR SR aj pre OECD. Zúčastňovala sa oficiálnych akcií, svadieb aj výjazdov do terénu s ekológmi. Funguje to bez problémov. Osobne si dokonca pochvaľujem jednoduchosť menšieho šatníka. Strávim menej času vyberaním oblečenia a vo všeobecnosti mám pocit, že menej riešim svoj vzhľad. Pre mňa win-win.

Moje obľúbené svetre z Nosene. Vľavo ľahký sveter, ktorý v zime nosím ako tričko a odstrihnuté rifľové nohavice po priateľovi. Vpravo super univerzálny čierny sveter, ktorý uživím aj na tlačovkách.

Tiež som napríklad zistila, že ľudia majú ohromne zlú pamäť. Alebo možno len majú v živote príliš veľa stimulov. Naozaj mi stačia jedny slušné šaty. Dostanem na ne veľa komplimentov, aj keď už majú zopár rokov. A tie komplimenty dostanem aj opakovane, od tých istých ľudí a niekdy aj v priebehu zopár mesiacov. Ľudia majú fakt iné starosti ako riešiť môj šatník.

Moje obľúbené tielko Nehanební bastardi. Opäť podpora OZ Pes v núdzi. Je oversized, dá sa nosiť na milión spôsobov, nosí ho aj priateľ.

Nechcem týmto znevažovať nikoho potreby, pretože viem, že všetci sme rôzni a máme rôzne priority. Pekné veci máme radi v nejakej forme všetci, len pre každého to niečo iné znamená. Pre niekoho pekné šaty či upravená záhrada, pre iného divoký les a západ slnka. Verím však, že všetci máme povinnosť snažiť sa svoje potreby uspokojiť tak, aby to bolo etické a udržateľné. Stojím si za tým, že to nemusí automaticky znamenať obmedzovanie. Ja mám vďaka zníženiu spotreby viac času, menej stresu aj ušetrené peniaze. Jednoduchší život, ľahší a bezstarostnejší. A nie je to práve to, čo si všetci želáme?

Pravidelné tipy na udržateľný a zdravý život na Instagrame: @tamara_neposlusna

Teraz najčítanejšie

Tamara Stohlová

Som odborníčka na životné prostredie, no nezostávam len pri teórii. Snažím sa ísť príkladom a žiť udržateľným životným štýlom – minimalizujem odpad, znižujem spotrebu a chránim prírodu. Popri práci zavádzam rastlinné stravovanie na vysoké školy. Vďaka tomu vegánske jedlo podáva už osem jedální po celom Slovensku. Vo voľnom čase sa tiež venujem pomoci zvieracím útulkom. Mojou domácnosťou prešlo zhruba dvadsať psíkov z ulice, ktorí tak dostali šancu nájsť si svoj skutočný domov.